Koľkokrát začíname krížovú cestu, toľkokrát vyznávame, že sme chorí, že potrebujeme Jeho uzdravenie. Prv, než začneme cestu s Tým, ktorý nás túži uzdraviť, musíme Mu dovoliť, aby preskúmal náš pulz - pulz našej duše, našej pamäti i nášho srdca. Potrebujeme ticho, v ktorom budeme počuť pulz nášho života, naše túžby i naše rany, ktoré nám spôsobil nielen náš osobný hriech, ale aj hriech iných. Chceme Ho pustiť k sebe, do svojich rán, na miesta, kde sa cítime najviac bezbranní a krehkí? Dovolíme Ježišovi začať krížovú cestu v dejinách nášho života? Dovolíme Mu uzdravovať naše rany?
I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš ma túži uzdraviť z rán pokrytectva a falše. Dovoľuje sa raniť nespravodlivým výrokom, aby tak uzdravil moje rany, ktoré vo mne falšujú pravdivý obraz Otca i obraz seba. Prijíma na Seba utrpenie, ktorého príčinou je obvinenie a faloš, aby tak uzdravil vo mne všetky falošné miesta v obraze seba, v obraze môjho Otca, všetky moje nespravodlivé rozsudky, ktorými zraňujem Otca i seba. Dovoľuje, aby Ním opovrhli falošným odsúdením, aby som tak prestal pohŕdať sebou a inými. Ježiš, bitý po tvári, opľuvaný, krvácajúci na celom tele, chce vo mne uzdraviť obraz Otca, aby som tak v Ňom našiel svoju skutočnú krásu. Ježišu, uzdrav vo mne ranu, ktorá skresľuje môj obraz Otca a seba! Vráť mi zdravé myšlienky, zdravé city a zdravé oči duše!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
II. zastavenie: Pán Ježiš berie na svoje plecia kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Napadlo mi niekedy, že prijatie smrteľného umučenia bolo pre Ježiša späté s rozlukou s Otcom? Ježiš berie na Seba môj najväčší kríž. Pre moju spásu musí prežiť naj bolestnejšie odlúčenie - odlúčenie od Otca. Chce prežiť rozluku s Otcom, aby tak vo mne uzdravil ranu, ktorá mi bude stále spôsobovať najviac bolesti. Vteľuje sa teda do mojej každodennosti, do môjho "Nazaretu", do mojich dejín života, aby sa tak dostal k ranám rozluky, odvrhnutia, útekov z domu. Chce vo mne prežiť túžbu po Otcovi, aby tak uzdravil moje životné túžby, najmä však tú najväčšiu - po Bohu. Ježišu, ktorý berieš na Seba kríž, uzdrav ma z rán, spôsobených odlúčením, odvrhnutím, útekmi!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
III. zastavenie: Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš padá pod krížom všade tam, kde som mrhal svojím „majetkom" života, kde som žil márnivým spôsobom života. Ježiš chce prežiť slabosť, krehkosť, bezradnosť v mojich ranách, ktoré mi pôsobila namyslenosť a život „na vlastnú päsť". Chce trpieť v mojich ranách, „krvácajúcich" pre moju pýchu. Chce prežiť moju slabosť a môj pád všade tam, kde som sa nechcel priznať k svojím slabostiam, k pádom. Ježišu padajúci, uzdrav moje rany, ktoré som si spôsobil svojou pýchou a namyslenou „sebestačnosťou" Daj mi dole masku „tvrdého" človeka a nauč ma priznávať sa k svojej krehkosti!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IV. zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou matkou
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš ma túži uzdraviť z rán, zapríčinených nedostatkom materinskej lásky. Stretáva sa so svojou Matkou, aby tak uzdravil rany, ktoré mi boli spôsobené pri stretnutiach s mojou matkou, aby uzdravil všetky zranenia, zapríčinené nedostatkom stretnutí či zlými stretnutiami, ktoré sa končili "trieskaním dverí", urážaním sa a "trčaním" pred dverami domu. Ježiš chce, aby som kontemploval Jeho stretnutie s Máriou, aby som sa ním napĺňal. Túži po tom, aby ma Jeho stretnutie s Matkou oslobodilo od zlých spomienok, od smútku a bolesti, od zranení a hnevu. V mojich ranách je stále Ježiš a Ona - Mária. Sú spolu. Trpia a mlčia. Trpia a milujú. Neopúšťajú ma ani vtedy, keď utekám od seba, keď sa do seba uzatváram. Ježiš mi necháva Matku, aby bola stále pri mne a pripomínala mi jeho Otca, ktorý má srdce matky, ktorý - ako skutočná matka - očakáva, túži a vie sa hlboko vzrušiť, ktorý mi hovorí: "Nikdy na teba nezabudnem..." Ježišu, uzdrav ma, zraneného nedostatkom lásky!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš prijíma pomoc od Šimona, aby tak uzdravil všetky bolestné momenty môjho života, v ktorých som nedokázal prijať lásku, odvrhol som dobrotu a pomoc. Odvrhnutie lásky totiž zanecháva hlbokú ranu, ktorej krvácanie sa prejavuje v neovládateľnej potrebe, aby nás niekto miloval. Odvrhnutie lásky zanecháva vo mne ranu prázdnoty. Je to rana, ktorá volá po láske. Za mojou maskou "tvrdého" človeka, ktorý nepotrebuje pomoc, sa ale ukrýva malé dieťa, ktoré skryto žobre o lásku a je pripravené uspokojiť sa aj s omrvinkami lásky. V stretnutí so Šimonom ma Ježiš túži uzdraviť z mojej osamelosti, na ktorú sa sám odsudzujem. Túži uzdraviť moju hrdosť srdca, aby som sa naučil prijímať lásku tak, ako ju On prijal od náhodného človeka. Ježišu, uzdrav vo mne ranu osamelosti!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Jestvujú vo mne také miesta, ktoré obnažujú a prezrádzajú moje zranenia. Ide o miesta, kde je 'tieto rany vidieť najviac moju tvár, moje oči, ústa, môj hlas. Utrpenie a smútok sa však ukryť nedajú. Nemožno si teda nasadzovať masky, pretože rany sa zväčšujú, až napokon príde čas, keď budú tieto masky strhnuté. Musíme sa priznať k svojej krehkosti ako mladší syn z Ježišovho podobenstva, nesmieme sa hanbiť vracať sa k Otcovi v handrách, nesmieme si ukrývať tvár v dlaniach, ale máme sa vrhnúť do náručia Boha. Ježišova tvár - zakrvavená, plná bolesti a odovzdanosti - je oslobodená od ukrývania a predstierania. Spasiteľ prijíma šatku Veroniky, dovoľuje jej, aby Ho utrela, aby obnažila celú Jeho bolesť. Pri pohľade na Neho sa mám učiť priznávať sa k svojim ranám. Ježiš totiž túži uzdraviť môj život z rán zakladania masiek. Ježišu, pošli mi Veroniku, aby bola pre mňa anjelom potešenia v trápení, aby mi utrela šatkou najviac zranené miesta - moju tvár, moje predstieranie, zahanbenie, skrývané zúfalstvo! Ježišu, uzdrav ma z rany predstierania!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VII. zastavenie: Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš padá v polovici cesty, aby ma tak pozdvihol z mojej povrchnosti a vlažnosti. Chce, aby som sa pozorne prizrel, kde padá a kde leží, aby som mohol rozoznať to miesto, tú ranu, ktorá vznikla vo mne vo chvíli, keď som začal byť polovičatý tak, ako starší a mladší syn z Ježišovho podobenstva. Spasiteľ padá na všetkých miestach mojich rán, ktoré sú zapríčinené mojou povrchnosť - povrchnou modlitbou, povrchnou láskou, povrchným obrátením sa, povrchným odpustením, povrchnou čistotou, chudobou a poslušnosťou, povrchnou manželskou láskou, polovičatou vernosťou v povolaní. za každou povrchnosťou sa totiž skrýva môj egoizmus. Vraciam sa k Otcovi (ako mladší syn) neraz veľmi zďaleka, no stále myslím na seba. Vraciam sa k Otcovi a zastavujem sa pred domom. Nechcem byť s Ním úplne, pretože stále myslím najprv na seba. Ježiš túži vo mne uzdraviť všetky pády, spôsobené povrchnosťou a mojím egoizmom. Ježišu, uzdrav ma z rany povrchnosti a vlažnosti!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš upozorňuje ženy na plač. Učí ich plakať nad Sebou - pred Ním. Keď sa vo mne hromadí bolesť, keď sa mi otvárajú oči a vidím svoju biedu, vtedy je potrebný bolestný plač nad sebou, nie nad inými - plač, ktorý ma nesústreďuje na seba, ale ktorý ma vedie (tak, ako mladšieho syna) do náručia Otca. Ježiš chce uzdraviť moju dušu, aby som tak dokázal nad sebou zaplakať. Chce ma vyliečiť z plaču, ktorý ma uzatvára pred Bohom i uzatvára do seba. Ježiš mi vracia plač dieťaťa, "uzdravuje" moje "choré slzy". Ježišu, uzdrav moju ranu nevyplakanej bolesti!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IX. zastavenie: Pán Ježiš tretíkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš padá, aby vo mne uzdravil nespokojnosť, nároky, horekovanie staršieho brata. Ide preto o bolestnejší pád, o najväčšie pokušenie - zastaviť sa pred dverami Otcovho domu a nevojsť dnu, nechcieť sa tešiť spolu s Ním. Ježiš ma chce uzdraviť z tvrdošijného hnevu a požiadaviek, ktoré zatvárajú moje srdce pred Bohom, pred inými i pred sebou. Ježišu, uzdrav ma z rany skormútenosti a zlosti!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
X. zastavenie: Pánu Ježišovi vyzliekajú šaty
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Obnažený Ježiš - Ježiš bez šiat - túži uzdraviť tie momenty z dejín môjho života, v ktorých som bol obnažený svojou slabosťou, alebo v ktorých som obnažoval a ponižoval iných. Túži vo mne uzdraviť srdce mladšieho syna, ktorý bol vo svojej slabosti pripravený jesť to, čo svine - chce vo mne uzdraviť aj srdce staršieho syna, ktorý - neprestáva vyčítať svojmu bratovi hriech, obnažuje ho pred otcom a nedokáže mu odpustiť. Ježišu, uzdrav vo mne rany, spôsobené obnažením mojich slabostí a ponížením!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš - bezbranný, nahý, omdlievajúci a chvejúci sa od bolesti - je pribíjaný na kríž. Najprv Mu pribíjajú ruky, potom nohy. Je úplne bezmocný môže volať iba do neba. Ide tu o obraz ukrutného násilia, páchaného na bezbrannom človekovi. Ježiš, ranený násilím, je teraz ikonou Otca, ktorý trpí, lebo je ranený násilím Svojich detí. Raz je ranený násilím mladšieho, inokedy staršieho syna. Násilie má za dobrotu, pokoru, tichosť a trpezlivosť. Násilie je páchané prostredníctvom nárokov, horekovania, ľahostajnosti. Ježiš - "ikona Otca" - je pribíjaný na kríž. Pripúšťa násilie. Každá rana na Jeho tele však hovorí o mojom násilí voči láske. Ježiš teda berie na Seba moje násilie a zadržuje ho preto, aby neranilo iných. Ježiš chce vo mne uzdraviť i všetko to, čo ma vedie k fyzickému, psychickému a duchovnému násiliu. Ježišu, uzdrav ma z rany násilia!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš zomiera na kríži pre mladšieho i staršieho syna. Umiera, lebo Otec ho poslal hľadať Svoje deti, aby im mohol vrátiť život (tieto deti totiž blúdia a zomierajú mimo Jeho domu v hriechu, ktorý predstavuje odchod od Otca). Ježiš, umierajúci na kríži, osamotený - ten, ktorého' vysmiali, nepochopený vo Svojej láske, mi ale hovorí o Otcovi, ktorý zomiera vždy, keď od Neho odchádzam a upadám do hriechov. Život mimo Neho totiž znamená smrť. On zomiera za mňa v každom mojom hriechu, ktorý mi odoberá Boha, zomiera v každom mieste môjho života, v ktorom nedokážem zomrieť sebe - zomiera v mojom egoizme, v namyslenom presvedčení, že bez Neho môžem žiť. Zomiera, keď sa Naňho urážam. Zomiera v mojej zmyselnosti, v mojej zlosti, v nedostatku odpustenia. A tak dlho bude pre mňa zomierať, kým ma nenaučí zomierať spolu s Ním. Jeho prebité srdce mi pripomína Otca, ktorému puká srdce vždy, keď odchádzam, a ktorý sa hlboko vzrušuje vtedy, keď sa vraciam - Otca, ktorý sa ku mne prihovára cez otvorené Ježišovo srdce slovami: "Dieťa moje, ty si stále so mnou a všetko, čo je moje, patrí aj tebe." Zomieranie Ježiša mi teda má pripomínať, že Otec na mňa stále čaká. Ježišu, zomierajúci na kríži môjho života, uzdrav ma z hriechov, ktoré spôsobujú mne i Tebe smrteľné rany!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Mária má na kolenách mŕtve, bezvládne telo Ježiša. Svoje mŕtve Dieťa však objíma so živou vierou a s nežnosťou. Mária - tá "ikona viery", ktorá neklesá na duchu, tá "ikona lásky" - sa nevzdáva ani vtedy, keď vidí smrť Svojho dieťaťa. Na Jej kolenách, v Jej lone je totiž ešte stále dosť miesta. Je tam miesto aj pre mňa. Mária ma chce privinúť, objať tak, ako objíma Ježiša - spolu s Ježišom. Mária chce zobrať do náručia celý môj život to, čo v ňom zomiera mojím znechutením a vzdávaním sa. Chce "priložiť" moje rany znechutenia a vzdávania sa k Ježišovým ranám, aby tak vo mne zmŕtvychvstal jej Syn, aby vo mne zmŕtvychvstala radosť zo života. Chce, aby Ježiš uzdravil moju bezvládnosť života, aby som sa tak mohol veseliť a tešiť s Otcom a jeho Synom z prinavráteného života. Chce, aby som ako mŕtvy ožil a ako stratený sa našiel. Otče, ktorý máš srdce Matky, pošli mi Ježiša, aby uzdravil vo mne ranu znechutenia a vzdávania sa! Pošli mi Máriu, aby ma "na Svojich kolenách" učila viere, ktorá je silnejšia ako smrť!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš, uložený do hrobu, schádza do najhlbších temnôt môjho života, do najhlbších rán môjho srdca. Zostupuje do priepasti môjho hriechu, do miest, ktoré sú vo mne ešte stále hrobom, a v nich chce čakať na moje obrátenie a zmŕtvychvstanie. Chce, aby som Mu dovolil zastúpiť do priepasti môjho života, kde však života niet, a z tejto priepasti ma chce vyniesť. Túži po tom, aby som Mu odovzdal svoj hriech a privinutý v Jeho náručí povedal: "Zhrešil som voči Otcovi i voči Tebe." Ježiš ma hľadá v hrobe mojich hriechov, v temnotách mojich obáv, v mojom pocite "nehodného dieťaťa." Hľadá ma tam, kde už nikto iný nehľadá, a chce ma vrátiť Otcovi. Túži po tom, aby som uveril, že v Otcovom dome je mnoho príbytkov a že je tam i miesto pre mňa. A že všetko je už nachystané na hostinu. Ježišu, zastupujúci do priepasti mojich hriechov, uzdrav ma z rán hrobových temnôt a strachu!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Záverečná modlitba
Krížová cesta je ako dobrá novina o Otcovi, ktorý bojuje o môj život. Je ako dobrá novina o Ježišovi, našom bratovi, ktorého nám posiela Otec. A posiela svoje jediné, milované Dieťa, aby nás Ono priviedlo k Otcovi. Posiela nám Ježiša, aby nás On uzdravoval. V skutočnosti však nie my ideme Jeho krížovou cestou, ale On ide našou cestou - cestou našich dejín života. Zastavuje sa pri každej z našich rán - pri tých odhalených, aj tých ukrytých, čiastočne zahojených, hnisajúcich či krvácajúcich. Každé zastavenie krížovej cesty hovorilo o Ježišovi, ktorý sa zastavuje pri našich životných ranách.
Tie Mu "vyznačovali" zastavenia krížovej cesty. A On sa zastavil pri každej životnej rane, ktorú nám spôsobil hriech. Chce sa do nej "ponoriť", "dotknúť" sa jej a "objal" ju ako vtedy, keď objímal kríž a keď s ním spadol na zem. Chce vstávať a brať na Seba naše choroby, chce nás uzdravovať Svojou milosrdnou láskou. Berie na Seba naše rany, ktoré vznikli nielen v dôsledku našich hriechov, ale i hriechov iných. Chce s nami prejsť všetky miesta v našom živote, kde je chorý náš pravdivý obraz seba, naše prežívanie vlastnej dôstojnosti, naša duša dieťaťa, naša pamäť i naše srdce. Pane Ježišu ďakujeme ti za tvoj záujem o každého z nás a za tvoje milosrdenstvo. Amen.