1. zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Stojíš pred Pilátom, Pane. „Si židovský kráľ?“ – „Sám to hovoríš.“ A už mlčíš, Pane. Viac slov, to by boli vari perly sviniam. Dav zúri, ty mlčíš, popľuvaný, pokorený, a predsa tak vznešený, dôstojný, veľkolepý, milovaný náš Kráľ a Vykupiteľ.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Berieš na seba svoj kríž, Ježišu, uprostred nenávisti davu. Nikto ti nič neuľahčí, nijaký súcitný pohľad, gesto, nijaká úľava, len zloba, surovosť, hriech. Aj môj. Nauč ma, Pane, brať denne na seba svoj kríž.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
3. zastavenie: Pán Ježiš 1.krát padá pod krížom
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padáš na kolená, Ježišu. Ako to, že všetci dookola si dovolia stáť? Ako to, že ja si dovoľujem stáť? Pane, nauč ma pokore a daj mi silu v nej vytrvať.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V dave si zazrel milovanú Matku, Pane. Aká nesmierna bolesť vidieť ju trpieť. Je to také veľké utrpenie, že na chvíľu zabúdaš na svoje vlastné. Pomôž nám znášať utrpenie spôsobované našim najbližším, pred ktorým stojíme bezmocne.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
5. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Ježišovi niesť kríž
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Síl ubúda, ty sa potácaš, Ježišu. Nik ti nepomôže? Nie, nikto, iba Šimon, ale aj ten len z prinútenia. Pane, daj, aby ma nikdy nemuseli nútiť ako Šimona, pomáhať ti niesť tvoj kríž zloby sveta.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
6. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Hľadím na teba, Ježišu, si taký zranený, ubolený, zakrvavený, máš hlad, ale najmä smäd a to aj fyzický. Stojím v dave, Pane, a túžim ti pomôcť, ale bojím sa, že mi niekto môj pripravený pohár vody vyrazí z ruky. Tak ti ním aspoň rýchlo osviežujem tvár, aby som ti uľavila, ako Veronika. Pomôž mi neustále osviežovať tvoju ubolenú tvár, Ježišu.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
7. zastavenie: Pán Ježiš 2.krát padá pod krížom
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Vypínaš všetky sily, najdrahší Ježišu, no nepomáha to. Opäť ťa ťarcha kríža privalila na zem. Kde je Šimon? Kde som ja?
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Z čela sa ti leje pot a krv, milovaný Pane. Ženy plačú, kvília, nariekajú. „Keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ Ježišu najmilší, vrúcne ťa prosím, daj, aby sme si vždy a všade uvedomovali svoje viny a nestali sa suchými ratolesťami.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
9. zastavenie: Pán Ježiš 3.krát padá pod krížom
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Koľko rán na celom tele, vbodnuté tŕne do hlavy, hlboká rana od ťažoby kríža, doráňané nohy od kameňov na ceste. Zbičovaný každý kúsok tela, ktoré sa nám tak bezvýhradne darovalo. Bezvládne padáš do prachu pod nohy ľudskej krutosti a zloby. A ja, Pane? Ešte stále stojím, hľadím a nič nerobím?
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
10. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Stŕhajú z teba odev, Ježišu. Už si, Pane, tú hrôzu raz prežil - tam u Piláta pri bičovaní. Pred celým tým nenávistným davom ťa odhaľujú, niet snáď väčšieho poníženia. To prevzácne, nevinné, zmučené telo týrajú ruky zlosynov. Daj, aby sme nikdy neboli medzi nimi, Pane.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
11. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Chcú ťa pribiť na kríž, milovaný Ježišu. Už nevládzem na to hľadieť, už nevládzem počúvať zvuky kladiva vrážajúceho klince do tvojich štedrých rúk, z ktorých nám prýštia nesmierne dary a do tvojich nôh, ktoré sa toľko nachodili za biednymi tohto sveta. Už nevládzem, z očí mi vytryskli slzy. Ale ty ma okamžite napomínaš: „Neplač nado mnou, ale nad svojimi hriechmi a hriechmi tohto sveta!“
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
12. zastavenie: Pán Ježiš zomiera na kríži
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Umieraš na kríži, najdrahší Ježišu. „Bože môj, prečo si ma opustil? Žíznim. Dokonané je.“ Koniec. Naozaj koniec? Čo je vlastne dokonané? Svätý kríž vzácny, ty sladké drevo, ty nesmierny poklad hlbokej nádeje a spásy. Stačí slovo ľútosti vraha a hovoríš: „Dnes budeš so mnou v raji.“ Stačí pohľad na užialeného a opusteného Jána pod krížom a dávaš jemu i nám milujúcu Matku. Ako vyjadriť vďaku, Pane, že si si nás vyvolil?
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
13. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Sobota. Biela sobota. Jediný deň z celej večnosti, keď ubolená Ježišova Matka nemala svojho Syna. Zostala opustená, zostala jej, prázdna náruč, z ktorej jej zobrali mŕtve telo Syna a ešte ho neuzrela v celej jeho sláve. Pane, daj, aby sme nikdy neprežili ani deň bez Ježiša.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
K: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Mŕtve telo Pána vkladajú do hrobu. Pomôž nám, Pane, aby sme s ním i my pochovali všetky svoje previnenia, ale aby sme nikdy nepochovali nádej, ktorá prýšti z prázdneho hrobu.
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.