Pane Ježišu, pre tvoje umučenie a pre Sviatosť tvojej lásky zmiluj sa nad nami.
1. Pán Ježiš je odsúdený na smrť
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Ježiš sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. (Hebr 2, 17-18) Pilát „dal Ježiša zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.“ (Mt 27, 25) Syn Boží sa nám stal vo všetkom podobným. Stal sa naším bratom, vzal na seba prirodzenosť našej krvi a tela, naše radosti i bolesti, ba aj hrôzy smrti, aby vykonal pokánie za naše hriechy, zmieril nás s Otcom a stal sa naším milosrdným a verným veľkňazom. Dovolil, aby ho odsúdili na smrť, aby tak odčinil hriechy tých, čo odsúdili toľkých nevinných kňazov a biskupov na väzenie, ba aj na smrť. Milovaný Spasiteľ, tento rúhavý súd na tebou sa opakuje a pokračuje. Stále je dosť tých, čo Cirkev odsudzujú a kruto sa vyjadrujú o Najsvätejšej sviatosti a posmeškársky sa stavajú voči nej. Bože, buď im milostivý, aby sa napravili, aby neboli odsúdení v deň tvojho súdu. A nám daj milosť, aby sme vynahradili tieto urážky voči tebe a vrúcne sa ti klaňali.
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Nech je zvelebený Ježiš v Najsvätejšej oltárnej sviatosti.
Ľ.: Od tohoto času až na veky.
2. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. (Flp 2, 8) Sám si niesol kríž. (Jn 19, 17) Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia. Bude na ňom ukrižovaný. Ponížil sa až na smrť, až na smrť na kríži. Prijíma smrť, akou zomierali otroci a najopovrhovanejší zločinci. Pán Ježiš sa ponížil z lásky k nám aj v Oltárnej sviatosti. Ukrýva svoje božstvo i človečenstvo po nepatrnými spôsobmi chleba a vína. A pritom sa podrobuje aj zvoli zlých ľudí. Berie na seba aj ponižovanie a neúctu ľahostajných kresťanov, aj ťažké pohanenie, keď satanskí zlomyseľníci šliapu po Kristovi prítomnom vo svätých hostiách. Ježišu, Pán neba i zeme, veľmi si sa ponížil, a to z lásky k nám, keď si sa skryl pod nepatrný spôsob chleba a vína. A kým si na kríži skryl len svoje božstvo, tu, v kúsku chleba, ktorý už má len spôsoby, podobu chleba, skrývaš aj svoje človečenstvo. Ty berieš túto podobu, aby si s nami prebýval, hoci vieš, že mnohí ťa budú potupovať v týchto spôsoboch.
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky.
Ľ.: Pán je milosrdný a milostivý.
3. Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Právo je obrátené späť, spravodlivosť stojí ďaleko, lebo pravda klesá na námestí, a čo je správne, nemôže vstúpiť. (porov. Iz 59, 14) Áno, Pán Ježiš klesol na ceste, padol pod ťarchou kríža. Prorok Izaiáš hovorí: Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť. (Iz 53, 3ab) Je všemohúci a berie na seba bezmocnosť, slabosť. Toto môže aspoň čiastočne pochopiť len láska. Nepochopiteľná a obdivuhodná je jeho prítomnosť v Oltárnej sviatosti, keďže vedel, že v budúcnosti bude vydaný zvoli bezcitnej surovosti svojich nepriateľov, ktorí ho svätokrádežne vezmú zo svätostánkov a rozhádžu po zemi, a aj ľahostajných kresťanov, ktorí sa bez záujmu budú dívať na jeho potupu vo Sviatosti. Pane Ježišu, pre bolesti tvojho prvého pádu prijmi našu vynáhradu za to, že ťa mnohí zneucťujú vo sviatosti tvojho tela a krvi.
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ľ.: Pane, moja opora, útočište moje, osloboditeľ môj.
4. Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Staručký Simeon predpovedá Panne Márii, Ježišovej matke, pri obetovaní Pána v jeruzalemskom chráme: „Tvoju vlastnú dušu prenikne meč.“ (Lk 2, 35) Mária cíti ťarchu Ježišovho kríža a jej srdce sa chveje nevýslovným žiaľom. Proroctvo Simeonovo sa čoraz jasnejšie a dramatickejšie spĺňa. Ach tej prežalostnej, zarmútenej a bolestnej sedmorý meč v duši tkvel. Bolesť Máriinej duše pri pohľade na trpiaceho Ježiša! Bolesť Ježišovho srdca pri pohľade na utrápenú matku Máriu. Nik z ľudí nie je schopný preniknúť do hĺbky utrpenia tých dvoch tak veľmi milujúcich sŕdc. Aj v Najsvätejšej sviatosti ostávaš, Pane Ježišu, synom Panny Márie. Veď tvoje telo a tvoja krv sú z tela a krvi a tvojej matky. Urážky, ktorých sa ti dostáva v Najsvätejšej sviatosti, dotýkajú sa aj jej srdca. Drahý Spasiteľ, pre tvoju lásku k tvojej matke, ,,eucharistickej“ žene, daj, aby sme sa nechali Pannou Máriou viesť k nežným stretnutiam s tebou prítomným v Oltárnej sviatosti.
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Poďte, klaňajme sa Ježišovmu Srdcu.
Ľ.: Zranenému láskou k nám.
5. Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Pán Ježiš je na konci so svojimi silami. Svätý Marek hovorí: „Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.“ (Mk 15, 21) Tí, ktorí vedú Ježiša na popravu, len nadávajú a zlorečia, a tí, čo s ním majú aký-taký súcit, ktorí sa s ním stretávali v dobrom, sa boja alebo hanbia pristúpiť bližšie a pomôcť Ježišovi niesť kríž. Šimona z Cyrény vojaci donútili, aby pomohol Ježišovi, lebo sa báli, aby im Ježiš nezomrel na ceste a neboli by ho mohli ukrižovať. Aký opustený bol Ježiš! Aj tými, ktorým urobil toľko dobra. Pane Ježišu, aj v Eucharistii cítiš na mnohých miestach desivú opustenosť. Si uzavretý v kostoloch, len anjeli sa ti klaňajú. Na poklonu sa veriaci nehrnú ta, ako na iné svetské podujatia a zábavy. Mnohí idú cestou vedľa kostola a nenapadne ich ísť ťa pozdraviť a prejaviť ti úctu a vďačnosť i radosť, že si uprostred nás vo Sviatosti, prítomný ako Boh a človek. A mnohí zabúdajú alebo nemajú ochotu pomáhať ti niesť kríž tým, že svoje utrpenia a ťažkosti spoja s tvojím utrpením, aby „dopĺňali to, čo chýba tvojmu utrpeniu, pre tvoje telo, ktorým je Cirkev.“ (porov. Kol 1, 24) Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý, pod spôsobom chleba z lásky ukrytý. Srdce moje tebe sa len oddáva, že si Pánom jeho, vďačne uznáva.
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba.
Ľ.: Nech vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.
6. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Aká doráňaná a zneuctená bola Kristova tvár. Evanjelista Matúš hovorí: „Pľuli mu do tváre.“ (Mt 26, 66) Marek hovorí: „Aj sluhovia ho bili po tvári.“(Mk 14, 65) A keď mu na hlavu vtlačili tŕňovú korunu, tvár bola plná krvi. Tá tvár, ktorá na Vrchu premenenia „zažiarila sťa slnko“ (Mt 17, 2), teraz je taká zúbožená a zneuctená. No nájde sa statočná žena, ktorá sa nebojí ani nehanbí, má s Ježišom súcit a podáva mu bielu šatku, aby si mohol tvár poutierať a trocha sa osviežiť. Pane Ježišu, trpíš aj za nedôstojnú a zneuctenú podobu tých miest a vecí, ktoré sa týkajú eucharistickej obety a tvojej prítomnosti vo svätostánkoch. Aké nedôstojné sú niektoré chrámy! Aké úbohé oltáre, na ktorých sa slávi tvoje veľkonočné tajomstvo! Aké znečistené omšové rúcha a nádoby! Často oveľa krajšie bývajú príbytky ľudí, než sú tvoje posvätné miesta. „Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš, a miesto, kde je stánok tvojej slávy.“ (Ž 26, 8)
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Pane, ja hľadám tvoju tvár.
Ľ.: Neodvracaj svoju tvár odo mňa.
7. Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: „Pán dovolil zdrviť ho slabosťou.“ (Iz 53, 10) Ježiš je už veľmi zoslabnutý, padá druhý raz pod krížom. Surovosť katov sa stupňuje. Ježiš robí zadosťučinenie za naše viny, za naše pády. Padá, aby sme my znova vstali. Padá nevinný, aby sme my, hriešnici, pre tento jeho pád neostali ležať v hriechoch, ale povstali. Ježiš trpí aj za stupňujúce sa útoky nepriateľov viery, keď urážajú v tlači, v televízií kresťanské cítenie, keď potupujú tajomstvá viery, najmä tajomstvo Eucharistie. A ešte viac trpí, keď sami kresťania nedokážu zastať sa Krista prítomného v Eucharistii, keď sa zbabelo správajú v týchto zásadných postojoch voči tomuto tajomstvu viery. Pane, ako ti vynahradiť bolesti tohto druhého pádu pod krížom a potupu, ktorou ťa urážajú nepriatelia Eucharistie a zbabelí a neverní kresťania?!
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste
Chvíľa ticha
K.: On niesol hriechy mnohých.
Ľ.: A prosí za hriešnikov.
8. Pán Ježiš napomína plačúce ženy
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Pán Ježiš vraví ženám, ktoré nad ním nariekali: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ (Lk 23, 28) Pán Ježiš nemyslí len na svoje utrpenie, ale vo svojej vševedúcnosti má pred očami obraz veľkého trestu, ktorý príde na Jeruzalem. Už predtým s veľkým žiaľom to sám vyslovil: ,,Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.“ (Lk 13, 34) Pane Ježišu, iste ťa dojal plač jeruzalemských žien, no iste ťa na krížovej ceste trápilo, že ľudia nie vždy ochotne a s radosťou prijímajú tvoj najväčší dar pre nás: že nám dávaš nebeský pokrm, ktorý nás ochraňuje, živí a zaručuje nám radostný večný život. Pre mnohých je to ,,tvrdá reč. Kto to môže počúvať“! A tak sa zbavujú tých najväčších milostí a je veľká obava, že stratia svoj život. Stále je veľa tých, aj našich veriacich, pre ktorých je Eucharistia „tvrdou rečou“.
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.
Ľ.: Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.
9. Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Pán Ježiš je celkom vyčerpaný, rozjatrené rany ho pália. Úžasne trpí; padá zbavený síl. „Som úbožiak, plný bolesti; tvoja pomoc Bože, ma pozdvihne.“(Ž 69, 30) Bol to najbolestnejší pád. Pane Ježišu, padol si pod ťarchou hriechov tých, ktorý by mali byť tvojimi najmilšími priateľmi, ktorým venuješ najväčšiu lásku svojho srdca. A to v súvislosti s Eucharistiou. Padáš pod ťarchou hriechov tých, ktorí s neúctou, ba pohoršlivo slávia sväté tajomstvá, ktorí nerešpektujú predpisy Cirkvi o slávené svätej omše, ktorí svätokrádežne prijímajú Sviatosť lásky. Ako ti zadosťučiniť za tieto hrozné urážky voči Oltárnej sviatosti?!
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Týrali ho, on to ponížene znášal.
Ľ.: A neotvoril ústa.
10. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Žalmista hovorí: „Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.“ (Ž 22, 19) Kristovo telo na Golgote zbavujú šiat. Strhávajú z neho jeho šaty, čím mu spôsobia ďalšie bolesti. Chceli by z neho strhnúť aj česť. Pane Ježišu, tvoje telo sa obetuje za nás. Tak, ako si to povedal pri ustanovení sviatosti Oltárnej v predvečer svojho utrpenia: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Toto tvoje už oslávené telo nám dávaš za pokrm. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 56) Ježišu, to ty hovoríš. Je ešte väčší dar než tvoje prebývanie v nás v najdôvernejšej láske?! Je to možné, že sa tak mnohí nedbalo pripravujeme na sväté prijímanie?! Akoby to nebolo najvzácnejšie stretnutie s Pánom?! Je to možné, že tak málo ti ďakujeme za takúto vzácnu a vznešenú udalosť, ktorá má ozvenu aj v nebi?! A ako je možné, že toľkí kresťania nemajú vôbec hlad po tomto eucharistickom chlebe?! Ako ti, Pane Ježišu, zadosťučiniť za taký nezáujem o teba v Eucharistii, za toľké nedbalé prípravy pred prijatím tejto Sviatosti a chabé poďakovanie za tento nesmierny dar?!
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chviľa ticha
K.: Telo Kristovo, spas ma.
Ľ.: Krv Kristova, opoj ma.
11. Pána Ježiša pribíjajú na kríž
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: „Prebodli mi ruky a nohy“ (Ž 22, 17), tak hovorí žalmista, ktorý predpovedá Ježišovo ukrižovanie. Tupé údery kladiva na klince pripevňujú Ježiša na kríž. A tieto údery sú výrečnejšie ako akékoľvek dojemné slová, ako nás Pán Ježiš miluje. Láska k nám ho vlastne pribila na kríž. Aj napriek posmechu a rúhaniu: „Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ Pán trpí ďalej, nezostupuje, lebo nás veľmi miluje. Tá istá láska ťa, Pane Ježišu, viedla k tomu, že si ustanovil novozákonnú obetu, aby si sprítomňoval nekrvavým spôsobom obetu lásky na kríži za naše vykúpenie, aby si svoje telo a krv dával nám za pokrm na rozvíjanie tvojho božského života v nás a aby si s nami prebýval s oslávenými ranami svojho umučenia. Tá istá láska ťa drží stále medzi nami, hoci si vystavený mnohým urážkam a posmechu, a neodchádzaš od nás, ale zostávaš s nami až do konca vekov. Ako sa ti za to poďakovať a ako zadosťučiniť za toľké urážky, ktoré znášaš od ľahostajných kresťanov a najmä od nepriateľov, ktorým nič nie je sväté?!
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Nech je zvelebený Ježiš v Najsvätejšej sviatosti oltárnej.
Ľ.: Od tohto času až naveky.
12. Pán Ježiš na kríži zomiera
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Pán Ježiš končí drámu utrpenia na kríži. Jánovi, ktorý nás, veriacich, zastupoval, hovorí: „Hľa, tvoja matka!“ Teraz aj ústne nám oznamuje, že Panna Mária, jeho matka, ktorá stojí pri kríži, je aj našou matkou. Kristus sa svojím vykupiteľským dielom s nami zjednotil, urobil nás svojimi bratmi a sestrami, a tak jeho matka je aj našou matkou. Pri jeho smrti „slnko sa zatmie, chrámová opona sa roztrhá napoly a Ježiš volá mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. A po tých slovách vydýchol.“ (Lk 23, 45-46) A stotník povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“(Mk 15, 39) Pane Ježišu, v prvom rade ti ďakujeme za tvoju vykupiteľskú smrť. Spasiteľ sveta, zachráň nás, veď ty si nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním si nám daroval nový život. A ďalej ti ďakujeme, že v týchto najdôležitejších chvíľach dejín si nám dal svoju matku za našu matku. Veď ona spolupracovala svojím utrpením a zjednotená s tebou v tvojej obete na našej spáse. Tvoji nepriatelia by ťa chceli, keby mohli, usmrtiť aj v Najsvätejšej sviatosti. Chceli by odstrániť túto sviatosť, ktorá je svetlom sveta v tmách hriechov a blúdení, životom našich životov, našou najväčšou radosťou a spásou. Ale ty si Svätý, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný! Ako sa ti odvďačiť za eucharistické tajomstvo, v ktorom uskutočňuješ dielo našej spásy?! A ako ťa odprosiť za tých, čo sú na ceste bezbožných, ktorá vedie do záhuby?!
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.
Ľ.: Poďte, pokloňme sa mu.
13. Pána Ježiša skladajú z kríža
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: „Jeden z vojakov Ježišovi kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.“(Jn 19, 34) Jozef z Arimatey „sňal Ježišovo telo.“(Jn 19, 38) „Tá voda a krv sú symbolom krstu a Eucharistie. Z nich vznikla svätá Cirkev.“ (sv. Ján Zlatoústy) Mária berie do svojho náručia telo, ktoré si Ježiš vzal z jej panenského tela. To telo, ktoré bude oslávené a prítomné v Eucharistii. Je tou „eucharistickou“ ženou, ktorú tak tituluje svätý Ján Pavol II. „Eucharistický chlieb, ktorý prijímame, je nepoškvrnené telo jej Syna: Ave verum corpus natum de Maria Virgine, vere passum, immolatum in cruce pro homine.“ (Zdrav buď, pravé telo Krista z Panny Matky zrodené, za nás ako obeť čistá na kríži umučené.) Pane Ježišu, teraz si v náručí matky Cirkvi. Ty si „zveril Cirkvi, svojej milovanej neveste, pamiatku svojej smrti a zmŕtvychvstania.“ (VSMR, 2) Z tvojho boku sa zrodila tvoja nevesta, Cirkev, z tvojho boku nám prúdi tvoja milosť. Oživuješ nás vodou krstu a kŕmiš nás svojim telom a krvou. ,,Ó, posvätná hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka jeho umučenia, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.“ Zaslepený svet ťa vyhlasuje za mŕtveho a posmieva sa našej viere v teba, našej úcte a láske k tebe. Cirkev ťa však objíma, sviatostný Spasiteľ, objímame ťa v láske nášho srdca. Odprosuje ťa za tých, čo ťa nepoznajú, zmiluj sa nad nimi, lebo nevedia, čo robia.
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Mária, matka Cirkvi a eucharistická Žena.
Ľ.: Pomáhaj nám vždy viac a viac milovať Pána Ježiša v Eucharistii.
14. Pána Ježiša pochovávajú
K.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
K.: Jozef z Arimatey vzal Ježišovo „telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly.“(Mt 27, 59-60) Pán Ježiš je pochovaný, ale už prebleskujú záblesky vzkriesenia: „Nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.“(Ž 16, 10) Ježišov hrob skrýva ďalšie tajomstvo: „Zostúpil k zosnulým.“ „Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu.“ Aj z našich hrobov prebleskuje nádej na vzkriesenie. Tým, že sa pri prijímaní Eucharistie oslávené Kristovo telo dotýka nášho tela, máme závdavok vzkriesenia a večného života. Pán pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.
Preto je také dôležité, aby naši veriaci pred odchodom z tohto sveta prijali viatikum - pokrm na cestu, Kristovo telo, Kristovu krv, aby mali istú večnú spásu. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. (Jn 6, 54) Aké nebezpečné je pohŕdať Kristovým telom a krvou: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ (Jn 6, 53) Pane Ježišu, ty si ten Boží chlieb, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život. Pane, vždy nám dávaj taký chlieb. Pane, daj, aby sme ťa často prijímali v tejto Sviatosti, a to s veľkou úctou, poníženosťou a láskou. Posilňuj nás, Ježišu, nebeským pokrmom na krížovej ceste nášho pozemského života. A keď príde chvíľa odchodu z tohto sveta, buď nám pokrmom na cestu do večnosti. Ako sa ti poďakovať za tento vzácny dar Eucharistie?! Ako ťa odprosiť za tých, čo neveria, že si chlebom z neba a živíš nás svojim telom a krvou, i za tých, čo ešte aj pred smrťou odmietajú prijať Najsvätejšiu sviatosť, a tak riskujú svoju spásu?!
V.: Odprosujeme ťa, klaniame sa ti a milujeme ťa, Pane Ježišu Kriste.
Chvíľa ticha
K.: Kriste, keď zo sveta vyjdem.
Ľ.: Nech skrz tvoju matku prídem k slávnej palme víťazstva.
Záver
K.: Nech je zvelebený Ježiš v Najsvätejšej oltárnej sviatosti.
Ľ.: Od tohto času až naveky.
K.: Liturgia nás poúča: V tomto chlebe poznajte telo, ktoré viselo na kríži, a v kalichu krv, ktorá vytiekla z prebodnutého Kristovho boku. Vezmite teda a jedzte Kristovo telo, vezmite a pite Kristovu krv. Veď ste už Kristovými údmi. Pápež svätý Ján Pavol II., keď vyhlásil Rok Eucharistie, povedal: „Ak by bolo ovocím tohto roka len to, žeby vo všetkých kresťanských spoločenstvách ožilo slávenie nedeľnej a posilnila sa eucharistická adorácia mimo svätej omše, dosiahol by tento milostivý rok významný výsledok.“ (Pane zostaň s nami, 29) Pane Ježišu, prosíme ťa pre túto krížovú cestu, aby si upevnil našu vieru, že v Eucharistii si opravdivo, v skutočnosti a podstatne prítomný ako Boh a človek, že prebývaš medzi nami a voláš nás k sebe a že slávenie svätej omše je vskutku sprítomnenie tvojej obety na kríži a sväté prijímanie je účasť na tvojej hostine, na hostine Božieho Baránka, a tak živíš a posväcuješ svojich veriacich; ďakujem ti za tento neoceniteľný dar a voláme: Pane zostaň s nami. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
V.: Amen
Modlitba na úmysel Svätého Otca: Otče náš... Zdravas... Sláva Otcu