Môj Bože,- nikto nespočíta, koľko ráz v živote sa človek pýta: Prečo? Nikdy však toto „prečo” nie je také nástojčivé a nervózne - ba niekedy aj rúhavé - ako keď sa pýta: Prečo je na svete bolesť? Prečo musím práve ja takto trpieť ? Pôjdem s tebou, môj Boh a môj brat v bolesti, a budem sa dívať... a budem počúvať... Daj, aby som videl, daj, aby som pochopil!
I. zastavenie: Pána Ježiša odsúdili na smrť
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš je odsúdený Vtedy ho odsúdil Pilát, dnes ho odsudzujeme my. Nie, že by bol vinný, to nie! Ale sú s ním nepríjemnosti. Kompromituje nás v spoločnosti ... kazí mladým kariéru... Nech ho teda berú. Hádam to nejako pôjde aj bez neho. Naozaj ? Odsúdený Kriste, to jedno mi daj pochopiť, že bez teba to na tomto našom svete vôbec nepôjde,
že bez teba bude človek v tomto vesmíre mrazivo, bolestne, zúfalo sám.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Odsúdený berie kríž a odchádza na popravisko. Berie môj - náš kríž. Nuž, bez tohto kríža by sme ešte boli, nech ide ... Ale, môj Bože, veď s ním odchádza aj láska. A bez lásky sa tu všetko obracia na bolesť, na tmu, na zúfalstvo. Ach, neodchádzaj, môj Bože, zostaň - hoci aj s krížom, zostaň medzi nami, - láska ! Bez teba tento tvoj ľudský rod nemôže existovať. Zostaň - hoci aj s krížom, ale zostaň - láska.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
III. zastavenie: Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Slabosť v tele, závrat v hlave, krutá bolesť v srdci. Na pleci hrozne ťažký kríž. Zakolísal sa a padol. Meranie síl medzi najťažším krížom a najväčšou láskou. Vstal. Láska bola mocnejšia. Len o jedno prosím v tejto chvíli, môj Bože, aby moja láska nikdy nebola menšia ako moja bolesť.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nežnosť, krása, čistota, láska ... Všetko hlboko ponorené do oceánu bolesti. Mlčí Matka - žena, mlčí Syn - Boh. Len sa stretli. Teraz má láska meno bolesť. A to pochopí len srdce. Len tak mlčky, srdcom by som chcel pochopiť a precítiť, že i moja láska môže nosiť meno bolesť.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Kto to pochopí? Boh sa spletá s nami už nielen vo svojom stvorení, ale i v tomto našom kríži. Pomáhať iným v ich bolestiach znamená byť dobrým, milosrdným človekom. Nechať iných, aby pomohli nám v našej bolesti - i keď to robia neradi - to znamená veľmi dôverovať a v hlbokej pokore milovať i tých, čo o to nestoja. Tak veľmi by som chcel, môj Bože, nielen byť dobrým človekom, ale aj milovať takouto tvojou pokornou láskou.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nechcela byť hrdinkou. Chcela len trochu, citlivo uľaviť bolesti a povedať, že miluje. Podala ručník. A vtedy sa to stalo. Tichá, nenáročná, utiahnutá láska vyvolala na plátno Kristovu Tvár. A odvtedy sa táto tvár zjavuje v každej, čo ako skromnučkej láske. O tú citlivú, skromnú snahu uľaviť aspoň trochu bolesti, vysloviť aspoň trochu lásky pre seba i pre iných, prosím, môj Bože, a aby sme v každej láske videli črty tvojej Tváre.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VII. zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ďalšie meranie síl, ďalšie zakolísanie. Je už vari bolesť väčšia ako láska? Nie, túto lásku bolesť nikdy neprekoná! Telo v prachu cesty sa pohlo, na sluchách mu navreli žily. Vzpína sa k novému povstaniu. Vstal, nabral rovnováhu a kráča ďalej. Prečo si láska žiada vypätie síl až po krajnú hranicu ľudských možností? Prečo treba VŠETKO vydržať, VŠETKO veriť, VŠETKO dúfať? Daj, Bože, aby som pochopil, aby moja láska až za hranicu ľudských možností bola väčšia ako moja bolesť!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ach, aké podivné sú naše náreky! Plačeme nad trúfalosťou bezbožných, nad zvrhlosťou mladých, nad hriešnosťou tých druhých. A zatiaľ naša rodina, naše prostredie, náš vlastný život civí hlúpo prázdnymi priestormi, ktoré nikdy celkom nazapĺňame láskou. - Plačte - sami nad sebou! Bojím sa, hrozne sa bojím, že som vo svojich nárekoch farizejom. Akákoľvek bude moja láska malá, akákoľvek úbohá, - ale nikdy nedopusť, môj Kriste, aby bola falošná!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IX. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ešte tri nezdolateľné kroky, ešte dva, ešte jeden ... Vrchol Kalvárie - vrchol vyčerpanosti. Padol a leží ako mŕtvy. Vzal na seba presne taký ťažký kríž, aké veľké boli jeho sily. Nič si nenechal v rezerve. Dal všetko. Taký je zákon lásky. Ale je to potom nejaká láska, keď si pri každej ťažkosti myslím, že je to nad moje sily? Zachráň ma, Bože, od osudného sebaklamu, že už ďalej nevládzem.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
X. zastavenie: Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Šaty, nahota. Pamätáte sa? Keď Adam zhrešil, zistil, že je nahý. Hriech - strata Boha -strháva z človeka všetko veľké a krásne a dáva nahého bičovať ľadovcovým búrkam a čiernej potupe tohoto vesmíru. Teraz tu stojí v ľudskej nahote Boh. Vzal na seba hriech sveta. Chápeme? A tento problém by sme chceli riešiť bez neho? Bože, môj Bože, aby som nikdy nezostal nahý v mraze a hanbe pred tvojím vesmírom! Aby som ťa, Bože, nikdy nestratil!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Tak sa Boh kladie na tento ľudský, na tento náš, na tento môj kríž. To drevo vyrástlo na tejto našej zemi, tie klince sú naším výrobkom. Ani nám to neberie, len chce, aby na ňom vykrvácala všetka krv jeho srdca, všetka láska. Všetko! Ach, zase to slovo: všetko! A ja trochár, v strachu o svoje trpaslíčie záujmy počúvam ťažké údery kladiva a ťažké stony Boha na mojom kríži. A prosím o lásku: prijať všetky kríže - i ten môj, i tie druhé.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Posledný pohľad, posledná otázka. „Tie oči - plné sĺz a krvi - nás premerali naposledy. A čo si počneš? - Nechať si ho? - Niet ako ... Ani keby ...” Tak je teda rozsudok vykonaný. Zomrel. Môžeme byť spokojní, už nám nebude prekážať. Ale beda by bolo nám všetkým, keby jeho láska siahala iba sem. I keď jednou rukou vraždíme lásku a druhou o ňu žobreme, i keď je tma, i keď sme hlúpi, i keď sme zlí, i keď nevieme, čo chceme a za čo sa modlíme, - pre svoju smrť, Kriste, zmiluj sa nad nami!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Hrot kopije prenikol do srdca, pomaly z neho odkvapkáva posledná krv. Vyťahujú klince, mŕtvola klesá k zemi. Zachytávajú ju čiesi ruky. Matka - jeho Matka. V tejto chvíli už ani nevieš, kde sa začína svetlo a končí tma, kde sa od seba oddeľujú život a smrť. Všetko sa už stalo súčasťou lásky. Nepochopiteľnej, obrovskej a ťažkej, väčšej ako ľudské myslenie. Ach, Mária, ty najväčšia a najmúdrejšia z ľudí, vo chvíľach tmy a prázdnoty nauč ma srdcom pochopiť i to, čo myslením nemožno.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Vari nikdy nebol človek tak trápne malý a hlúpy ako vtedy, keď sa kamennou závorou a vojenskou strážou zaisťoval, aby sa k nemu nevrátil Boh. Bojí sa o ten kúsok ukradnutého, primitívneho šťastia? Krtie oči nemajú odvahu túžiť po svetle. Degenerované, scvrknuté ľudské srdce sa bojí očakávať lásku. A jednako celý vesmír sa vzpína vo veľkom výkriku: - Príď ! i cez kamenné závory nášho srdca preniká volanie: Príď ! A keďže táto láska je väčšia ako smrť, - určite príde. Áno, príde skoro.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Záver: Musí odumrieť pšeničné zrno, aby vydalo úrodu. Či nemusel Kristus toto všetko trpieť, a tak vojsť do svojej slávy? Tam niekde medzi tým zrnom a Kristovým krížom je i moja bolesť - i môj kríž, rovnako ako ten Ježišov nutný pre môj život v Novej zemi a Novom nebi. Daj, Bože, aby i to moje zrno prinieslo veľkú úrodu, aby bezpečne dozrelo v tvojej sláve! Amen!