Autor: Jarmila Blahová
Zdroj: © Konzervatívny denník | Postoj.sk
Datum napsání:
09.03.2021
Krížová cesta súčasnej doby
Dajú sa nájsť spojivka s našimi krížovými cestami a tou, ktorú prešiel Ježiš? Spojenie proroctiev napísaných stovky rokov pred Ježišovým narodením a povzbudenia z modlitieb žalmov? Existuje niekde napísaná odpoveď na naše problémy a trápenia? Môžte to skúsiť. Slová žalmov ku každému zastaveniu prišli „náhodne“ otvorením si knihy žalmov počas modlitby. Nech vás nimi Pán povzbudí tak, ako povzbudil mňa. Nech vás prevedie cez ťažkosti života, ktoré možno práve teraz prežívate. Venujem zvlášť všetkým, ktorí sa cítia opustení, sami a majú veľa trápení.
Úvod » Pane Ježišu, prichádzame k tebe každý zvlášť a aj ako spoločenstvo tých, ktorí putujú. Nesieme svoje starosti a kríže a chceme ti o nich hovoriť. Ty nás rád počúvaš, ako dobrý Otec rád počúva svoje deti. Túžime rozjímať nad tým, čo si pre nás podstúpil slovami proroctiev Starého zákona. Syn Dávidov, daj nám odpovede a rady na naše trápenia v tejto pandemickej dobe cez slová kráľa Dávida a cez žalmy. Prosíme, premeň tento čas krížovej cesty na ozajstnú cestu k Tebe. Nech neminieme cieľ. Ty sám nás veď, nech sa Tvoje slová nevrátia k Tebe naprázdno, ale nech prinesú bohaté ovocie.
I. zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť
„Niet toho, kto by predvolával na súd podľa práva a súdil poctivo. Spoliehajú sa na ničomnosť a hovoria nezmysly, počnú zlobu a rodia skazu“ (Iz 59,4). Aj nás Pane odsudzujú, doma príbuzní, že sme fanatickí, že to preháňame, v práci kolegovia, že sme naivní, že to nemáme v hlave v poriadku. V spoločnosti prívrženci politických strán, pre ktorých sme zadubenci, ovce, pedofili, spiatočníci, inkvizítori. Na sociálnych sieťach konšpirátori, ktorí šíria nezmysly a lži.
Dávid nám hovorí: „Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, nechcú mať Boha na očiach. Ale mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán“ (Ž 54). Pane, posilni v nás dôveru, že nám neustále pomáhaš, bojuješ s nami a udržiavaš náš život, nech sa deje čokoľvek a za akýchkoľvek okolností. Nech by nad nami prebehol akýkoľvek súd, uisti nás, že Ty si nad všetkým a nedopustíš nič, čo by nás neviedlo k hlbšiemu zjednoteniu s Tebou.
II. zastavenie: Ježiš berie na svoje plecia kríž
"Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou" (Iz 50, 6). Kríže Pane, ktoré nás teraz ťažia, súvisia s Covidom, pandémiou, izoláciou, chorobami, prácou, vzťahmi aj smrťou blízkych. Ty vieš, že sme už unavení, cítime sa opustení, dni sú jeden ako druhý, alebo naopak, je toho strašne veľa a my si nemáme kedy oddýchnuť. Sme v jednom kole učenia detí, pracovnom kolotoči, či starostí o domácnosť. Naši blízki trpia a vidíme ich zomierať. Vidíme, ako sa šíri zlo v rôznych podobách a sme častokrát bezradní. Ľudia sa oddávajú hriechu a tí, čo sa snažia o spravodlivosť sú ponižovaní.
Dávid nás povzbudzuje: "Veď ramená hriešnikov budú polámané, no spravodlivých posilňuje Pán. O život bezúhonných sa stará Pán a ich dedičstvo trvá naveky" (Ž 37,17-18). Pane, prosíme, staraj sa o nás, sme tvoji. Pomôž našej slabej viere, nech narastie, nech nevnímame vrchy ťažkostí, ale Teba - hýbateľa vrchov, ktorý s nami berie na plecia každý náš kríž.
III. zastavenie: Ježiš padá prvý raz pod krížom
"No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou" (Ž22, 7). Padáme, keď sa stále dokola opakujú požiadavky druhých okolo nás. Keď strácame trpezlivosť pri našich niekedy zaťatých a vzdorovitých deťoch, po prebdených nociach kvôli maličkým, či kvôli chorobám. Padáme aj pri našich rodičoch, ktorí sa vekom menia znovu na deti, vyžadujú toho veľa a opakujú mnohokrát to isté. Padáme, keď nás pritlačí kríž zranení z detstva, od rodičov, súrodencov, od našich najbližších. Padáme v manželstvách, rozpadajú sa nám vzťahy. Zrážajú nás k zemi aj spomienky na slová a skutky, ktoré nás zranili hlboko v srdci a rana sa stále otvára.
Dávid nám hovorí: "Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza ho na ceste. Ak padne, neostane ležať, veď Pán ho drží za ruku" (Ž 37, 23-24). Pane, drž nás pevne za ruku a nepúšťaj. V tebe sú naše pády aspoň vždy príležitosťou cítiť lepšie dotyk tvojej ruky. Nenecháš nás ležať, ak na teba voláme, nenecháš nás utopiť sa, ani keď sa viac zameriame na víchor a vlny ako na Teba. Stačí zavolať Tvoje meno a ty nás zachytíš a vyslobodíš z vlnobitia myšlienok, zlých spomienok a zraňujúcich skutkov.
IV. zastavenie: Ježiš sa stretá so svojou matkou
„Ty si môj Boh odkedy ma mať povila. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol“ (Ž 22,12). Niekedy sa tak cítime, že niet nikoho kto by nám pomohol, ani v našej rodine. Matky nie sú vždy dobrými matkami a otcovia často zlyhávajú. V našich srdciach sú zapísané vzorce správania, ktoré sme od nich prevzali. Niekedy sa vynoria so všetkou silou a my sa správame presne ako oni. Cítia to naši partneri, naše deti, súrodenci aj priatelia. Sme chudáci túžiaci po láske a prijatí. Voláme k tebe a ak hneď neodpovedáš, myslíme si, že nás ignoruješ a že si ďaleko.
Dávid hovorí: "Veď on nepohŕda ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu. A moja duša bude preňho žiť“ (Ž 22, 25.30). Pane, odstráň naše pochybnosti a odpusť našu zatrpknutosť. Oživ naše srdcia, nech sú také ako srdce tvojej matky Márie. Veď pre nás žije tvoja duša a tvoja mama je aj našou mamou. Ona na našej krížovej ceste nikdy nechýba.
V. zastavenie: Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž
„Hľadali ma tí, čo sa nepýtali, našli ma tí, čo nehľadali“ (Iz 65, 1). Často ťa nehľadáme, nepomyslíme na teba počas dňa, zabúdame, sme roztržití, myšlienky nám utekajú ako splašené kone sem a tam. Krútime sa vo víre informácií, požiadaviek, pokynov, mailov a správ. Nevšímame si tých, ktorí potrebujú pomoc, lebo sme zahľadení do seba. Unikajú nám príležitosti počuť tvoje volanie v blízkych. Sme smutní a nepotešujeme, sme sami a nevykročíme k druhým, kráčame z práce a nepomôžeme nikomu niesť jeho kríž.
Dávid nás upozorňuje: "Pán hľadí z neba a vidí všetkých ľudí. Pozerá z miesta, kde prebýva, na všetkých obyvateľov zeme, on, čo každému osve utvoril srdce a chápe všetky ich skutky" (Ž 33,13). Pane, máme šťastie, že sa dávaš nájsť aj tým, čo ťa nehľadajú. No predsa nám vlož do srdca túžbu hľadať ťa - toho, ktorý stvoril naše srdce a komu patríme od večnosti. Prosíme ťa nech sa nestane, že si nevšimneme, keď pôjdeš okolo. Nastav naše radary, aby zachytili aj najjemnejší signál tvojej prítomnosti.
VI. zastavenie: Veronika utiera Ježišovi tvár
„Ako sa nad ním zhrozili mnohí, - veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku - tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!“ (Iz 52, 13-15). Číha to okolo nás, kedy to už skončí? Vírusy, choroby, bezohľadnosť, arogancia, chápadlá mafie, zdrogované deti v meste, starčekovia v domove v úbohom stave. Útoky a vyhrážky tým, čo majú iný názor. Rozdelenie spoločnosti, strata bezpečia, strata radosti, chýbajúci dotyk a stratené objatia.
Dávid nám radí: "Spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia. Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce" (Ž 37, 3-4). Pane, daj nám odtlačok svojej tváre - nech je až naveky v našich srdciach, spoliehame sa na Teba ako Veronika a prederieme sa k Tebe aj cez nebezpečný dav, ale daj nám na to silu. Veríme, že nám dáš bývať v tejto krajine a opäť sa tešiť z bezpečia.
VII. zastavenie: Ježiš padá druhý raz pod krížom
"Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby“ (Ž 22). Chceli by sme utiecť, opäť byť slobodní, stretávať sa, ísť na dovolenku, zabávať sa s priateľmi. Chýba nám blízkosť druhých, chýbajú nám rozhovory, spoločné piesne a dokonca aj modlitby. Prepadáme apatii, nude, ľahostajnosti, nezáujmu, úzkosti. Nevládzeme a cítime sa bezradní. Nevieme čo bude, nedokážeme predvídať. Situácia sa mení, nemáme nad ňou kontrolu. Padáme a strácame radosť.
Dávid sa takto modlil po svojom páde: "Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého. Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty" (Ž 51,13-14). Pane, daj nám svojho Ducha, On rozdúcha všetky aj hasnúce pahreby do nového ohňa, dá silu a my opäť budeme schopní vnímať, čo nám hovoríš a čo od nás chceš a porozumieme znameniam tejto doby. Nech opäť z týchto pádov vstaneme slobodní a plní ochoty nechať sa unášať tebou - lebo Ty vieš, čo je práve teraz potrebné a to najlepšie možné.
VIII. zastavenie: Ježiš stretáva plačúce ženy
„Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývame tvár, opovrhnutý a preto sme si ho nevážili“ (Iz 53, 3) . Aj sa hanbíme Pane, veď nie sme dosť silní, dosť veselí, dosť prívetiví a milí. Iní to zvládajú lepšie, sú vyrovnaní, krajšie sa modlia, sú šikovnejší a určite sú ti bližšie. My sa cítime nehodní, nepatríme k vyvolencom, sme len do počtu - nič sa nám nedarí. Niekedy sa vyhýbame ostatným, nevieme, čo máme povedať, ako reagovať, nemáme názor. Ani ten pôst veľmi nedávame. Zas sme nedodržali predsavzatia, tak často zlyhávame. Sme spútaní predsudkami a stále v hlave riešime, čo si o nás myslia druhí ľudia. Zakrývame si tvár a v hĺbke srdca plačeme v sebaľútosti.
Dávid nám hovorí: "Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou. Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil zo všetkých tiesní. Ako strážca sa utáborí Anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich" (Ž 34, 6-8). Pane, vyslobodzuj nás, nech tvoj anjel nedovolí myšlienkam porovnávania spútavať naše duše a ochromovať nás, aby sme nemohli konať s vášňou v tvojom mene. Vysloboď nás z otroctva oslepujúcich sĺz, z pocitu, že strácaš nad vecami a okolnosťami kontrolu a že nie sme pre teba dosť dobrí. Premeň naše myšlienky na tie tvoje - ktoré vždy pozdvihujú ducha a prinášajú radosť.
IX. zastavenie: Ježiš padá tretí raz pod krížom
„Obetoval sa, lebo sám chcel a neotvoril svoje ústa; ako ovcu viedli ho na zabitie a ako baránka, čo onemie pred svojim strihačom a neotvorí ústa“ (Iz 3, 7). Vzpierame sa, ako nám je zaťažko znášať všetky tie obmedzenia. Čo nám majú druhí čo hovoriť? Veď ani oni to nedodržiavajú, čo ma po tom? Hneváme sa, nadávame, ohovárame, posudzujeme, kritizujeme, ponižujeme. Padáme. A nakoniec, keď aj my sa už konečne snažíme, stačí zapnúť správy a vidíme protesty, demonštrácie, výsmech a veľa nenávisti.
Dávid poznamenal: "Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre. Pán pozerá z neba na synov ľudských a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. Vy chcete zmariť plány bedára, lež Pán je jeho útočišťom“ (Ž 14, 2). Pane, daj nám jazyk učeníka, ktorý dokáže hovoriť, ale aj mlčať, keď treba. Pomôž nám byť šíriteľmi tvojho pokoja a nezhadzovať druhých svojimi rečami a komentármi. Nech naše slová povzbudzujú a potešujú. Daj nám múdrosť, rozum, poznanie a poslušnosť Tvojmu slovu a láske. Vlož do nás túžbu hľadať ťa. Buď vždy naším útočišťom.
X. zastavenie: Ježiš je vyzlečený zo šiat
„Do prachu smrti ma odvádzaš. Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós“ (Ž 22,16-19). Obviňujú nás zo zlých úmyslov, vkladajú nám do úst slová, čo sme nepovedali, hovoria, že sme sa zle rozhodli, že sme neschopní. Zvliekajú nás zo šiat a prepierajú naše skutky v médiách, častujú nás nepeknými menami. Cítime sa ponížení a bezbranní. Aj my často súdime druhých podľa toho, čo vidíme navonok. Náš prvý dojem, naša intuícia, zdravý sedliacky rozum- ten vie predsa všetko dobre odhadnúť. Ctili sme si tých krásne oblečených, ktorí sa prezentovali exkluzívnymi oblekmi, šatami či hodinkami. Zabudli sme, či nechceli sme vidieť, čo sa skrýva v ich vnútri. Bola to len tlupa psov a zlosynov, ktorí si rozdelili naše šaty.
Žalmista nám hovorí: "Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vo vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá. V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice. Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca" (Ž 45,14-15). Pane, vlož do nášho vnútra svoju vznešenosť a krásu. Nech tvoja prítomnosť prežiari celú našu bytosť a nenechá v nás žiadnu špinu pretvárky, predsudkov a rýchlych súdov. Zaodej nás svojím rúchom dobroty, odpustenia a radosti z toho, že sme kráľovské deti a že sme dostali pozvanie vstúpiť do tvojho paláca.
XI. zastavenie: Ježiš je ukrižovaný
„On však bol prebodnutý pre naše neprávosti, strýznený bol pre naše neprávosti, na ňom je trest za naše blaho a jeho ranami sme uzdravení“ (Iz 53, 5). Plačeme pre toľko zabitých nenarodených detí, pre tých, čo nám zomreli príliš skoro, pre tých, čo veľmi trpia, sú opustení alebo zabudnutí. Prebodnutí ihlami infúzií, napojení na umelé ventilácie, pre tých, ktorí sa dusia a nemajú dosť kyslíka, pre tých, ktorých pália rany po chemoterapii. Na koho sa máme spoliehať? Slzy nám tečú pre zbytočnú smrť ľudí, ktorí vypátrali zločiny mocných v našej krajine a museli za to zaplatiť životom. Plačeme pre tých, ktorí sa vyhrážajú, nastavujú pasce a šíria strach.
Keď Dávida chytili Filištínci napísal: „Pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch? Na Boha, ktorého slovo velebím, na Pána, ktorého slovo velebím, na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?“ (Ž 56, 9.11-12). Pane, pomôž nám spoliehať sa na Teba vo všetkom. Nedovoľ, aby nás ovládol nepokoj a strach. Naplň nás svojou láskou, ktorá strach vyženie. Prilož svoje rany na tie naše a uzdrav nás aj našu spoločnosť.
XII. zastavenie: Ježiš na kríži zomiera
"A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život" (Jn 3, 14-15). Nie vždy máme tie správne úmysly, tak často túžime po tom, aby nás niekto pochválil a ocenil. Sme krehkí a nevieme sa zorientovať v spleti ponúk a bôžikov. Postíme sa, aby sme schudli, nie boli bližšie k Tebe, kritizujeme, aby sme získali moc, nie aby sme pomohli nájsť lepšie riešenie, finančne prispejeme, aby nás ľudia obdivovali a chválili, nie aby sme reálne pomohli.
Dávid nám ale hovorí: "Pán marí úmysly pohanov, navnivoč privádza myšlienky národov. Ale Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo" (Ž 33,10-12). Pane, očisťuj naše úmysly, nech nič nekonáme pre márnu slávu, pre falošných bôžikov peňazí, moci a pýchy. Veď nie my sme si vyvolili Teba, ale Ty si si vyvolil nás. Nenechaj nás blúdiť po púšti medzi hadmi. Nech nás pohľad na teba na kríži zakaždým nanovo uzdravuje a premieňa naše myšlienky na tie tvoje.
XIII. zastavenie: Ježiša skladajú z kríža
„Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným" (Zach 12,10). Máme pochybnosti, o všetkom a stále. O covide, opatreniach, účinnosti očkovania, úmysloch vlády, o voľbách, Amerike a Rusku, o pravdivosti správ z Číny, o ľuďoch okolo nás, či nie sú nakazení, o láske nášho partnera, schopnostiach učiteľov, o nás samých a o milióne ďalších vecí. Je toho toľko, že sme z toho zlomení na tele aj na duchu. Trpíme nespavosťou, úzkosťami, trápia nás choroby a únava.
Dávid nás povzbudzuje: "Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu. Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí" (Ž 34,19-21). Pane, zachráň nás a vysloboď. Naše pochybnosti ti spôsobujú rany, odstráň ich a nauč nás dôverovať, že si vo všetkom s nami. Uisti nás, že hoci by sme mali veľa utrpení, v Tvojej moci je premeniť všetko - bez výnimky - na dobro.
XIV. zastavenie: Ježiša pochovávajú
„So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach“ (Iz 53, 9). Stratili sme ťa, zavreli hrob a zavalili ho kameňom. Zavreli nám kostoly a nedovolia nám prísť k tebe. Cítime sa opustení a stratení, v úzkostiach sa dožadujeme svojich práv.
Dávid predpovedal: "Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly. Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídla smrti. V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu" (Ž 18, 5-7). Pane, ty počuješ náš hlas nech by sme boli doma v obývačke, či priamo pred bohostánkom. Aj keby sme boli na šírom mori aj v rakete na obežnej dráhe Zeme. Preniká k tebe naše volanie, lebo sme ťa pozvali do našich sŕdc. Sme Tvojim chrámom a nič nás nemôže odlúčiť od Tvojej lásky, ani smrť - ani tvoja, ani naša, ani našich blízkych. Nanovo ťa pozývame - buď v nás a buď ŽIVÝ.
Záver » Pane, ďakujeme Ti za tento čas milostí. Povedali sme ti o našich trápeniach tak, ako ti v Šimonovom dome povedali o horúčke jeho svokry. Ty si ju zdvihol a uzdravil. Zdvihni nás a uzdrav všetko, čo je choré, čo bolí a tlačí nás k zemi. Nech Tvoje živé slovo koná svoje dielo v našich srdciach v každom čase. Sprav nás vnímavými na znamenia doby a upriam našu pozornosť na to, čo je naozaj dôležité. Amen.
