S Ježišom chcem niesť svoj kríž

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje.“ Tieto Ježišove slová zaznievajú aj mne ako výzva, ktorá ma oslovuje zvlášť vtedy, keď sa aj ja stretávam s krížom - utrpením v akejkoľvek podobe. V duchu sa pridám k tým ľuďom, čo sprevádzali Ježiša na krížovej ceste od súdneho nádvoria až po hrob. Pripojím sa aj k tým zástupom pútnikov, čo si sprítomňovali Ježišovo utrpenie na jeruzalemskej krížovej ceste. A nielen to. Zapojím sa do prúdu obiet a modlitieb tých kresťanov, ktorí Ježišovo utrpenie i jeho smrť zachytili zvnútra a svojím telesným i duševným utrpením prežívaným s Ježišom spolupracovali na záchrane ľudstva. Aby táto moja krížová cesta nebola len povrchným nasledovaním Ježiša, vezmem si do nej nejaké osobné utrpenie. Budem sa porovnávať s Ježišom ako so svojím vzorom a vhĺbim sa do Ježiša ako do svojej sily... Pane Ježišu, otvor moje srdce tvojej zachraňujúcej láske, aby som sa v utrpení pripodobnil tvojmu Srdcu...

1. zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Je nespravodlivo odsúdený ako zločinec od svojich súkmeňovcov aj od predstaviteľa cudzej mocnosti. Prijíma svoje odsúdenie mlčky. Nanajvýš odpovedá otázkou. On prijíma odsúdenie na smrť ako tichý a pokorný srdcom... s odovzdanosťou do Božej vôle... Vie, že svojmu odsúdeniu môže dať zachraňujúcu hodnotu. Ježiš prišiel posvätiť utrpenie. Stal sa naším vzorom: ukázal nám, ako máme prijímať utrpenie. Niekedy aj ja som terčom odsúdenia a posmeškov od blízkych i cudzích ľudí. V takejto situácii mi nepomôžu obranné slová a hnev. A tu prichádza rozhodujúca chvíľa: Prijímam posudzovanie od iných ľudí? Alebo neprijímam? Ak neprijímam, tak nemôžem ďalej pokračovať v tejto krížovej ceste a ani nemôžem nasledovať Ježiša v živote. Ak prijímam utrpenie s Ježišom, ako Ježiš, tak on sám bude ďalej nielen mojím vzorom, ale i mojou silou... Pane Ježišu, nauč ma mlčky a s odovzdanosťou do Božej vôle prijímať urážky a posmech vtedy, keď moje slová nič nezmôžu...

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

2. zastavenie: Ježiš berie kríž na seba

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš vidí ďalej a bez slova prijíma kríž z rúk svojho nebeského Otca. Vidí v ňom jeho vôľu a spásu ľudstva. Dáva odpoveď na modlitbu „Buď vôľa tvoja“. Jeho láska je väčšia ako utrpenie. Preto berie kríž ochotne, rád, s láskou. Pozná jeho vykupujúcu hodnotu a vedie k hlbšiemu pochopeniu zmyslu kríža. Berie ho nie za seba, ale za ľudstvo. Od Ježiša sa môžem naučiť prijímať svoj kríž a niesť ho s jeho posilou... Aký je môj postoj voči utrpeniu? Nie sú to ruky preč od kríža? Nemám zmysel pre obetu. Bojím sa kríža, utekám pred ním. Podlieham pohodlnosti, neochote, bránim sa, reptám. Ježiš ma predsa vyzýva k nasledovaniu v nesení kríža. Ba kríž je znakom príslušnosti k nemu. Mám vidieť poza utrpenie. Koľko a čo všetko mi ešte chýba do Ježišovho chápania výkupnej hodnoty utrpenia všedných dní (napríklad situácie v rodine, na pracovisku)? V čom sa bude musieť zmeniť môj postoj?... Pane Ježišu, daj mi odvahu, aby som s láskou a ochotou prijal a niesol každý môj životný kríž. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

3. zastavenie: Ježiš prvý raz padá pod krížom

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Bremeno kríža bolo nad jeho sily, veď on niesol hriechy celého sveta. Len čo ho vzal na seba, už aj dáva najavo svoju ľudskú slabosť. Duch je síce ochotný, ale telo je slabé. Ale dôraz azda ani nie je na tom, že padá. Dôležité je, že vstáva, lebo ho oživuje láska a poslušnosť. Nevzdáva sa, treba ísť ďalej. Znovu pokračuje v ceste na Kalváriu. Ježiš je schopný preniknúť srdce človeka, naplniť ho duchovnou silou a pomôcť mu povstať z pádu. Aj ja padám, len čo sa rozhodnem nasledovať Ježiša. Ukazuje sa tu moja slabosť. Možno, že som si príliš zakladal na sebe. Ale keď padám, nech padám s Kristom. A nech aj vstávam s Kristom, dvíhaný silou jeho lásky a poslušnosti. Aj ja budem musieť prechádzať cez viaceré prekážky. Nesmie ma odradiť prvý pád. Nesmiem podľahnúť vyčerpanosti, ustráchanosti, lenivosti. Nesmiem sa zastaviť na ceste do cieľa. Pritom však nevystačím s vlastnými silami. Pane Ježišu, daj mi silu po páde vstať a pokračovať na svojej krížovej ceste. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

4. zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou Matkou

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Keď sa Mária dozvedela, čo sa stalo s jej Synom, usilovala sa dostať do jeho blízkosti. Stretla sa s ním na jeho krížovej ceste, kde ho takmer všetci opustili. To stretnutie bolo pre oboch veľmi bolestné. Videla jeho krvavé rany po celom tele. Počula, ako sa mu posmievajú. Bezmocne musela hľadieť na jeho bolesť. Keď ostatní ním opovrhovali, ona ho posilňovala svojím povzbudzujúcim pohľadom. Slúžila mu svojou mlčiacou láskou. Zostala mu verná až do konca, sprevádzala ho až na Kalváriu. Mária ako duchovná Matka sprevádza aj mystického Krista - Cirkev. Posilňuje nás na našej krížovej ceste. Berie nás pod svoju ochranu. Neopustí nikoho, kto sa jej zverí. Ani ja vo svojom utrpení nie som celkom opustený. Budem hľadať oporu u svojej duchovnej Matky. Prehĺbim si svoju dôveru v jej lásku a pomoc. Predložím jej svoje utrpenie. Poprosím ju: Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa teraz v tomto mojom utrpení. Amen. Tak nech sa stane na tvoje orodovanie. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

5. zastavenie: Ježiš prijíma pomoc od Šimona

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Znovu sa tu ukazuje vo svojej ľudskej slabosti. Už nevládze sám uniesť kríž, ktorý ho tlačí k zemi. Pomohol mnohým ľudom a teraz ho opustili. Jeho učeníci, uzdravení a nasýtení ľudia, ako aj nadšení poslucháči neboli pri ňom. Vojaci ho chceli dostať na Kalváriu živého. Preto zastavili Šimona, ktorý sa vracal z poľa. Prinútili ho, aby Ježišovi pomohol niesť kríž. Ježiš s pokorou prijal jeho pomoc. Ak Ježiš pri nesení svojho kríža potreboval pomoc, ani ja pri znášaní svojho utrpenia nie som sebestačný. Aj ja som odkázaný na pomoc. A dostávam ju v Ježišovom mene od cirkevného spoločenstva. Vytvorím si ešte väčšiu otvorenosť pre prijatie tejto pomoci. Aj ja mám vidieť iných ľudí v núdzi a s láskou im podať pomocnú ruku. Tak sa mám stať pre nich „Šimonom“ na ich krížovej ceste. Veď aj iní ľudia potrebujú pomoc vo svojom utrpení. Ja mám v nich vidieť Ježiša, ktorý kráča dejinami a prosí o pomoc... Pane Ježišu, daj mi vidieť v trpiacich ľuďoch teba a pomôcť im pri nesení ich kríža.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

6. zastavenie: Ježiš odtláča svoju tvár do Veronikinej šatky

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Súcitná žena premohla davovú psychózu ľahostajnosti, opovrhnutia až nenávisti voči odsúdencovi. Videla jeho tvár, zaliatu potom a krvou. Prejavila odvahu a predrala sa cez vojakov. S láskou sa priblížila k Ježišovi s túžbou prejaviť mu súcit. Šatkou mu utrela zakrvavenú a spotenú tvár. Takto získala pravý obraz Ježišovej tváre, ktorá sa odtlačila do šatky. Odvtedy sa táto tvár zjavuje v každom skutku lásky. Mnohí by tak radi mali pravý obraz Ježišovej tváre. Stačí však iba premôcť davovú psychózu postojov od ľahostajnosti až po nenávisť voči Ježišovi vo svojom prostredí. Keď sa priblížim k nemu, zacítim jeho volanie k službe druhým ľudom. Za prejavenú službu trpiacemu človeku i ja budem mať pravý obraz Ježišovej tváre. Nie mimo seba, ale priamo v sebe. Keď prejavím skutok lásky, budem zjavovať pravú Ježišovu tvár...Pane Ježišu, daj, aby som preukazoval skutky lásky voči trpiacim a tak zjavoval pravý obraz tvojej tváre. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

7. zastavenie: Ježiš druhý raz padá pod krížom

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Padol nielen na začiatku svojej krížovej cesty, ale aj uprostred. Tlačili ho k zemi hriechy ľudstva. Nedokázal sa udržať na nohách a kríž naňho dopadol celou svojou ťarchou. Pri páde sa obnovilo krvácanie z rán. A znova vstal a znova uchopil svoj kríž. Niesla ho veľká láska voči ľudským bratom a sestrám. Pokračoval vo svojej krížovej ceste, aby dokončil dielo spásy ľudstva... I mňa budú sprevádzať pády pri nesení svojho utrpenia. A to nielen na začiatku. Budem padať aj uprostred svojej krížovej cesty. Ale tu Ježiš ako môj vzor bude mi ukazovať ďalšiu cestu a bude ma na nej posilňovať. S Ježišom zvládnem všetko. Toto poznanie mi pomôže oživiť moje predsavzatia. A čím viac sa budem približovať k vrcholu utrpenia, tým viac sa bude rozširovať obzor môjho poslania a mojej lásky. Už nebudem myslieť iba na seba a na svoje pády. Ale budem prosiť, aby s Kristom povstali všetci, čo padajú... Pane Ježišu, posilni mňa aj všetkých, čo padajú pod ťarchou osobného kríža, aby sme neostali stáť v polovici našej cesty za tebou. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

8. zastavenie: Ježiš sa stretáva s plačúcimi ženami

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Zo zástupu ľudí, ktorí sledovali Ježiša na krížovej ceste, vyčlenila sa skupinka žien. Odvážili sa dať najavo svoj súcit s Ježišom. Ľutovali ho a plakali nad ním. Ježiš, ktorý doteraz mlčal, uviedol ich súcit na pravú mieru. Povedal im: „Neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Teda Ježiš nežiadal súcit so sebou. Skôr žiadal premenu života... Ježišovo napomenutie sa týka i mňa. Nepomôže mi súcit s Ježišom, keby som naďalej zotrvával v hriechu. Najlepší prejav súcitu je náprava života. Len slzy účinnej ľútosti ma môžu priviesť k novému životu. Mal by som byť viac smutný nad sebou a nad deťmi, ktoré neprijali Ježiša ako svojho Záchrancu. Lebo hriechy boli príčinou Ježišovej cesty na popravisko. Nepodlieham pokušeniu hľadať vinníka inde, len nie v sebe? Ježiš mi ukazuje správnu životnú cestu. Mal by som viac dať do popredia pokánie, sebazaprenie a životné zásady, ktoré priniesol Ježiš. Pane Ježišu, daj mi milosť robiť pokánie a začať nový život. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

9. zastavenie: Ježiš tretí raz padá pod krížom

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Táto zastávka je už takmer na vrchole jeruzalemskej Kalvárie. Ježiš padal nielen na začiatku, uprostred, ale i na konci svojej krížovej cesty. Bol už na pokraji svojich síl, telo sa mu zachvelo a padol. Znovu vstal, lebo musel splniť svoje poslanie pre spásu ľudstva. Dvíhala ho bezhraničná láska voči všetkým ľuďom bez rozdielu. Aj láska voči nepriateľom. Veď on povedal: „Milujte aj svojich nepriateľov...“ Ja budem azda tiež padať na konci svojej životnej krížovej cesty. Ale pod vrcholom Ježišovho utrpenia obzor mojej lásky naberá ešte väčšie perspektívy. Moja pozornosť sa začne posúvať odo mňa a mojich blízkych ku vzdialeným ľuďom, ktorí tiež padajú. Takto Ježišova bezhraničná láska ma povzbudzuje vstať a prosiť za nepriateľov a prenasledovateľov Cirkvi i za mojich osobných nepriateľov, prípadne nežičlivcov alebo za ľudí, čo mi spôsobili nejaké utrpenie... Pane Ježišu, prosím ťa za nepriateľov a prenasledovateľov Cirkvi, ako aj mojich osobných nepriateľov, aby našli cestu k tebe. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

10. zastavenie: Z Ježiša stŕhajú odev

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Na konci krížovej cesty vojaci berú Ježišovi to posledné, čo má na sebe - odev. Ostal mu len kríž. Keď mu strhli prischnutý odev, otvorili sa rany po bičovaní, čo zväčšovalo jeho bolesti. Odev chráni ľudskú dôstojnosť. Obnažený Ježiš stojí pred očami všetkých divákov vydaný napospas ich nenávisti a posmechu. Ježiš znášal potupu, aby odčinil množstvo hriechov neúcty voči telu, ktoré je chrámom Ducha Svätého. V živote sa môžem dostať do podobnej situácie. Môžu ma obrať o veci, ktoré vlastním. Môžu mi vziať slobodu. Môžu mi potupiť česť. Môžu ma ohováraním alebo osočovaním ponižovať, to akoby ma verejne obnažovali. V takejto situácii, keď mi vezmú dobré meno, ostane mi len kríž. I keď ma ľudia o všetko oberú, môžem ostať bohatý. Skutočné bohatstvo je v mojej duši a to mi nemôže zobrať nikto. A z tohto bohatstva môžem rozdávať, keď si zachovám úctu a taktnosť voči ľudom a budem ich chrániť pred zosmiešnením. Pane Ježišu, nedopusť, aby som iných ľudí ponižoval ohováraním či osočovaním. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

11. zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ruky, ktoré vždy robili len dobro... nohy, ktoré sa ponáhľali pomôcť núdznym... tieto ruky a nohy sa nechávajú pribiť na kríž. Ježiš mohol ešte vykonať veľa dobra, mohol uzdravovať chorých, kriesiť mŕtvych, rozmnožovať dary, ohlasovať svetu pravdu a lásku. Keď prišla jeho hodina, z poslušnosti sa podriadil vôli nebeského Otca. Nechal sa pribiť na kríž, lebo poznal výkupnú hodnotu utrpenia. Rozpäl ruky do objatia, v ktorom nájdu útočište mnohí ľudia... Podobná situácia sa môže vyskytnúť aj v mojom živote. Poslušnosť niekedy bude odo mňa vyžadovať, aby som sa zriekol dobrej činnosti navonok. Vtedy akoby som si ruky i nohy nechal pribiť na kríž. A práve v tejto situácii mi Ježiš ozrejmí hodnotu môjho zriekania sa a utrpenia. Nebudem nariekať a reptať, ale prijmem svoje bolesti ako obetu. Podľa jeho príkladu budem sa usilovať zriekať sa vlastnej vôle a rozdávať ochotu a lásku. Pane Ježišu, daj mi dar sily, aby som každé bolestné zriekanie spájal s tvojou obetou na kríži.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

12. zastavenie: Ježiš zomiera na kríži

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš visí v ukrutných bolestiach medzi nebom a zemou. Väčšina ľudí sa mu posmieva. Súcití s ním len pár najbližších ľudí. Ježiš rozdáva svoje dedičstvo: odpustenie svojim nepriateľom i mučiteľom, raj kajúcemu lotrovi a svoju Matku apoštolovi Jánovi. Prežíva tajomnú opustenosť od svojho nebeského Otca. Žízni, čiže túži po duchovnej záchrane ľudstva. A zo svojej spásy nevylučuje nikoho, kto má dobrú vôľu. Napokon svojou smrťou otvára ľudstvu brány večného života. Tak splnil Boží plán spásy. I ja budem zomierať. Ako, to závisí odo mňa. Ježiš na kríži mi ukazuje, ako mám niesť utrpenie. Som pri Ježišovi aj vo svojom utrpení? Z kríža sa dodnes rozdáva Božie milosrdenstvo. Už teraz spojím svoje utrpenie s Ježišovou zmiernou obetou. S dôverou ho budem prosiť, aby jeho túžba po záchrane ľudstva a smrť na kríži našou ľudskou vinou nebola márna pre nás. Pane Ježišu, daj, aby tvoja smrť na kríži bola účinným požehnaním pre mňa i pre iných ľudí.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

13. zastavenie: Ježiša skladajú z kríža

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježišovo mŕtve telo sňali z kríža a položili do náručia ubolenej Matky. Ona kráčala krížovou cestou, stála pod krížom, videla zomierať Syna a vydržala pri ňom až do konca. Teraz drží v rukách jeho bezduché telo. Vidí, čo zaplatil za vykúpenie ľudstva. Vrcholným spôsobom sa splnili Simeonove prorocké slová: „Tvoju vlastnú dušu prebodne meč.“ Jej srdce naplnila bolesť. Prvotná Cirkev ten úkon, ktorým Ježiš z kríža zveril Máriu svojmu apoštolovi Jánovi, chápala ako testamentárny odkaz. Tak sa Mária z Ježišovho poverenia stala duchovnou Matkou Cirkvi a všetkých ľudí. Ako Matka prijíma utrpenie mystického Krista - Cirkvi, ktorej som i ja členom. S Pannou Máriou môžem prežívať spoločenstvo svätých. Ona ma učí bezvýhradne prijímať Božiu vôľu, aj keď je spojená s utrpením. U nej ako prostredníčky všetkých milostí môžem hľadať pomoc. A tak so svojím utrpením sa s dôverou vkladám pod jej ochranu... Bolestná Matka, prihováraj sa za mňa na vrchole môjho utrpenia, v hodine mojej smrti. Amen. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

14. zastavenie: Ježiša vkladajú do hrobu

– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. 
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Skupinka najbližších uložila Ježišovo telo do hrobu vytesaného v skale. Bol to pohreb bez svetskej slávy lebo Ježiša čakala iná sláva. Hrob nebol poslednou Ježišovou zastávkou. Veď aj semeno musí byť vložené do zeme, aby vzklíčilo a prinieslo novú úrodu. Ježiš tiež musel zomrieť, aby získal nový život. V jeho pohrebe je už záblesk zmŕtvychvstania. Za zdanlivou prehrou Ježiša čakalo víťazstvo. Na tretí deň vstal z mŕtvych s osláveným telom. Svojím zmŕtvychvstaním dokázal, že je Božím Synom. Kto s Kristom umiera, s Kristom povstáva k novému životu. Aj v mojom zomieraní a pochovaní s Kristom sa rodí nový život. Sprevádza ma dôvera v Božie víťazstvo vo mne. I v slabosti budem plný duchovnej sily, ktorá mi pomôže vstať z hrobu hriechov. Po krížovej ceste pozemského života dosiahnem večnú blaženosť. Takto vo svetle zmŕtvychvstania moje utrpenie nadobúda celkom iný charakter. Pane Ježišu, pomôž mi moje životné utrpenie prekonávať so živou vierou v posmrtný život a vo vzkriesenie.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. 
– Aj nad dušami v očistci.

S Ježišom chcem pokračovať v nesení kríža

Skončila sa Ježišova krížová cesta. On ju prešiel z lásky k nám. Prijal utrpenie z rúk svojho nebeského Otca ako prostriedok pre záchranu ľudstva. Z lásky znášal utrpenie a smrť. Jeho smrť nebola márna. Dosiahol víťazstvo a vošiel do nebeskej slávy. Dokázal, že je našou cestou, pravdou a životom. Teraz oslávený Kristus vychádza v ústrety tým, čo ho nasledujú vo svojom utrpení. Povzbudzuje ich: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Ale neskončila sa krížová cesta mystického Krista - Cirkvi, jej spoločenstiev i jednotlivých členov. A teda neskončila sa ani moja krížová cesta. Mám dopĺňať utrpenie mystického Kristovho tela a svojím utrpením spolupracovať na Ježišovom vykupiteľskom diele. Chcem sa učiť od Ježiša a každé utrpenie chcem prijímať ako on. Dôverujem mu, že mi pomôže prekonávať moju krížovú cestu. On sám mi na nej bude vzorom a posilou... Pane Ježišu, posilňuj ma svojou milosťou, aby som žil a zomieral s tebou pri nesení svojho kríža. 

Povzbudenia apoštolov Petra a Pavla

Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva... Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha za toto meno. (1 Pt 4, 12-14.16)

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rim 8, 35-39)
-----
Nihil obstát: P. Aemilius Krapka SI, censor
Imprimatur: Mons. loannes Orosch, Episcopus-Vicarius generalis.
Tyrnaviae, die 26 Februarii 2009, nr. 384/09.