Ocitol som sa na psychiatrii. Pane, ešte nikdy som nezažil takéto prostredie. Som medzi ľuďmi, ktorých tak nehanebne prezývajú - "blázni". Pozorujem okolie a ustavične sa pýtam, či vôbec som chorý a či mi tu niekto bude môcť pomôcť. Mám strach z pacientov, bojím sa zavrieť oči a napäto sledujem, čo sa bude ďalej diať. Vo veľkej neistote očakávam zajtrajšok. Pane, ako ťažko je prijať tento údel. Ale pri tejto stanici si spomínam, ako nad tebou vyriekli súd. Mojim údelom je zmieriť sa s liečbou a prijať z tvojich rúk údel, ktorým je pobyt na psychiatrii.
II. Kríž
Už lepšie vidím na sebe svoje chorobné príznaky. Najprv som ich zbadal u iných, postupne ich odkrývali moji spolupacienti a lekári. Pristúpil som na liečbu, ale prijať výrok, že som duševne chorý, to je kríž nad moje sily. Pane, ty najlepšie vieš, akú trýzeň prežívam v sebe. Vieš i to, že málokto spozoruje zmeny, ktoré sa deju vo mne. Ty poznáš moje ustavičné výčitky svedomia, aj slzy čo obmývajú moje srdce zvnútra, aj trýznivú bolesť duše. Prosím ťa, nadľahči môj kríž tvojim pochopením a láskou.
III. Pád
Boli dni, keď som sa cítil veľmi dobre. Už som chcel ísť na priepustku, potom domov. Tešil som sa na známych, na rodinu i na spolupracovníkov a na mojich blížnych. Lež znovu som upadol do prvotných ťažkostí a opäť sa objavili chorobné príznaky. Zostali mi neopísateľné, dlhé, prebdené noci, monotónne nič nerobením a hlboko depresívne nálady. Začínam pochybovať o zmysle liečby, o sebe a o mojej budúcnosti. Pane, koľko ešte takýchto pádov ma čaká na mojej ceste k vyzdraveniu ? Koľko času a trpezlivosti si vyžiada moja choroba ? S pokorou prosím, ak padnem ešte raz, ozvi sa mi a daj mi silu vstať, aby som prestal pochybovať o tvojej láske.
IV. Matka
Aj na mojej ceste ma sprevádza matka. Je iná, ako bola tvoja Matka. Ona ma porodila zdravého a teraz so mnou trpí v chorobe. Vidím, ako sa trápi, vidím jej ustarostené oči a veľký žiaľ. Cítim i jej výčitky, ktorými sa pýta, kde urobila chybu vo výchove, že som tak veľmi ohorel. Pane, pre svoju matku vyprosujem posilu. Potrebuje tvoju nádej, tvoje pochopenie i uistenie, že jej utrpenie nebolo márne. Prosím ťa, pošli jej teplý lúč tvojho tepla.
V. Šimon
Keď som ochorel, prišli ma pozrieť aj niektorí moji priatelia. Ale boli aj takí, čo sa vyhli návšteve pod rúškom "pádnych argumentov". Ale spomedzi tých všetkých, poslal si mi do cesty aj spravodlivého človeka, ktorý ma pochopil v mojom utrpení. A ako veľmi mi pomohol. Mohol som mu všetko rozpovedať a on mi vlial novú nádej a radosť do života. Pane, vďaka za tohto človeka, ktorý na seba prebral časť ťarchy môjho kríža.
VI. Veronika
Po Šimonovej návšteve už viem, že kedykoľvek budem prosiť o pomoc a kedykoľvek ju budem potrebovať, vždy mi ju pošleš. Aj dnes sa na mňa usmiala Veronika, jej teplé ruky ma rozohriali, jej milé slovo prelomilo bariéru podozrievavosti a jej prítomnosť dáva môjmu životu iný obsah. Pane, ďakujem ti za istotu, ktorú mi posielaš v rukách lekárky - Veroniky, v láskavom slove - sestričky Veroniky, v pohľade spolupacientky Veroniky, v pohladení mojej manželky - Veroniky.
VII. Druhý pád
Vrátil som sa do zamestnania. Plný elánu a predsavzatia pokračovať v práci, kde som prestal. Všetko však bolo iné. Nik ma tu nečakal. Spolupracovníci sa odťahujú od strachu, nadriadení sa boja, že nezvládnem úlohy. Navrhujú mi preradenie na inú prácu, vytláčajú ma z priateľských zväzkov. A znova je tu samota. Prepadám depresii a pesimizmu, tento raz nie z choroby, ale nedostatočnej lásky a nepochopenia blížnych.Dnes som pocítil bolesť tvojho druhého pádu v mojej situácii. Pocítil som, ako ťažko sa vstáva pod údermi, ktoré mi zasadzujú iní, možno i moji bývali priatelia.
VIII. Ženy
Na mojej ceste stojí aj ďalšia prekážka. Pokiaľ som bol na liečení, manželka sa mi celkom odcudzila, nechce už so mnou žiť. Podala mi návrh na rozvod, alebo aspoň oddelené bývanie. Tápem v neistote, či si nenašla iného. Ale ako budem žiť ja? Bez rodiny, bez detí, bez tepla rodinného krbu? Prečo mám stratiť všetko, čo som tak veľmi miloval? Pane, ty vidíš ľudskú biedu v rôznych podobách. Vlej naším ženám ochotu slúžiť i za cenu veľkých námah. Daj im silu, aby boli verné svojmu povolaniu v manželstve a v materstve. Rozohrej ich ohňom tvojej lásky, aby oni svojou prítomnosťou rozpoľovali všetkých členov rodiny a povzbudzovali ich k dobrému.
IX. Tretí pád
Už padlo definitívne rozhodnutie. Odmietli ma aj na novom mieste a navrhli mi invaliditu. Solídne ma posunuli na okraj ľudskej spoločnosti, namiesto zárobku ponúkli mi almužnu, namiesto ľudských vzťahov darovali mi samotu. Pane, ťažko sa zmierujem s rozhodnutím, ktoré vyšlo z úst iných, a ktoré opäť musím prijať. Cítim sa ako po hlbokom páde, z ktorého sa nemôžem spamätať. Pri tomto zastavení ťa chcem požiadať o novú nádej, pomocou ktorej sa budem môcť postaviť na vlastné nohy.
X. Vyzliekanie
Pod pojmom: vyzliekanie: si každý predstaví fyzické zbavenie sa šiat. Ale existuje aj iné. Je to dobrovoľné, alebo nedobrovoľné odhaľovanie našich pohnútok, motívov a činov. Pri dobrovoľnom v sviatosti pokánia dostávame zároveň posilu a v pevnom predsavzatí modelujeme svoj ďalší život. Tento prostriedok odhaľovania našich chybných či chorobných príčin správania sa používa aj na psychiatrii. Tu však chýba sviatostné posvätenie, tak prepotrebné pre všetkých. Pane, počas môjho ochorenia ma často odhaľovali a môj " duševný striptýz " mal ma priviesť k vyzdraveniu. Ako ťažko mi však padlo, keď som zistil, že moje najhlbšie zážitky sa stali lacným námetom zdravotníkov nad kávičkou.
XI. Kríž a klince
Teba pribili na kríž, na ktorý upiera zrak množstvo divákov. Mňa do samoty. Som duševne chorý, invalidný a pre spoločnosť nepohodlný. Poslali ma do ústavu, aby ma izolovali, aby som si tu hľadal spoločníkov. V dave anonymných, nemých tvári hľadám si svoje miesto. Pane, nedá mi, aby som pri tomto zastavení nemyslel na všetkých, čo čaká podobný osud: na telesne postihnuté deti a imobilných, na duševne nevyvinutých, na starcov čo zavadzajú v domácnostiach, na toxikománov, s ktorými si nik nevie rady, na asociálov, čo sťažujú život iným a predsa, všetci sme tvoje deti.
XII. Smrť
Už niekoľkokrát som bol rozhodnutý, siahnuť si na svoj život, dobrovoľne ukončiť toto utrpenie. Ale vždy si to zariadil tak, že k tomu nedošlo. Dnes už chápem prečo. Tvoja obetná smrť mala výkupnú hodnotu, bolo to odčinenie nekonečnej urážky za nás všetkých. Ale moja smrť - tou nemôžem odčiniť ani jeden ťažký hriech, mojou smrťou by som ti mohol spôsobiť len bolesť. Pane, keď som pochopil nezmysel samovraždy, daj mi pochopenie utrpení, aby som s láskou niesol tvoj kríž dovtedy, kým nespadne tvoje posledné rozhodnutie.
XIII. Snímanie z kríža
Môj vek nie je rozhodujúci v postavení, ktorého sa mi dostalo. Sú rovnako postihnutí ľudia mladí, stredného veku i starí. U všetkých zúčtovaných sa nachádzajú položky: punc "blázna", samota, spoločenská asociácia. Je smutné, ak človek nenájde pochopenie ani u tých najbližších - vo farnosti. i tu na teba s výčitkou hľadia, prečo sa zdržiavaš v kostole, veď patríš do ústavu . Ústavy kostoly zničili a nenahradili ich ani pekným slovom. Pane, verím, že všetky tieto obety majú spásonosnú cenu, ktorá je ešte potrebná k tvojmu vykupiteľskému dielu.
XIV. Hrob
Hrob je len prechodným stánkom pre tvoje ľudské telo. Môj život je len prechodom do Večnosti, kde nebude zdravých ani chorých, sebavedomých a zakomplexovaných, ani múdrych a hlúpych. Tam nájdem teba, skutočného Boha, ktorý mi pripomenie moje činy a spomenie si na moje utrpenie. Pane, daj mi schopnosť pochopiť zmysel ľudskej púte: Viem, že nespočíva vo vládnutí, ani v peniazoch, ani v množstve vykonanej práce, ale v oddanosti teba. Prosím ťa. daj mi lásku k blížnym, aby v schránke tých najbiednejších som bol užitočný tebe.