Autor: sr. M. Elżbieta Siepak | Congregatio Sororum Beatae Mariae Misericordiae
Zdroj: © Vydavateľstvo Misericordia | Kraków 2016
Datum napsání:
28.02.2023
Krížová cesta so sv. Faustínou ¦ 2
Ježiš: Túžim, aby si hlbšie poznala moju lásku, ktorou horí moje srdce k dušiam. Pochopíš to, keď budeš rozjímať o mojom umučení (186). Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu ako celý rok bičovania sa až do krvi. Rozjímanie o mojich bolestných ranách je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť (369).
Sv. Faustína: Ó, Ježiš, keď rozjímam o veľkej cene tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou zloby a nevďačnosti, predsa je za nás zaplatená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje Pánovmu umučeniu, nech dúfa v milosrdenstvo. Boh svoje milosrdenstvo nikomu neodmietne. Nebo a zem sa pominú, ale Božie milosrdenstvo sa nevyčerpá. Aká radosť horí v mojom srdci, keď vidím tú tvoju nepochopiteľnú dobrotu, ó, Ježiš môj! Túžim priviesť všetkých hriešnikov k tebe, aby oslavovali tvoje milosrdenstvo na večné veky (72).
Prvé zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť
Ježiš: Pozeraj na moje rany a povznes sa nad ľudské pohŕdanie a posudzovanie (1184). Keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajách. Mlč, keď tvoju pravdu nechcú uznať, lebo vtedy hovoríš presvedčivejšie (1164).
Sv. Faustína: Sme citliví na slová a hneď chceme odpovedať. Neberieme do úvahy, či je to Božia vôľa, aby sme hovorili. Duša, ktorá mlčí, je silná. Nijaké protivenstvá jej neuškodia, ak vytrvá v mlčaní (477). Ó, môj Ježiš, kedy sa budeme dívať na duše z nadprirodzených pohnútok? Kedy budú naše súdy pravdivé? Dávaš nám príležitosť cvičiť sa v skutkoch milosrdenstva, a my sa cvičíme v posudzovaní (1269).
Pomôž mi. Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia (163).
Druhé zastavenie: Ježiš berie kríž na svoje plecia
Ježiš: Neboj sa utrpenia, ja som s tebou (151). Netráp sa, ak tvoje srdce bude často pociťovať odpor a nechuť k tejto obete. Všetka jej sila je obsiahnutá vo vôli a tak tieto protichodné pocity nielenže nezmenšujú túto obetu v mojich očiach, aleju zväčšujú (...). Neboj sa, moja milosť bude s tebou ... (1767).
Sv. Faustína: Ježiš, ďakujem ti za každodenné malé kríže, za protivenstvá v mojich zámeroch, za ťažkosti, ktoré prináša život v komunite, za zlé vysvetľovanie si mojich úmyslov, za ponižovanie., za zlé , zaobchádzanie, za nevinné odsudzovanie, za slabé zdravie i a vyčerpanie síl, za zrieknutie sa svojej vôle, za obetovanie svojho ja. za neuznanie v ničom, za skríženie všetkých plánov. Ďakujem ti, Ježiš, za vnútorné utrpenia, za suchopárnost ducha, za úzkosť, strach a neistotu, za temnotu a veľkú vnútornú tmu, za pokušenia a rôzne skúšky, za muky, ktoré ťažko vypovedať, zvlášť za tie, v ktorých nás nikto nechápe, za hodinu smrti, za namáhavý boj i v nej, za celú jej trpkosť. Ďakujem ti, Ježiš, za to, že si ako prvý vypil tento kalich horkosti, kým si mi ho podal zmiernený (343).
Milosrdný Ježiš, rob so mnou, čo sa ti páči. Na všetko som pripravená.
Tretie zastavenie: Ježiš prvý raz padá pod krížom
Ježiš: Príčina tvojich pádov je v tom, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa spoliehaš na mňa. Nech ťa to však veľmi nezarmucuje. Máš dočinenia s Bohom milosrdenstva, tvoja úbohosť moje milosrdenstvo nevyčerpá, lebo som neurčil, koľko ráz odpustím (1488).
Sv. Faustína: Ježiš môj, napriek tvojim milostiam, cítim a vidím celú svoju úbohosť. Začínam deň bojom a bojom ho aj končím. Sotva prekonám jednu ťažkosť, hneď musím bojovať s desiatimi ďalšími. No netrápi ma to, lebo dobre viem, že toto je čas boja, a nie pokoja. Keď boj presahuje moje sily, vrhám sa ako dieťa do objatia nebeského Otca a verím, že nezahyniem (606).
Ó, Ježiš môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničím sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (606).
Štvrté zastavenie: Ježiš sa stretá so svojou matkou
Ježiš: Snaž sa vo svojej modlitbe spájať s mojou Matkou. Modli sa srdcom v spojení s Máriou (32). V týchto skúškach nestrácaj pokoj, prežívaj moju prítomnosť, pros o pomoc moju Matku a svätých (1560).
Sv. Faustína: Ó Mária, tvoja duša sa nezlomila, aleje statočná, lebo je s Ježišom. Sladká Matka, spoj moju dušu s Ježišom, lebo iba vtedy vydržím všetky skúšky a ťažkosti. Jedine v spojení s Ježišom budú moje malé obety milé Bohu (915).
Najsladšia Matka, poúčaj ma o vnútornom živote, nech ma meč bolesti nikdy nezlomí. Ó, čistá Panna, vlej do môjho srdca statočnosť a stráž ju (915).
Piate zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Ježiš: Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať, ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne (742).
Sv. Faustína: Každý z tvojich svätých odzrkadľuje jednu z tvojich čností. Ja túžim odzrkadľovať tvoje ľútostivé Srdce, plné milosrdenstva, chcem ho oslavovať. Nech je tvoje milosrdenstvo, ó, Ježiš, vtlačené do môjho srdca a duše ako pečať a to bude mojim znamením v tomto aj v budúcom živote (1242).
Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom teba, ó. Pane. Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych (163).
Šieste zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Ježiš: V tejto meditácii rozjímaj o láske k blížnemu, či tvoja láska k blížnym plynie z lásky ku mne, či sa modlíš za nepriateľov. Či si dobroprajná voči tým, ktorí ťa akýmkoľvek spôsobom zarmútili alebo urazili. Vedz, že všetko dobro, ktoré preukážeš ktorejkoľvek duši, prijímam, akoby si to mne samému učinila (1768).
Sv. Faustína: Dnes prišiel na vrátnicu Ježiš v podobe chudobného mládenca. Zbedačený mládenec, v šatách veľmi roztrhaných, bosý a s odkrytou hlavou, bol veľmi premrznutý, lebo deň bol daždivý a chladný. Prosil si niečo teplé najedenie. (...) Po chvíli hľadania sa našlo trochu polievky. Zohriala som ju, nadrobila do nej trochu chleba a podala som chudobnému, ktorý ju zjedol. Vo chvíli, keď som od neho brala hrnček, dal mi poznať, že je Pánom neba a zeme (1312).
Milosrdný Pane, chápem, že milosrdenstvo má mnoho podôb. Vždy, všade a v každom čase možno konať dobro. Vrúcna láska k Bohu vidí okolo seba ustavične potrebu dávať sa skutkom, slovom a modlitbou (1313).
Siedme zastavenie: Ježiš druhýkrát padá pod krížom
Ježiš: Nech sa nebojí ku mne priblížiť nijaký hriešnik (50). Neúmyselné previnenia duší nezadržiavajú moju lásku k nim ani mi neprekážajú zjednocovať sa s nimi, ale poklesky, hoci najmenšie, ale dobrovoľné, zdržiavajú moje milosti a také duše nemôžem zahŕňať svojimi darmi (1641).
Sv. Faustína: Keď som napriek úprimnému predsavzatiu opäť urobila tú istú chybu, hoci išlo o malú nedokonalosť, skôr neúmyselnú, predsa som pocítila v duši takú živú bolesť, že som prerušila svoju prácu a na chvíľu som išla do kaplnky. Padla som Ježišovi k nohám a s láskou a veľkou bolesťou som odprosovala Pána. Hanbila som sa o to väčšmi, že ráno po svätom prijímaní v rozhovore s ním som mu prisľúbila, že mu budem verná. Vtom som počula slová:
Ježiš: Vedz, že vždy, keď prichádzaš ku mne a ponížene ma prosíš o odpustenie, vlievam mnoho milostí do tvojej duše. Tvoja nedokonalosť sa predo mnou stráca a vidím iba tvoju lásku a pokoru, nič nestrácaš, ale veľa získavaš ... (1293).
Utiekam sa k tvojmu milosrdenstvu, láskavý Bože, lebo len ty jediný si dobrý. Aj keď moja úbohosť je veľká a previnenia početné, predsa dôverujem tvojmu milosrdenstvu, lebo si Boh milosrdenstva a od vekov nebolo počuť, ani zem si nepamätá, ani nebo, žeby duša, dôverujúca tvojmu milosrdenstvu, bola sklamaná (1730).
Ôsme zastavenie: Ježiš napomína plačúce ženy
Ježiš: Strata každej duše ma ponára do smrteľného smútku. Vždy ma potešíš, keď sa modlíš za hriešnikov. Modlitba za obrátenie hriešnych duší je mi najmilšia. Vedz, dcéra moja, že táto modlitba je vždy vyslyšaná (1397).
Sv. Faustína: Ó, aká to radosť spaľovať sa pre nesmrteľné duše! Viem, že pšeničné zrnko, aby mohlo byť pokrmom, musí byť zničené a rozdrvené kameňmi. Tak i ja, aby som mohla byť užitočná Cirkvi a dušiam, musím byť zničená, hoci navonok nikto nezbadá moju obetu (641). Ó, večný Bože, horí vo mne neuhasiteľný oheň prosiť ťa o milosrdenstvo. Cítim a rozumiem, že to je moja úloha tu i vo večnosti (483).
Ježiš môj, nech moja obeta horí pred tvojim trónom tichučko, v celej plnosti lásky, prosiac ťa pokorne o milosrdenstvo pre duše (1342).
Deviate zastavenie: Ježiš tretíkrát padá pod krížom
Ježiš: Duša ponorená v temnotách, nezúfaj, nie všetko je stratené. Porozprávaj sa so svojím Bohom, ktorý je láska a milosrdenstvo samo. Práve ty, dieťa moje, máš výhradné právo na moje milosrdenstvo. Dovoľ, aby moje milosrdenstvo pôsobilo v tebe, v tvojej úbohej duši. Dovoľ, aby lúče milosti naplnili tvoju dušu. Ony vnesú do nej svetlo, teplo a život (1486).
Sv. Faustína: Ú. Pane, ty sám ma zachráň, lebo hyniem, buď mojím Spasiteľom. Ó, Pane, teraz vidím všetku svoju nevďačnosť a tvoju dobrotu. Prenasledoval si ma svojou láskou, a ja som marila celé tvoje úsilie. Teraz už chápem tvoje milosrdenstvo, ktoré ma zakrýva ako žiarivý oblak a vedie ma do domu môjho Otca. Chráni ma pred strašným peklom, ktoré som si nie raz, ale tisíckrát zaslúžila. Ó, Pane, celá večnosť mi nebude stačiť na hodné zvelebovanie tvojho nepreniknuteľného milosrdenstva, tvojho zľutovania nado mnou (1486).
Ľútostivý Bože, ty jediný ma môžeš ospravedlniť a neodmietneš ma nikdy, keď sa vyberiem skrúšená k tvojmu milosrdnému srdcu, ktoré nikdy nikoho neodmietlo, aj keby bol najväčším hriešnikom (1730).
Desiate zastavenie: Ježišovi vyzliekajú šaty
Sv. Faustína: Náhle Ježiš stál predo mnou obnažený zo šiat, celé telo mal pokryté ranami. Oči zaliate slzami a krvou, tvár celá zohavená, pokrytá pľuvancami. Vtom mi Pán povedal:
Ježiš: Pozri, čo so mnou urobila láska k ľudským dušiam (268). Ó, keby hriešnici poznali moje milosrdenstvo, nehynulo by ich tak veľa. Hovor hriešnym dušiam, aby sa nebáli priblížiť sa ku mne, hovor o mojom veľkom milosrdenstve (1396).
Sv. Faustína: Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote, aj keby jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je silnejšie ako naša úbohosť. Potrebné je len jedno, aby hriešnik odchýlil aspoň trochu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dokončí Boh (1507).
Ó Bože môj, (...) každým úderom svojho srdca túžim oslavovať tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Túžim hovoriť dušiam o tvojej dobrote a povzbudzovať ich k dôvere v tvoje milosrdenstvo (1325).
Jedenáste zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž
Ježiš: Kvôli tebe som dovolil, aby ma pribili na kríž (1485).
Sv. Faustína: Uzrela som Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol:
Ježiš: Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí - budú sa mi menej podobať aj v sláve (446).
Chcem sa podobať tebe, Ježiš, tebe ukrižovanému, umučenému, pokorenému. Vtlač do mojej duše a do môjho srdca svoju pokoru (267).
Trináste zastavenie: Ježiša skladajú z kríža
Ježiš: Do neba nevedie iná cesta ako krížová. Ja sám som ju prešiel prvý (1487). Túžim udeľovať svoj božský život ľudským dušiam a posväcovať ich, len aby chceli prijať moju milosť. (...) Mojou slasťou je pôsobiť v ľudskej duši, napĺňať ju svojím milosrdenstvom a ospravedlňovať ju. Mojím kráľovstvom na zemi je - môj život v ľudskej duši (1784).
Sv. Faustína: Nehľadám šťastie inde ako vo svojom vnútri, v ktorom prebýva Boh. Teším sa z Boha vo svojom vnútri. Tu sa s ním ustavične spájam, tu s ním prežívam najväčšiu dôvernosť, tu som s ním bezpečná, tu nesiaha ľudský zrak. Najsvätejšia Panna ma pobáda k takémuto prebývaniu s Bohom (454).
Milosrdný Pane, za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím svätému prijímaniu. Cítim, že ten svätý oheň ma celkom premenil. Ó, ako sa teším, že som tvojim príbytkom, Pane, moje srdce je chrámom, v ktorom ustavične prebývaš... (1392).
Štrnáste zastavenie: Ježiša pochovávajú
Ježiš: Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský (699). Vždy, keď mi budeš chcieť urobiť radosť, hovor svetu o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve (164).
Sv. Faustína: Ó, Láska večná, túžim, aby ťa poznali všetky duše, ktoré si stvoril. Chcela by som byť kňazom, aby som ustavične hovorila o tvojom milosrdenstve hriešnym dušiam, ktoré upadli do zúfalstva. Keby som bola misionárom, niesla by som svetlo viery do vzdialených krajín, aby ťa mohli poznať aj tieto duše. Túžila by som sa pre ne úplne oddať a zomrieť mučeníckou smrťou, akou si pre mňa a pre ne zomrel ty. Ó, Ježiš, viem veľmi dobre, že môžem byť kňazom, misionárom, kazateľom, môžem zomrieť mučeníckou smrťou skrze úplné sebaobetovanie z lásky k tebe, Ježiš, a k nesmrteľným dušiam (302).
Ó . Bože, ako veľmi túžim, aby ťa poznali duše, že si ich stvoril z nepochopiteľnej lásky. Ó, Stvoriteľ môj a Pán. cítim že odchýlim závoj neba, aby zem nepochybovala o tvojej dobrote 483.
Záverečná modlitba: Ježiš môj, moja jediná nádej, ďakujem ti za tú knihu, ktorú si otvoril pred očami mojej duše. Tou knihou je tvoje umučenie, podstúpené z lásky ku mne. Z tejto knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. Táto kniha obsahuje nevyčerpateľné poklady pre každého. Ó, Ježiš, ako málo duší ťa chápe v tvojom mučeníctve lásky. Ó. aky veľký je oheň najčistejšej lásky, ktorí horí v tvojom Najsvätejšom Srdci. Šťastná duša, ktorá pochopila lásku Ježišovho Srdca (304).
-----
Nihil obstát: ThLic Mgr. Jozef Soška
Imprimatur: Mons. doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD., žilinský biskup
Žilina 15. augusta 2016, prot. č. 872/2016-3
