Ver mi a poď

Úvodná modlitba: Môj Bože, tak často mám pocit, že je tma,  a hľadám cestu. Cestu, ktorou sa mám uberať životom. A tu prichádza Ježiš a podáva mi ruku: - Ver mi a poď! Ja tú cestu poznám… A aby som vedel, o akú cestu ide, dodáva: - Kto chce ísť za mnou, nech každý deň vezme svoj kríž a nech ma nasleduje. Môj život má byť teda krížovou cestou. Budem ho porovnávať s tou Ježišovou, aby som vedel, či idem dobre, a  kam to vlastne idem. Bože môj, nauč ma byť úprimným, veľmi úprimným ku Tebe i k sebe. Ježišu, tichý a pokorný srdcom, sprav moje srdce podľa srdca svojho. 

Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami. 
Aj nad dušami v očistci.

I. zastavenie: Pána Ježiša odsúdili na smrť

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Odsúdili Ježiša, - budú teda súdiť aj nás. Neviem, ako by to mohlo byť inak, keď máme niesť za ním svoj kríž. A skutočne nás aj súdia: že sme podvodníci, tmári, nepriatelia života. Strašné! Lenže Ježiša odsúdili nevinne. Sme si istí, že to možno povedať aj o nás? Nech ma súdia, môj Kriste - pre hocičo - len nie preto, že som vinný!

Srdce Ježišovo, až na smrť poslušné, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

II. zastavenie:  Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Ježiš berie na seba kríž - berieme ho na seba deň čo deň i my. Sme si teda v tomto podobní? Bojím sa, že nie. Porovnajme len jeho lásku s našou vzdorovitosťou, neochotou, možno aj reptaním a rúhaním! Bože môj, ja sa bojím. Bojím sa, že som vinný. Odpusť mi, ak nesiem svoj kríž bez lásky!

Srdce Ježišovo, plné dobroty a lásky, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

III. zastavenie: Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Pri tom páde sme si určite podobní. Naozaj padáme na každom kroku. Keď však vidím Ježiša, ako krvavou rukou hmatá po zemi, o čo sa opierať, aby za každú cenu vstal, mám strach, že v tom sa mu už celkom nepodobáme. Naše neochotné, nervózne vstávanie, sprevádzané neraz hnevom a nadávkami - to sa už tomu Ježišovmu naozaj nepodobá. A predsa sa Ti chcem podobať, Kriste, lebo inak budú všetky moje pády i vstávania celkom zbytočné.

Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Možno tiež stretáme vo svojich bolestných chvíľach milovaného človeka, čo je ako Mária. Len neviem, či je naša láska dosť veľká, aby sme si aj v takej hroznej chvíli, ako je cesta na popravisko, - bez jediného slova - len dôverným hlbokým pohľadom vedeli povedať toľko ako oni a spoločne niesť ďalej svoju bolesť. Aby som mal odvahu, môj Bože, hľadieť aj k takým vrcholom lásky, akou sa i vo chvíľach najväčšieho utrpenia milovali Ježiš a jeho Matka!

Srdce Ježišovo, v lone panenskej Matky Duchom Svätým utvorené, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Je to už tak, že v tých najťažších chvíľach sme si odkázaní na vzájomnú pomoc. V tom sa teraz Ježiš zase pripodobňuje nám. Ibaže v pokornom prijatí pomocnej ruky od človeka, ktorý to robí nerád a s odporom - v tom je Ježiš nekonečne väčší. Keby som, môj Bože, pochopil, že na tejto ceste nejde o moju pýchu, sebavedomie, či hrdosť, ale len o to jediné: aby som svoj kríž statočne a s láskou doniesol až tam, kde sa otvára nový život. 

Srdce Ježišovo, túžba výšin večných, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

A zase jeden krásny človek. I takých občas stretáme v živote: ponížená, nenáročná, tichá. Rada by pomôcť, ale nevie ako. Aspoň krv a pot na tvári poutiera. Ježiš počíta i s takouto láskou, ba dokonca jej dáva svoju tvár. Nie je vždy ľahké s vďakou prijímať malé gesto lásky, keď je bolesť bezhranične veľká. Viem, môj Ježišu, že keby som Ťa v tomto nechcel nasledovať, nič by som nepochopil - ani z Tvojho Posolstva, ani z Tvojho kríža.

Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, ktorí Ťa vzývajú, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

VII. zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Tie pády sa nám naozaj často opakujú. Ale koľko pokory, koľko odhodlania, koľko vytrvalosti a lásky treba na to, aby sme nikdy nekapitulovali a nepovedali si: - Dosť! Ďalej nevládzem, nech sa robí čo chce! Na to, aby sme to vskutku nespravili, musíme jasne vedieť, kam ideme a že tam za každú cenu musíme dôjsť. Sme si v tom naozaj istí - tak ako Ježiš? Chcel by som, Bože, aby ma vrchol mojej krížovej cesty tak lákal a strhával, že by ma viera v jeho pravdu pozdvihla z každého pádu - i z každej nechuti ísť ďalej.

Srdce Ježišovo, túžba výšin večných, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Každému dobre padne, keď vo svojich najťažších chvíľach vidí stekať po niečiej tvári súcitné slzy.  Ježišovi to dobre padlo. Pravda, ktorú zvestoval a za ktorú trpel, bola však taká dôležitá, že ju ani tu nemohol nepripomenúť: - Nie to je tragédia, že nesiem tento kríž, ale že človek nemiluje človeka! Ja som len živý strom, ktorý takto dokmásala neláska vás a vašich synov. Nad tou plačte! Ach, Ježišu Kriste, - aby som na túto pravdu nikdy nezabudol - ani vtedy, keby mi dobre padlo na ňu nemyslieť.

Srdce Ježišovo, uzmierenie za hriechy naše, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

IX. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Padať a vstávať, padať a vstávať, padať a vstávať … V našom živote je to tak, ako na krížovej ceste. Neviem však, či by sme sa všemožne snažili vstať i vtedy, keby to bolo len preto, aby sme mohli vzápätí vykrvácať  z lásky ku svojím bratom. To už v našom živote celkom  tak nebýva. Ach, keby to tak bolo! Prosím, môj Bože, aby bola láska jediným motívom môjho konania, a to i vtedy, keby som mal - pozbavený všetkých síl - ešte raz vstať len preto, aby som mohol pre svojich bratov vykrvácať.

Srdce Ježišovo, horiace ohnisko lásky, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

X. zastavenie: Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Vlastniť bohatstvo celého sveta - a nechať sa obrať o všetko, až do úplnej nahoty - tomu sa u nás hovorí hlúposť. Ale Ježiš nebol hlúpy. Naopak, bol jediný múdry. Vedel, že v jeho novom poriadku majú veci len takú hodnotu, nakoľko znamenajú rast našej vzájomnej lásky. Nechať sa teda z lásky obrať o posledný zdrap odevu je väčšie bohatstvo než vlastniť všetko - bez lásky. A predsa by som si to chcel, Bože, pripomenúť, keď mi bude ľúto, o čo všetko som v živote prišiel.

Srdce Ježišovo, potupením nasýtené, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Každý z nás sa dočká svojej smrteľnej agónie. Bude podobná tej Ježišovej? Budeme v jej samote a hrôze tiež tak starostlivo a s láskou myslieť na svojich bratov? Budeme zo srdca odpúšťať i tým, čo nás utrápili až k smrti? Len tak budeme môcť pokojne odovzdať svoj život Otcovi. Daj, Bože, aby to tak bolo! Aby sme sa to naučili už teraz, kým žijeme! 

Srdce Ježišovo, pre naše zlosti strýznené, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Smrť - to je ticho a pokoj. Tak sa nám to javí. Len to? Alebo sa budeme podobať Ježišovi i v tom, že vo svojom umieraní objavíme odumretie zrna, ktoré vyklíči v novom živote? Na ničom tak nezáleží, ako práve na tom. Bez viery v nový život by bola celá moja ťažká  životná krížová cesta len hlúpym omylom, zbytočnosťou a nezmyslom. Nauč ma, môj Ježišu, dôsledne uveriť každému Tvojmu slovu.

Srdce Ježišovo, kopijou prerazené, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Možno i nás po smrti ešte niekto objíme, pohladí rukou, pobozká. Možno to bude úprimné a z lásky. Ale ani táto láska by nemala zmyslu, keby sme celým svojím bytím neverili, že prežije každé smutné lúčenie, každý smutný pohreb - a že sa raz celá krásna a čistá zjaví v novom živote. Nedaj, môj Bože, aby som o tom niekedy čo len na chvíľu pochyboval.

Srdce Ježišovo, v lone panenskej Matky Duchom Svätým utvorené, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.

Hroby sa nerozlišujú podľa pomníkov, ani podľa mien, čo sú na nich napísané. Hroby sa líšia podľa nádeje, ktorá sa v nich tají. V Ježišovom jedinom hrobe bola utajená nádej všetkých pochovaných. Prosím Ťa, Kriste, - nech sa môj hrob podobá Tvojmu práve v tejto fantastickej nádeji na vzkriesenie. 

Srdce Ježišovo, nádej v Teba zomierajúcich, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.

Záver: Nesieme svoj životný kríž za Ježišom tak, ako nám kázal, a porovnávame: Kráčame naozaj za ním? Veľa je toho, v čom sa mu na tej ceste nepodobáme. Ani nie sme nevinní ako On - ani netrpíme s takou láskou - a tak málo veríme, že ako jeho, i naša krížová cesta vedie do nového, krásneho života. On vie, že je to tak. Znovu a znovu nám všetko odpúšťa a trvá na svojom: - Ver mi a poď! Prijímam podávanú ruku a idem. Verím, že ma očistí od mojej viny. Verím, že ma naučí viac milovať. Verím, že ma život, ktorý mi prisľúbil, strhne do svojho náručia.

Srdce Ježišovo, spása v Teba dúfajúcich, zmiluj sa nad nami.