Choroby a naše bôle ¦ 2

Úvodná modlitba

V.: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
R.: Amen.

„Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil“ (Iz 53,4) - Tak o tebe, Pane Ježišu, hovoril prorok Izaiáš. No keď si vzal na seba naše choroby a naše bôle, prečo musíme trpieť my? Prečo máme toľko utrpenia na každom kroku? Každý deň k tebe prichádza mnoho prosieb o uzdravenie, o zmiernenie bolestí, o zázrak. Prečo je toľko bolestí vo svete? Prečo trpia a zomierajú nevinní? A vlastne, prečo si musel trpieť a zomrieť ty?

Začíname modlitbu krížovej cesty. V duchu sa chceme preniesť do Jeruzalema a spolu s tebou prejsť štrnásť zastavení tvojej bolesti a tvojho umierania. Na túto cestu prichádzanie so svojimi bolesťami, chorobami a starosťami. Hneď na úvod našej modlitby to všetko obetujeme a spájame s tvojím utrpením. Nanovo ti zverujeme svoje bolesti a choroby, aby si ich ty vzal, niesol a premenil. Aby sme tak pochopili zmysel našej bolesti, našej choroby, nášho kríža. 

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť 

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Pilát dal Ježiša zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali › Mt 27, 26. Rozsudok smrti nie je príjemnou správou. Informácia o chorobe, ktorá sa objavila u nás alebo u niekoho blízkeho, či známeho, v nás automaticky vytvára otázku: prečo? Čo som komu urobil? Prečo práve ja? Prečo práve on? Ježiš v prvom zastavení nič nehovorí. Mlčí. Prijíma rozhodnutie autority. Ale tiež to „vnútorne“ nemal jednoduché. Veď večer pred svojím veľkým piatkom sa modlil v Getsemanskej záhrade a otvorene Otcovi vyjadril, že má strach. Aj naše obavy a strach v nás rodia emócie hnevu a averzie voči Bohu a bránia nám s odovzdanosťou prijímať láskavé Božie rozhodnutie. Pane Ježišu, ty v pokore prijímaš rozsudok smrti. Daruj nám pokornú odovzdanosť do vôle nebeského Otca, aby sme prijímali všetko, čo nám zošle, s dôverou, že on vie, čo robí a robí to len pre naše dobro a spásu.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš „namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu“ › Hebr 12, 2. V rímskych katakombách máme na freskách znázornené zaujímavé posolstvo. Mučeníci sú zobrazení s nástrojmi svojho umučenia, držiac ich v šatkách. V antickom Ríme bolo zvykom prijímať dar od cisára alebo od váženej osoby nie do holých rúk, ale prostredníctvom šatky. Autor fresky chcel prvým kresťanom naznačiť, že utrpenie je darom. Pane Ježišu, pri druhom zastavení hladíme na teba, ako berieš na seba svoj kríž. Ďakujeme ti za odvahu prijať ho za nás. Ďakujeme ti za ochotu vziať na seba naše bolesti a choroby. My sa svojmu krížu často vzpierame. Pane, bojíme sa, máme strach z bolestí, z choroby, zo smrti. Bojíme sa. Pomôž nám hľadieť na kríž, na svoju chorobu, na svoje bolesti, ako na dar, ktorý dostávame od teba. Dar, ktorého zmysel spoznáme až neskôr.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

III. zastavenie: Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

No ja som červ a nie človek. Ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie › Ž 22, 7. Uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, zahanboval farizejov a teraz leží v prachu na zemi ako posledný slaboch. Stratil sa lesk a nádhera. Vystriedali ich potupa, hanba a poníženie. Ježiš to zažil na vlastnej koži. Aj my to zažívame. Keď choroba, staroba a rôzne bolesti komplikujú náš život. Už to nejde tak, ako kedysi. Hanbíme sa. Pred druhými, ale hlavne pred sebou samým. A upadáme na duchu. Život stráca zmysel. Pane Ježišu, cítime sa dobre, keď sme mladí a máme veľa síl i energie. Je nám ťažko na duchu, keď v chorobe nedokážeme to, čo predtým. Prosíme ťa, daj nám silu vstať, nevzdávať sa a vytrvať v boji a v snažení. Skúsenosť fatimských detí, skúsenosť sv. Bernadety a mnohých svätých ukazuje, že aj ten zdanlivo najzbytočnejší život môže zmeniť svet. Tak ako tvoje pády, tvoje utrpenie a tvoja vytrvalosť na krížovej ceste zmenili dejiny.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou 

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc › Lk 2, 35. Ak mám byť chorý alebo znášať utrpenie ja, to sa dá zvládnuť. Ale ak mám byť svedkom utrpenia člena svojej rodiny, svojho priateľa či inej blízkej osoby, to je omnoho väčšia a trýznivejšia bolesť. Len to nie! Mária nachádza odvahu v láske a prichádza na cestu smrti svojho Syna, aby mu, doráňanému, zbitému a opustenému, dodala odvahu a prejavila svoju blízkosť. V týchto kritických chvíľach sa ukazuje odvaha a láska materinského srdca Márie. Pane Ježišu, práve v kritických chvíľach nášho života sa ukazuje zmýšľanie mnohých sŕdc. Nie každý totiž dokáže prejaviť blízkosť, oporu a lásku, keď je to s druhým zle. Ako veľmi v tých chvíľach človek potrebuje blízkosť priateľa, prítomnosť blízkeho človeka. Prosíme ťa, daj nám odvahu byť na blízku našim drahým vždy, keď' to budú potrebovať.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili › Mt 25, 40. Hoci bol Ježiš všemohúcim Bohom, predsa sa stal závislým od pomoci človeka. Doteraz je to tak. Ježiš sa dokonca stotožnil s každým človekom. V trpiacich a chorých skrytý Ježiš aj dnes potrebuje pomoc Šimona z Cyrény. Stanem sa ním aj ja? Panej Ježišu, naplno si prežil našu fyzickú slabosť. No veľkou pomocou pre teba bola pomoc Šimona z Cyrény. Daj nám pokoru a odvahu pomoc prijímať i ponúkať.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi › Lk 12, 8. Odvaha ženy, zvanej Veronika, vykračuje poza „normálnosť“ Veľkého piatka. Akoby normálnym bolo žiadať smrť Nazaretského a pohŕdať ním. No Veronika vidí v trpiacom Božieho Syna, svojho Mesiáša. Je si plne vedomá, komu sa kričalo: „Hosana“. Pane Ježišu, v súčasnom svete sa za normálne často pokladajú veci, ktoré idú proti Božiemu poriadku. Prosíme o vernosť a vytrvalosť v normálnosti Božieho kráľovstva.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

VII. zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične › Ž 38, 18. Aká veľká to musela byť slabosť a bolesť, keď napriek pomoci Šimona Ježiš znova padá do prachu zeme. Človek bol vzatý zo zeme, tak ho to prirodzene ťahá k zemi. Duša bola vdýchnutá Bohom, preto má smerovať k nemu. A ked že duša človeka je nesmrteľná, má sa napriek slabosti tela pozdvihoval k nebu a povstávať z prachu zeme, pozdvihovať svoju nádej k nebeskej radosti a nezostávať v sebaľútosti, sklamaní a strachu z choroby a utrpenia. Pane Ježišu, naša nádej, daruj nám oči nádeje, ktoré dokážu aj v utrpení a bolesti vidieť odmenu a radosť nebeskej blaženosti. 

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Ženy jeruzalemské, neplačte nado mnou › Lk 23, 27-28. Ježiš aj v najväčšej bolesti zostáva realistom. Odmieta falošný súcit a vedie ženy k podstate a pravej príčine tejto cesty a tohto utrpenia. Sú ľudia, ktorí sa dokážu chváliť tým, ako a koľko trpia. V rozhovoroch sa niektorí predbiehajú, kto vymenuje viacej liekov, ktoré používa. Niekedy kvôli zaujatiu pozornosti iných, niekedy aby vzbudili súcit a poľutovanie u iných, vykresľujú sa ako obete. Pane Ježišu, súcit žien si neodmietol. Ale pri tejto ich dobrosrdečnosti si nechcel plytkú a povrchnú sústrasť, ale žiadal si slzy kajúcnosti a odmietnutie zla. Nasmeroval si ich pohľad od svojej trpiacej ľudskej prirodzenosti k príčine tohto utrpenia, ktoré spočíva v hriechu. Pomôž nám tvoj dar - naše choroby, bolesti a ťažkosti - nevystavovať na obdiv, ale v spojení s tebou ich prinášať ako tichú obetu za obrátenie našich blízkych i hriešnikov celého sveta.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

IX. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili › Iz 53, 2-3. Stačí pozrieť na človeka a hneď ho vieme zatriediť, či si zaslúži úctu alebo opovrhnutie. Čí mu patrí naša pozornosť alebo ho ignorujeme. Starí, chorí a trpiaci ľudia obyčajne nepriťahujú náš záujem. A pritom v sebe často ukrývajú veľkú vnútornú krásu a bohatstvo. Pane Ježišu, otvor naše oči pre lásku, aby dokázala vidieť dobro, dôstojnosť a krásu človeka aj tam, kde je vonkajšok pre nás často nepríjemný a odpudivý.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

X. zastavenie: Pánu Ježišovi vyzliekajú šaty

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu › Jn 19, 23.  Zvykne sa hovoriť, že šaty robia človeka. A skutočne, odev umocňuje a zdôrazňuje našu ľudskú dôstojnosť. Keď v stredoveku znázorňovali panovníkov, vždy ich maľovali v plnej sile, kráse a moci, aj keď mali rôzne zdravotné problémy a fyzické nedostatky'. A hľa, náš kráľ, Ježiš Kristus, stojí pred nami úplne obnažený. Môžeme sa zahľadieť na jeho telo plné rán a bolestí. Stelesnené utrpenie. A predsa nestráca svoju dôstojnosť a veľkosť. To je náš Boh. Nie slaboch, ale veľký vo svojej láske, ktorá je taká veľká, že pohŕda tým všetkým, na čom si my ľudia tak veľmi zakladáme: nikdy sa nestrápniť, neukázať svoje slabosti. A tak si často dávame masky na tvár a nie sme sami sebou. Pane Ježišu, pomôž nám byť pravdivými a aj napriek utrpeniu, bolesti a chorobe zachovať sebe i druhým vysokú hodnotu a dôstojnosť človeka.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti › Ž 22, 17. Kristus, muž bolesti, je pribíjaný klincami na kríž. Boh v ľudskom tele je kovom pripevnený na drevo, aby tam v kŕčoch a hrozných bolestiach zahynul. Jeho ruky a nohy, ktoré konali toľko dobra, sú teraz naplnené hroznou bolesťou a hanbou. A predsa sú to práve tieto rany, ktoré po vzkriesení budú žiariť na Ježišovom tele. Tie rany si Ježiš ponechá na svojom oslávenom tele, aby boli dôkazom jeho božskej moci a lásky. Pane Ježišu, naše srdce, naša psychika i naše telo je plné zranení a rán, ktoré sú bolestivé a zahanbujú nás pred nami samými i pred druhými. Dodaj nám odvahu pozrieť sa týmto ranám do očí, prijať ich, odpustiť sebe aj druhým, aby tak aj naše rany mohli byť oslávené a stali sa našou cestou do neba a našou slávou v nebi.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Je dokonané. Naklonil hlavu a odovzdal ducha › Jn 19, 30. Až keď vyplnil všetko, čo bolo o ňom napísané v Písme, odovzdal Ježiš svojho ducha. Hoci to bolo ťažké. Konflikty so židovskými staršími, farizejmi a zákonníkmi, slabosť učeníkov, utrpenie spôsobené vlastným národom, nepredstaviteľné muky. Všetko to Ježiš zniesol vo vedomí, že musí naplniť Otcovu vôlú. Koľkokrát v našom živote utekáme od vyplnenia Otcovej vôle? Koľkokrát pomýšľame na samovraždu, na eutanáziu, na potrat či na nejaké iné formy úniku? Pane Ježišu, až do poslednej chvíle si pre nás vzorom vernosti poslaniu, ktoré ti zveril Otec. Pomáhaj nám prijímať a naplno realizovať všetko, čo je našou úlohou a poslaním v tomto svete, aby sme ho tak svojou poslušnosťou posväcovali pre teba.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať › Jn 19, 39-40. Ak zomrie niekto blízky, zvykneme si vzdychnúť: „Už to má za sebou. Už mu je lepšie“. Utrpenie človeka sa smrťou končí, ale pre jeho blízkych sa utrpenie ešte zväčšuje. Už ho nemáme medzi nami. Tieto pocity premkli aj srdce čistej Panny Márie. Jej syn, ktorého s takou láskou nosila pod srdcom, ktorého v detstve tak zodpovedne viedla a formovala, už nedýcha. A keď ho po zložení z kríža objíma mŕtveho vo svojom náručí.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet! › Jn 16, 33. Zdá sa, že kauza „Kristus“ je uzavretá. Zapečatený kameň je poslednou bodkou za nepríjemným a rušivým životom nazaretského učiteľa. Ale skutočne? V nedeľné ráno sa začína nové dobrodružstvo Ježiša, jeho učeníkov a spoločenstva, ktoré sa bude nazývať Cirkev. Smrť a choroba v našom živote už nie sú iba nezmyselným trápením, nie sú nutným zlom, ktoré treba len nejako vydržať, ale sú spoluprácou na Ježišovom vykupiteľskom diele. Svojím utrpením a bolesťou môžem Ježišovi pomáhať zachraňovať duše. Jedine spolu s ním môžem prekonať pesimizmus, sebaľútosť, obviňovanie seba, Boha i druhých a nechuť žiť. Pane Ježišu, buď s nami, neopúšťaj nás, aby sme v spoločenstve s tebou prekonávali prirodzenú nechuť a strach z utrpenia a smrti a nepríjemné i bolestivé okamihy nášho života prinášali ako svoju obetu pravému Bohu za záchranu našich duší i celého sveta.

K.: Ukrižovaný Ježišu. Zmiluj sa nad nami.
Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

Záver  

K.: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.
Ľ.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Prešli sme s tebou, láskavý Spasiteľ, tvoju poslednú cestu od Piláta až k hrobu. Ty vieš, koľko takých bolestivých ciest musíme prejsť my. Chodíme po rôznych doktoroch, po nemocniciach, po vyšetreniach, po lekárňach. Napĺňajú nás pri tom rôzne myšlienky. A keď sme vnútorne neistí a klesáme na duchu, vtedy má diabol k nám ľahkú cestu a všeličo nám našepkáva. Tak ako sme my prešli túto krížovú cestu s tebou, tak ty, Pane, prechádzaj spolu s nami naše krížové cesty, lebo jedine s tvojou pomocou môžeme zvládnuť ich náročnosť. Potešuj smutných, posilňuj trpiacich, uzdrav chorých, zachráň hriešnikov, stoj pri zomierajúcich a všetkých nás priveď do nebeského odpočinku v tvojej oslávenej náruči plnej milosrdenstva a lásky, lebo ty môžeš všetko a žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Za Svätého Otca a na jeho úmysly: Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu. 

Pane Ježišu Kriste, vypočuj Svätého otca, pápeža Františka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

V.: Sedembolestná Panna Mária.
R.: Oroduj za nás.
V.: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
R.: Amen.