Autor: P. Peter Dušička, SVD
Zdroj: © Spoločnosť Božieho Slova | verbisti.sk
Datum napsání:
18.02.2026
Krížová cesta so sv. Arnoldom Janssenom
- - - Kňaz, zakladateľ rehole verbistov a Služobníc Ducha Svätého - - -
- - - Kňaz, zakladateľ rehole verbistov a Služobníc Ducha Svätého - - -
Pane, aj my sa chceme teraz sústrediť na tvoj kríž a zjednotiť sa s tebou v tajomstve tvojho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Chceme si takto vyprosiť milosť prijímať a niesť naše životné kríže v spojení s tebou a zároveň si aj uvedomiť, že krstom sme sa stali misionármi. Pomôž nám zanechať naše slabosti a hriechy a očisti naše srdce, aby sme mohli vydávať účinné svedectvo o tebe. Túto krížovú cestu chceme obetovať aj za požehnanie pre misijnú činnosť Cirkvi a nové misijné povolania.
Prvé zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V Evanjeliu podľa Jána čítame: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11).
V rozsudku Piláta si Ježiš uvedomuje, že zostal nepochopený, neprijatý a odmietnutý a to nielen predstaviteľmi cudzej moci, ale aj svojimi vlastným ľudom. Nepochopenie a odmietnutie zažil aj Arnold. Keď si bol istý, že Boh ho volá k tomu, aby založil misijný dom, s bolesťou zistil, že mnohí ho nechápu a ešte sa mu aj vysmievajú. Dokonca aj jeho vlastný brat mu povedal: „Všetci sú presvedčení, že to nedokážeš. Je to určite iba hlúpy nápad. Radšej sa toho vzdaj.“ Uvedomujem si, že sa na ceste života viery a konania dobra stretnem aj s odporom?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane Ježišu, aj my sa v našej snahe evanjelizovať a privádzať ľudí k viere často stretáme s odmietaním, pohŕdaním a výsmechom, a to i vo vlastnej rodine. Stoj pri nás a posilňuj nás, aby nás to neodradilo, a mohli sme byť pre všetkých živým príkladom lásky a dobroty.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Druhé zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8,35). Ježiš berie na seba kríž, obťažený našimi hriechmi. Poslušný vôli svojho nebeského Otca prijíma tento kalich utrpenia, aby nás vykúpil z moci zla, a mohli sme raz piť z kalicha radosti na večnej nebeskej hostine. Arnold raz povedal: „Duša, ktorá dokáže uprostred utrpenia zvolať s Jóbom: ‚Aj keď si ma udrel, budem ti dôverovať,‘ veľa získa zo všetkého utrpenia a protivenstiev. Usilujme sa objať kríž, ktorý nám Pán dáva, a s láskou ho pobozkať.“ Neskôr k tomu pridal: „Dobrý Pán pozná naše sily a nikdy nám nedá taký ťažký kríž, ktorý by sme neboli schopní uniesť.“ Viem aj ja v tichosti prijať kríž a utrpenie?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, bojíme sa kríža v akejkoľvek podobe a preto ho nemáme radi. Nechápeme, že nás zjednocuje s tebou. Daj nám milosť, aby sme dokázali prijať životné kríže a tak sa stále viac pripodobňovať tebe, ktorý si Cesta, Pravda a Život.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Tretie zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V Knihe Prísloví čítame: „Pýcha je pred skazou a pred pádom je namyslený duch“ (Prís 16,18). Ježiš padá na zem pod ťarchou kríža, obťaženého našimi hriechmi. Chcel nás takto uchrániť od pádu do večného zatratenia. Je to pýcha, ktorá nás vedie k pádu. A je to iba pokora, ktorá nám umožní vstať a ísť ďalej. Arnold pri otvorení misijného domu povedal: „Ak bude z tohto domu niečo, budeme za to ďakovať Božej milosti, a keď z neho nebude nič, budeme sa pokorne biť v prsia a hovoriť: ,Neboli sme hodní tej milosti.‘“ K pokore povzbudzoval aj iných slovami: „Buduj svoj život na pokore. Vtedy ťa bude Boh vo všetkom podporovať.“ Ako sa snažím rásť v pokore?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, ty sa pyšným protivíš a pokorným dávaš milosť. Pomôž nám vykoreniť našu pýchu, namyslenosť, povyšovanie sa nad iných a daj nám milosť pravej pokory, aby sme sa ti páčili.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Štvrté zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Sv. Lukáš evanjelista píše: „Simeon ich požehnal a Márii jeho matke povedal: ...tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (porov. Lk 2, 35). Napĺňa sa Simeonovo proroctvo. Mária, ako dobrá a verná matka, neopúšťa svojho Syna, ale ho sprevádza na krížovej ceste. Aj my nie sme nikdy sami na našej životnej ceste s krížom. Aj nás sprevádza naša nebeská Matka. Arnoldov brat si živo spomína na chvíľu, keď ho matka učila modliť sa krížovú cestu. „Matka prechádzala od zastavenia k zastaveniu a modlila sa zo svojej modlitebnej knižky. Kľačal som vedľa nej na kamennej podlahe kostola. Bola to moja prvá krížová cesta. Pri tejto príležitosti matka vložila do môjho srdca lásku k tejto pobožnosti, ktorá ma už nikdy neopustila.“ Myslím aj ja pri nesení kríža na nebeskú Matku?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane Ježišu, dal si nám svoju matku za našu matku, aby nás sprevádzala na našej ceste s krížom a prinášala nám útechu. Ďakujeme ti za tento dar a prosíme, daj, aby všetci ľudia spoznali, že tvoja matka je aj ich matkou.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Piate zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V Evanjeliu podľa Marka čítame: „Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž“ (Mk 15,21).
Ježiš prijíma pomoc pri nesení kríža. Nehanbí sa za svoju slabosť a bezmocnosť. Necháva si pomôcť od človeka, aby si človek nechal pomôcť od Boha. Ani my sami neunesieme svoj kríž. Potrebujeme pomoc a to nielen od ľudí, ale hlavne od Boha. Arnold často pripomínal, že v duchovnom boji nestačí iba úsilie človeka. Poukazoval pritom na silu, ktorá nestačila Samsonovi; zbožnosť, ktorá neuchránila kráľa Dávida a múdrosť, ktorá nepomohla Šalamúnovi. Človek potrebuje pomoc Božej milosti. Potrebuje modlitbu; svoju aj iných. A potrebuje aj spoločenstvo viery. Uvedomujem si, že aj ja potrebujem duchovnú pomoc?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, bez teba a tvojej milosti nedokážeme v duchovnom boji nič. Pomôž nám, aby sme na to nikdy nezabudli. Pomáhaj nám, aby sme čerpali silu a život z prameňa Božieho slova a sviatostí Cirkvi a nikdy neopúšťali spoločenstvo viery.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Šieste zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40).
Pán Ježiš odmeňuje Veroniku za jej prejav odvahy a lásky. A nielen ju. Bohato odpláca každému, kto mu vie prejaviť súcit, lásku a pomoc, aj keď to chce odvahu a vystúpenie z davu. Na pomníku v Steyli je sv. Arnold znázornený ako rozsievač. Ježiš rozsieval Božie slovo a Arnold „rozsieval“, čiže vysielal misionárov do sveta ohlasovať evanjelium. To bolo pre podľa neho najväčším a najdôležitejším skutkom lásky k blížnemu. Založil tiež kongregáciu misijných sestier, ktoré plnia vo svete aj službu Veroniky. Venovaním sa chudobným, trpiacim a opusteným im prinášajú Božiu lásku a nádej. Komu môžem preukázať službu Veroniky?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, ty nezabúdaš ani na jeden prejav lásky a služby a pri poslednom súde odmeníš každého, kto službou blížnemu poslúžil tebe. Otvor nám oči, aby sme si všímali biedu a utrpenie vo svojom okolí a dotkni sa nášho srdca, aby sme na to odpovedali skutkami lásky.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Siedme zastavenie: Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Sv. Pavol v Liste Rimanom píše: „V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí“ (Rim 12,12).
Opakované pády svedčia o tom, že cesta kresťanskej dokonalosti je nielen úzka, ale aj dlhá; trvá celý život. Každý deň máme byť pripravení na vlastné pády, nedokonalosti iných a údery života. Nemá nás to však znechutiť či odradiť. K tomu však potrebujeme milosť trpezlivosti. Sv. Arnold v jednom liste do Latinskej Ameriky poúča začínajúcich misionárov o náročnosti ich misijnej služby. Pripomína im, že budú musieť počítať s mnohými ťažkosťami a píše: „Úplne na začiatku pôjde o to, aby ste s veľkou trpezlivosťou položili dobré základy a boli pripravení nie na sedem krížov, ale na sedemdesiat.“ Ako je to s mojou trpezlivosťou?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, daj nám milosť, aby sme trpezlivo znášali svoje nedokonalosti a slabosti iných. Pomáhaj nám prijímať aj údery života vo vedomí, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Ôsme zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš hovorí ženám: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23,28).
Jeruzalemské ženy sú jediné, ktorým sa Ježiš na svojej ceste s krížom prihovára. Všíma si ich súcit s ním a preto ich nechce obísť. Potešuje ich a zároveň im aj pripomína, že sú aj dôležitejšie slzy ako slzy súcitu. Sú to slzy ľútosti nad vlastnými hriechmi a hriechmi iných. Arnold vo svojich pravidlách vyzýva spolubratov, aby si často spytovali svedomie a cituje pritom slová sv. Terézie, ktorá povedala: „Skúmaj seba samého každú hodinu a pri akejkoľvek činnosti a keď si uvedomíš nejakú chybu, oľutuj to a vzývaj Božie milosrdenstvo.“ Ako často si spytujem svedomie a vzbudzujem ľútosť nad hriechmi?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, posilni všetky matky, ktoré prežívajú bolesť z toho, keď vidia, ako sa ich deti vzďaľujú od teba a zanechávajú cestu viery. Nám všetkým daj milosť opravdivej ľútosti a pokánia.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Deviate zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V Matúšovom evanjeliu čítame slová Pána: „Kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 10,22).
Hoci je to už tretí pád, Ježiš vie, že ešte nie je v cieli, na vrchole Kalvárie. Preto vstáva a pokračuje, aby nám zanechal príklad vytrvalosti. Ani nik z nás nie je ešte v cieli životnej cesty. Na ceste viery nejestvuje čosi ako prázdniny, dovolenka, či odchod do zaslúženého dôchodku. Každý ďalší úsek cesty má hodnotu pre náš rast vo svätosti a dozrievanie v láske. Arnold často povzbudzoval misionárov k vytrvalosti a nádeji. Už skoro 70 - ročný napísal: „Nakoľko nenastal ešte čas odpočinku, musíme zostať na bojisku a vytrvalo pracovať ďalej, pokiaľ si nás Najvyšší Pán nepovolá.” Nezastal som kdesi na polceste v mojom úsilí o svätosť?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, ty si vytrval dokonca, pretože tvojím pokrmom bolo plniť vôľu tvojho nebeského Otca. Daj nám silu vytrvať na ceste k tebe, a ochotu hľadať a plniť vo všetkom Božiu vôľu.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Desiate zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Evanjelista sv. Marek píše: „Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať“ (Mk 15,24).
Vojaci chcú v tomto bolestnom a ponižujúcom geste ešte využiť pre seba, čo sa dá. Nezaujíma ich Ježiš, ale jeho odev. Človek má však nielen odev, ktorý nosí na sebe, ale aj „odev“, s ktorým sa narodil. Je to jeho vrodená ľudská dôstojnosť; bol totiž stvorený na Boží obraz a podobu. A hoci ju nik nedokáže vziať, predsa mnohí po nej šliapu. Deje sa to vždy, keď druhého využívame pre svoj prospech, ponižujeme ho, pohŕdame ním, ničíme jeho dobré meno... V čase Arnoldovho života sa jeho misionári v Togu postavili na stranu domorodého obyvateľstva, a bránili ich dôstojnosť a práva pred zneužívaním koloniálnymi úradmi. V Spojených štátoch amerických zas ešte v čase rasovej diskriminácie otvorili prvý seminár na výchovu kňazov z radov černošského obyvateľstva. Uvedomovali si totiž, že každého treba brať vážne a pristupovať k nemu s úctou. Nepovažujem niekoho za menejcenného a nepohŕdam ním?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, daj nám milosť, aby sme nikoho nevyužívali vo svoj prospech a nikým nepohŕdali.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Jedenáste zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V liste sv. apoštola Pavla Filipanom čítame: „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2,8).
Ježiš sa už nedokáže pohnúť. Zdá sa, že už nedokáže urobiť vôbec nič. A predsa to nie je tak. Práve teraz prichádza to najväčšie a najdôležitejšie, čo pre nás robí. V duchu lásky a poslušnosti prijíma aj svoju bezmocnosť a obetuje sa za nás. Duch obety bol vlastný aj Arnoldovi. Misionárom do Číny napísal: „Keď si bol mladý, šiel si kam si chcel, ale keď zostarneš, iný ťa prepáše a povedie, kam nechceš. Nie je toto duchovné mučeníctvo? A predsa to je to najlepšie pre nás! Zapretie prirodzených túžob, žiadostí, byť tým najmenším – tým sa má začať naše mučeníctvo, aby sme sa stali pravou, Bohom posvätenou obetou.” Viem aj ja obetovať svoj čas, sily a život pre spásu iných?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, aj my sme častokrát akoby pribití na kríž, keď trpíme a nie je v našej moci zmeniť našu situáciu k lepšiemu. Daj nám ducha obety a sebazaprenia, aby sme sa dokázali spojiť s tvojou obetou na kríži.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Dvanáste zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Sv. apoštol Pavol píše: „A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2 Kor 5,15).
Ježiš nám smrťou na kríži ukázal veľkosť svojej lásky a vykúpil nás z moci zla a smrti. Zaplatil za každého jedného z nás; nie zlatom a striebrom, ale svojou drahocennou krvou. Zvolaním: „Žíznim“, vyjadril túžbu po našej láske. Arnold hovorí: „Keď Ježiš so svojím krvácajúcim a zmučeným telom visel na kríži, opustený, zahrnutý posmechom a urážkami, ponorený do mora bolesti a lásky, vtedy vybojoval veľký boj, veľké víťazstvo. Bol to obrat dejín! Stvoriteľ ľudských sŕdc sa začal stávať kráľom ľudských sŕdc.“ Je Ježiš kráľom môjho srdca? Žijem aj ja pre neho?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane, ty si zomrel z lásky k nám. Daj nám milosť, aby sme aj my odpovedali na tvoju lásku našou láskou a žili iba pre teba.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Trináste zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Evanjelista Ján píše: „Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo“ (Jn 19,38).
Ježišova smrť prináša prvé ovocie. Z kríža začína prúdiť požehnanie. Pohanský stotník vyznáva vieru slovami: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15,39). Jozef z Arimatey a Nikodém, ktorí sa doposiaľ báli priznať ku Ježišovi, teraz sa k nemu hlásia. Arnold sa sám presvedčil, že kríž je strom života, ktorý v pravý čas prináša ovocie požehnania. Jedného spolubrata povzbudzoval slovami: „Keď budete dobre viesť svoj úrad, zaiste vám to prinesie veľa kríža, ale aj nemalé požehnanie a nejakú tú radosť, úplne odhliadnuc od zväčšenia nebeskej blaženosti.“ Verím, že ak nesiem kríž v spojení s Kristom, obráti sa to raz na radosť a požehnanie?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane Ježišu, daj nám milosť, aby sme sa nikdy nehanbili verejne sa k tebe priznať a svedčiť o tebe.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Štrnáste zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú.
– Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V Evanjeliu podľa Jána čítame: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24).
Ježišovo telo je ako pšeničné zrno, ktoré bolo vložené do zeme, aby z nej povstalo a stalo sa prameňom nového života. V Ježišovom hrobe sa rodí nádej nášho vzkriesenia. V kaplnke na cintoríne v Steyli sa nachádza aj pôvodný Arnoldov hrob. Pri ňom je mozaika Zmŕtvychvstalého Krista. Smrť už viac nie je koncom, ale bránou do nového života. V to pevne veril aj Arnold, keď povedal: „Nebojím sa opustiť túto zem: naopak, teším sa oveľa viac na ozajstný život, ktorý potom začne. Pán je moja istota a moja nádej, ako v živote, tak aj v smrti.“ Čo je prameňom mojej nádeje?
Chvíľa ticha na rozjímanie ...
Pane Ježišu, daj nám milosť, aby sme častým prijímaním Eucharistie živili v sebe nádej na slávne vzkriesenie.
– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
– Aj nad dušami v očistci.
Záverečná modlitba. Pane Ježišu, ďakujeme ti, že sme ťa mohli sprevádzať na tvojej krížovej ceste. Pomôž nám, aby sme aj my na vlastnom tele dopĺňali, čo chýba tvojmu umučeniu pre dobro tvojho tajomného tela, ktorým je Cirkev. Požehnaj misijné úsilie Cirkvi, aby hlásanie evanjelia prinieslo ovocie a všetky národy sveta uverili v svätého trojjediného Boha a klaňali sa mu v duchu a pravde. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Modlitba na úmysel Sv. Otca: Otče náš ... Zdravas'... Sláva ...
Pane Ježišu Kriste, vyslyš Svätého Otca pápeža .........., svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
