Zdroj: © Meditations and Prayers on the Way of the Cross
preklad: Ján Čop
Datum napsání:
28.03.2022
Krížová cesta podľa Michela Quoista
Úvod: Kristus stále zomiera. Znova sa ponúka Otcovi pre spásu sveta skrze ľudí okolo nás, ktorí dnes trpia a umierajú. Cesta kríža je zároveň cestou života. Na to, by ozajstný kresťan nemal nikdy zabudnúť. 1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pane, je príliš neskoro mlčať, povedal si príliš veľa; bojoval si príliš veľa; nebolo to rozumné, vieš, preháňal si. Muselo to dôjsť až sem. Dobrých ľudí si nazval hadím plemenom, povedal si im, že ich srdcia sú obielené hroby, ktoré zvonku vyzerajú pekne. Zvolil si si rozpadajúcich sa malomocných, odvážne si sa zhováral s neprijateľnými cudzincami, jedol si s vychýrenými hriešnikmi a povedal si, že prostitútky budú prvé v raji. Dobre si vychádzal s chudobnými, vandrákmi, mrzákmi. Znevážil si náboženské predpisy. Tvoja interpretácia Zákona sa zredukovala na jeden jediný príkaz: Milovať! Teraz sa Ti všetci pomstia. Podnikli kroky proti Tebe: oslovili autority a nasledujú žaloby. Pane, ja viem, že budem odsudzovaný, keď sa aspoň trocha pokúsim žiť ako Ty. Bojím sa. Už ma spomedzi seba vyčleňujú. Niektorí sa nado mnou len pousmejú, iní ma hlasno vysmejú, niektorí sú šokovaní a zopár mojich priateľov sa ma chystá opustiť. Bojím sa prestať, bojím sa načúvať ľudskej múdrosti, keď šepká: musíš ísť vpred kúsok po kúsku, nemôže byť všetko brané doslovne, je lepšie pokonať sa s protivníkom… Napriek tomu, Pane, viem, že máš pravdu. Pomôž mi bojovať, pomôž mi žiť Tvoje evanjelium až do konca, nasledujúc kríž.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pane, tu je Tvoj kríž. Tvoj kríž! Ako keby to bol Tvoj kríž! Ty predsa nemáš žiaden kríž a prišiel si, aby si vzal tie naše. A po celý Tvoj život, pozdĺž cesty na Kalváriu, berieš na seba, jeden za druhým, hriechy sveta. Musíš ísť vpred, niesť, trpieť. Kríž musí byť vynesený. Pane, kráčaš mlčky; je potom pravda, že je čas hovoriť a čas mlčať? Je pravda, že je čas zápasiť a čas mlčky niesť naše hriechy a hriechy celého sveta? Radšej by som proti krížu bojoval; niesť ho je ťažké. Čím ďalej napredujem, čím viac zla vidím vo svete, tým ťažší je kríž na mojich ramenách. Pane, pomôž mi pochopiť, že aj ten najlepší skuto k nie je ničím, ak nie je zároveň mlčanlivým vykúpením. Daj, nech každé ráno vždy znova začínam na ceste kríža.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
3. zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padol. Na chvíľu zaváhal, potom premožený padol. Boh v prachu cesty. Toľkokrát som sa rozhodol ísť za Tebou, Pane, plný dôvery, no potom som padol. Myslel som si, že som Ti už neodvolateľne oddaný, ale môj zrak sa zastavil pri pohľade na kvety pri chodníku. Opustil som Ťa, opustil som ťažkopádny kríž a som tu, mimo cesty, posadnutý pár vyblednutými lupienkami a svojou samotou. Ostatní prechádzajú po ceste, zlomení, vyčerpaní, ich kríže rastú a chrbty sa ohýbajú. Už tam viac nie som, aby som bojoval so zlom a pomáhal ľuďom zdvíhať ich náklad. Som mimo cesty. Pane, pomôž mi nie len sa za Tebou vybrať, ale aj vydržať. Uchráň ma náhlych slabostí, ktoré ma zastavujú a omračujú na ceste, ďaleko od miesta, kde Ty utváraš svet.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pane, ľutujem Tvoju úbohú Matku. Ona kráča, nasleduje Ťa, sprevádza ľudstvo na jeho krížovej ceste. Ide v zástupe, anonymná, ale nespúšťa Ťa z očí. Každé Tvoje gesto, každý pohľad, každý úder, ktorý si dostal, každá rana preniká jej srdce. Ona pozná Tvoje bolesti, trpí Tvoje bolesti, bez toho, žeby sa k Tebe priblížila, bez toho, žeby sa Ťa dotkla, bez toho, žeby sa s Tebou rozprávala. Spolu s Tebou, Pane, ona zachraňuje svet. Často, zamiešaný v dave, sprevádzam ľudí na ich krížovej ceste. Som zdrvený zlom. Cítim sa neschopný zachrániť svet; je príliš tvrdý a skazený. A na sklonku každého dňa spoznávam nové nemravnosti a neprávosti. Pane, ukáž mi Tvoju Matku Máriu, zbytočnú a neúspešnú v očiach ľudí, ale Spoluvykupiteľku v očiach Božích. Pomôž mi kráčať popri ľuďoch s túžbou poznať ich hriechy a trápenia. Daj, nech nikdy neodvrátim svoj zrak, nech nikdy nezavriem svoje srdce, nech spolu s Máriou, Tvojou matkou, trpím a vykupujem bolesti tohto sveta.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
5. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Prechádzal popri ceste a oni ho prinútili k službe. Prvého, čo šiel okolo. Cudzinca. Pane, Ty si prijal túto pomoc. Nežiadaš pomoc priateľa, útechu z prejavu lásky, šľachetný impulz starostlivého človeka. Vybral si si nanútenú pomoc ľahostajného a plachého chlapíka. Všemocný Pane, Ty si žiadal o pomoc bezmocného človeka. Sám si sa rozhodol, že nás potrebuješ. Pane, aj ja potrebujem ľudí. Cesta človeka je príliš ťažká na to, aby po nej kráčal sám. Ale odmietam pomocné ruky. Chcem konať sám. Chcem to dokázať sám. A predsa po mojom boku kráča manžel, brat, susedia a spolupracujúci. Ty, Pane, si ich poslal do mojej blízkosti a ja ich aj tak často ignorujem. A predsa - len spoločne spasíme svet! Spasiteľ, dopraj mi spoznať a prijať všetkých Šimonov na mojej ceste, aj keď budú niekedy prinútení.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
6. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pane, táto žena sa na Teba dlho pozerala, trpela Tvojou bolesťou, a keď to už nemohla vydržať, odstrčila vojakov a šatkou Ti utrela tvár. Naozaj ostali obrysy Tvojej skrvavenej tváre v jej šatke? Možno. V srdci určite. Pane, potrebujem rozjímať nad Tebou v celej šírke, nezaujato, tak ako malé dieťa obdivuje a miluje svojho veľkého brata. Chcem sa Ti podobať, a preto sa musím na Teba najprv dívať. Ak chceš, budem aspoň trocha ako Ty. Tak, ako sa podobajú priatelia, ktorí sa navzájom milujú. Lenže Pane, tak často sa v živote ponáhľam a chodím okolo Teba bez povšimnutia. Iní ma musia považovať za Tvoju karikatúru. Odpusť môjmu telu, tak prahnúcemu po potešeniach, že nezjavuje iným Tvoju prítomnosť. Odpusť mi môj zatemnený zrak, ktorý nevidí Tvoje veľké svetlo! Odpusť môjmu zaujatému srdcu, že v druhých nevidí Tvoju lásku. Napriek tomu, Pane, príď ku mne, moje dvere sú otvorené dokorán.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
7. zastavenie: Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pane, si vyčerpaný. Opäť si padol na zem. Tentoraz Ťa poráža nielen váha kríža, ale aj únava. Opakované utrpenia uspávajú vôľu. Moje hriechy, Pane, otupujú moje svedomie. Rýchlo si zvykám na zlo. Trocha pôžitku sem, trocha nevery tam, k tomu nejaká hlúposť. A môj pohľad je čím ďalej, tým viac zakrytý; už viac nevidím kamene úrazu a nevidím ani ďalších ľudí na mojej ceste. Moje uši sa postupne zapchávajú; už nepočujem sťažnosti ľudí. Nachádzam sa na planine, ďaleko od cesty, ktorú si nám určil. Ježišu, naliehavo Ťa prosím, zachovaj sviežosť v mojom úsilí. Uchráň ma od otroctva zvyku, ktorý uspáva a zabíja.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Plačú. Vzlykajú. Je ľahké pochopiť ich pri pohľade na to, čo mu ľudia spravili. A ony sú také bezmocné, nijako nemôžu zasiahnuť, preto plačú, plačú zo súcitu. Pane, Ty si ich videl aj počul. No povedal si: „Plačte najprv nad vlastnými hriechmi.“ Aj ja viem veľmi dobre súcitiť s Tvojimi svetskými bolesťami. Ale plakať nad svojimi hriechmi, to je niečo iné. Rád by som nariekal nad tými druhými, je to ľahšie. V tom som dobrý, celý svet dennodenne prechádza cez môj tribunál. Našiel som toľko chýb: v politikoch, ekonomike, osadách, alkohole, filmoch, priemysle. Vidím ich v mnohých ľuďoch: v papierových kresťanoch, v kňazoch, ktorí sa nerozumejú veci a v mnohých ďalších, Pane, mnohých ďalších. Koniec koncov, takmer v celom svete - okrem mňa. Ježišu, pomôž mi pochopiť, že som hriešnik.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
9. zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Znova. Vojaci Ťa bijú, Ty sa nehýbeš. Si mŕtvy, Pane? Nie, ale som totálne vyčerpaný. Minúta strašnej úzkosti. Ale začal si znova, tak ako predtým, Pane, a kráčaš. Jeden krok, za ním ďalší… Ježišu, padol si tretí raz, no tentoraz až pri vrchole Kalvárie. Znova. Zakaždým padám. Nikdy sa tam nedostanem. Prepáč, Pane, povedal som to už skôr, no teraz viem, že si bol celkom pri mne, testoval si len moju dôveru. Ak sa nechám odradiť, som stratený. Ak bojujem, som zachránený. Pretože aj Ty si padol tretí raz, ale až takmer na vrchole Kalvárie.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
10. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet. Neostalo Ti už nič, len Tvoje šaty. Boli Tvoje obľúbené, utkala ich totiž pre Teba Tvoja Matka. Ale i tie sú zbytočné, jediná potrebná vec je Tvoj kríž. Už nie je nič medzi Tebou a krížom; konečne sa stávate navždy zjednotení a v tomto spojení zachrániš svet. A rovnako, Pane, aj ja sa musím vzdať všetkých ozdôb, ktoré ma brzdia a skrývajú pred Tvojím pohľadom. Toho „mať“, ktoré vo mne dusí „byť“ a separuje ma od ostatných. Takto, krok po kroku musí zomrieť všetko v mojom živote, čo nepochádza z Tvojej vôle. No nepáči sa mi to. Stále je to len o umieraní! Aký si len náročný! Ja dám a Ty chceš viac. Rád by som si ponechal aspoň zopár drobností, drobností, na ktorých lipnem a neviem sa donútiť, aby som Ti ich ponúkol. Ale - ak chceš všetko, Pane, vezmi si všetko. Obnaž ma, osobne, aj z mojich posledných šiat. Veď dobre viem, že musím zomrieť, aby som dosiahol život; ako semeno musí odumrieť, aby prinieslo bohatú úrodu.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
11. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pane, celý si roztiahnutý na dreve kríža. Tam. Bez pochýb, je vyrobený pre Teba. Celý ho pokrývaš a aby si k nemu priľnul ešte istejšie, nechávaš ľudí, aby Ťa k nemu pozorne pribili. Pane, bolo to vykonané veľmi dobre, ba až svedomito. Teraz si zapadol do kríža rovnako ako do seba zapadnú mechanikove pozorne obrúsené súčiastky - presne podľa technického výkresu. Musela tu byť takáto presnosť. Rovnako, Pane, aj ja musím vziať svoje telo, svoje srdce, svoju dušu a celé ich natiahnuť na kríž prítomnej chvíle. Nemám právo vyberať si drevo utrpenia. Kríž je pripravený, presne na mieru. Predkladáš mi ho každý deň, každú minútu a ja si musím naň ľahnúť. Nie je to ľahké. Prítomný okamih je tak obmedzený, že nie je žiaden priestor otočiť sa. A aj keby, Pane, nikde inde Ťa nestretnem. Tam ma čakáš. Tam spoločne spasíme našich bratov.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
12. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ešte niekoľko hodín. Ešte niekoľko minút. Ešte niekoľko chvíľ. Trvalo to tridsaťtri rokov. Tridsaťtri rokov si žil naplno, každú minútu. Už nemôžeš ujsť; si tam, na konci svojho života, na konci svojej cesty. Si na vrchole, na okraji priepasti. Musíš spraviť posledný krok, posledný krok lásky, posledný krok života, ktorý sa končí v smrti. Váhaš. Tri hodiny sú dlhé, tri hodiny agónie. Dlhšie než tri roky života, ba dlhšie ako tridsať rokov života. Musíš sa rozhodnúť, Pane, všetko okolo je pripravené. Si tam, nehybný, na Tvojom kríži. Vzdal si sa všetkej aktivity, ktorá nezahŕňa tieto prekrížené dosky, pre ktoré si prišiel na svet. No aj tak, život je stále v Tvojom pribitom tele. Nechaj zomrieť smrteľné telo a uvoľni cestu večnosti. … Teraz, život vyráža z každej končatiny, jedna po druhej, nachádzajúc útočisko v Jeho stále bijúcom srdci, nezmerateľnom srdci, srdci prekypujúcom láskou, srdci ťažkom ako svet, ako svet hriechov a utrpení, ktoré nesie. Pane, ešte jedno vypätie. Ľudstvo je tam, nevedomky čakajúc na výkrik Spasiteľa. Tvoji bratia sú tam; potrebujú Ťa. Tvoj Otec sa k Tebe zohýna, už vystiera ruky. Pane, zachráň nás, zachráň nás. Pozri. Vzal ťažobu svojho srdca. A pomaly, s námahou, sám medzi nebom a zemou, v strašnej temnote, s vrúcnou láskou, bilancoval svoj život, zhromaždil hriechy sveta, a vo výkriku odovzdal VŠETKO. „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Kistus za nás práve zomrel. Pane, pomôž mi zomierať pre Teba. Pomôž mi zomierať pre druhých.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
13. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Tvoja práca sa skončila. Môžeš opustiť svoj kríž, môžeš zísť dole, aby si si oddýchol. Bezpochyby si to zaslúžiš. Pomaly kĺžeš dolu, ako človek zmorený prácou a ospalý od únavy. Tvoja Matka Ťa berie do svojho náručia. Odpočívaš v pokoji. Skrze Tvoju tvár, pokojnú a vyrovnanú, preniká lúč radosti. Všetko je dokonalé. Matke si síce spôsobil utrpenie, ale je na Teba pyšná. „Spi, môj maličký, Tvoja matka na Teba dáva pozor.“ A tak, každý večer, keď sa môj deň chýli ku koncu, zaspávam aj ja. Aké len býva rozpoloženie, v ktorom sa niekedy nachádzam, Pane. Ale beda, nie vždy som zo služby Otcovi špinavý a unavený. Budeš aj napriek tomu ochotná, Mária, dávať každú noc pozor aj na mňa? Moje telo je obťažené chybami, no srdce prosí o odpustenie. Nezabudni, si útočisko hriešnikov. Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa, biedneho hriešnika. Skrze zásluhy Tvojho Syna, nemusím už nikdy zaspávať bez Otcovho odpustenia, a tak, každý večer, odpočívajúc v Tvojom náručí, sa môžem učiť ako zomrieť.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Zabudnime na toto všetko a poďme domov. Je pochovaný a kameň je na mieste. Rodina je v slzách a priatelia sa kamsi stratili. Teraz je to už naozaj koniec. Pane, ešte nie je koniec. „Tvoja agónia trvá až do konca časov.“ Viem. Ľudia šliapu ďalej v štafete krížovej cesty. Vzkriesenie bude dokonané až na konci Cesty. Aj ja som na ceste; mám malý podiel na Tvojom utrpení a ostatní tiež. Spolu Ti pomôžeme niesť bremeno, ktoré si Ty prijal a spravil božským. V tom tkvie moja nádej, Pane, a moja neprekonateľná dôvera. Nie je ani kúsok môjho malého utrpenia, ktorý by si už neprežil a nepretvoril ho do nekonečného vykúpenia. Keď je cesta ťažká a monotónna, keď vedie do hrobu, viem, že za ním na mňa čakáš Ty, vo svojej sláve. Pane, pomôž mi ísť verne po tejto ceste, v mieste, na ktorom mám byť a v celej šírke ľudskosti. Pomôž mi predovšetkým rozpoznať Ťa a pomáhať Ti vo všetkých mojich bratoch pútnikoch. Pretože by bolo lžou plakať pred Tvojím mŕtvym obrazom, ak by som Ťa nenasledoval, živého, na ceste, po ktorej idú všetci ľudia.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
