Datum napsání:
01.01.2017
Prípravná modlitba: Pane, Ježišu Kriste, na začiatku tejto krížovej cesty prosím o svetlo Ducha Svätého, aby som mohol preniknúť do tajomstva Božieho milosrdenstva, ktoré si najzreteľnejšie zjavil vo svojom umučení, smrti na kríži a v zmŕtvychvstaní. Túžim vo svojom živote, v každej situácii, v každom zastavení mojej krížovej cesty dávať svedectvo dôvery voči Bohu a milosrdenstvo voči blížnym. Mária, Matka Milosrdenstva, ty si verne sprevádzala Ježiša na kalvárijskej ceste. Sprevádzaj aj mňa po stopách umučenia tvojho Syna, uč ma spolu trpieť a spolu sa obetovať pre moju spásu, pre spásu mojich blízkych a pre spásu celého sveta.
I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Po falošnom procese a ukrutnom bičovaní si počul, Ježišu, z úst Piláta „Hľa, váš kráľ!“ (Jn 19,14) a nasledovne z úst rodákov: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ (Jn 19,15). Nakoniec posledné rozhodnutie: „Pôjdeš na kríž!“ (Jn 19,16). Prečo na kríž? Predsa to len otroci a vrahovia podstupovali túto najukrutnejšiu smrť a ty si bol predsa nevinný!
Ježiš: Krížová smrť mala zjaviť svetu spravodlivosť Boha trestajúceho hriech a zároveň nekonečné milosrdenstvo, ktoré zvíťazilo nad spravodlivosťou. Prijal som teda rozsudok bez odporu a s najväčšou podriadenosťou môjmu Otcovi. Vedel som, že nevinnou smrťou urobím mojich nepriateľov priateľmi.
Učeník: Viem, že moje hriechy ťa odsúdili na smrť na kríži. Uč ma, Ježišu, seba súdiť a milosrdne ospravedlňovať iných.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
II. zastavenie: Pán Ježiš berie na svoje plecia kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, keď si uvidel kríž, neodmietol si ho, ale si ho pobozkal a s láskou priblížil k svojmu srdcu. V ňom si videl splnenie mesiášskych proroctiev, v ňom si uvidel znak Božieho milosrdenstva.
Ježiš: Kríž som zobral na svoje plecia z lásky k tebe a ku všetkým, ktorí potrebujú spásu. Pokladal som ho za oltár, na ktorom obetujem celopalnú obetu nebeskému Otcovi, obetu zvelebovania, odprosenia, vzdávania vďaky a prosby. Z lásky som prijal tento kríž, aj keď bol ťažký, a stal sa nástrojom mojej smrti.
Učeník: Ježišu, daj, aby som mal účasť na kríži, ktorý ty tak radostne prijímaš pre mňa a za mňa, pozri na mňa okom tvojho nekonečného milosrdenstva, aby som si zamiloval svoj kríž a s láskou ho niesol každý deň.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
III. zastavenie: Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Bosý, s tŕňovou korunou na hlave, s krížom na pleciach ideš, Ježišu, svoju poslednú cestu. Poznačil si ju krvou a slzami, krvavými stopami, pod ťarchou kríža si padol na tvár. Viem, že príčinou tohto pádu nebola ťarcha kríža, ale moje mnohé hriechy.
Ježiš: Skutočne, opovrhnutý a odmietnutý ľuďmi som niesol kríž; vaše choroby, vaše slabosti som zobral na seba (por. Iz 53,4). Ony ma pritlačili k zemi. Aj tvoje hriechy som cítil na svojich pleciach…
Učeník: Baránok Boží, ktorý milosrdne snímaš hriechy sveta, pre bremeno tvojho kríža, osloboď ma od ťažkého bremena mojich hriechov. Daj mi milosť neprestajného obracania sa, každodenného povstávania k lepšiemu životu.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IV. zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou matkou
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Keď si sa zodvihol po páde, kráčal si ďalej k miestu ukrižovania. V dave si spozoroval svoju Matku. Svojím srdcom si prenikol do jej srdca naplneného bolesťou a nevysloviteľným utrpením.
Ježiš: Len moje srdce mohlo preniknúť obrovskú bolesť Matky. Len vďaka pomoci milosrdného Boha mohla odvážne prekonávať muky a vytrvať na krížovej ceste do konca.
Učeník: Mária, Matka Muža bolesti, milujem ťa za to, že kráčaš cestou svojho Syna, cestou odsúdenia a poníženia, cestou pohŕdania a prekliatia. Matka Milosrdenstva, vypros mi tú milosť, aby som sa nedal zlomiť kráčajúc za Ježišom krížovou cestou. Cestou, ktorú aj mne pripravilo Božie milosrdenstvo.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Náhodne stretnutý človek, Šimon Cyrenejský, pomáhal ti, Pane, niesť kríž nie z vlastnej vôle, ale z prinútenia. Ale ty si hneď prenikol jeho srdce a milosrdnou milosťou si premenil jeho vôľu. Šimon sa prestal brániť pred potupným krížom a svoju neochotu premenil na túžbu pomôcť ti.
Ježiš: S dobrotou som sa pozrel na Šimona a on s ľútosťou na mňa. A to stačilo, aby sa všetky predsudky, nechuť a pohŕdanie z nútenej pomoci premenili na dobrosrdečnosť a lásku.
Učeník: Ježišu, dodnes si nemôžem osvojiť svoj kríž a otvorene povedať: Buď vôľa tvoja! Prosím ťa, nauč ma niesť svoj kríž a pomáhať iným v ich vlastných krížoch.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, uprostred opustenosti a pohŕdania, vyčerpania a úderov našla sa žena menom Veronika, ktorá ti prišla s pomocou. Podala ti šatku, aby si si utrel pot a krv, ktoré stekali z tvojej svätej tváre. Nesúhlasila s atmosférou davu zúriaceho z nenávisti, ale odvážne splnila skutok milosrdenstva voči tebe, biedneho odsúdenca.
Ježiš: Za jej odvážne srdce, za bezcennú službu, akú mi prejavila počas bolestnej cesty, odmenil som ju svojím obrazom. Zanechal som na jej šatke a v jej srdci nestierateľný obraz Božieho dedičstva.
Učeník: Ježišu, už netrpíš vo svojom tele, aby som ti mohol podať šatku, ktorou by si si utrel tvár, ale môžem ti to urobiť v mojich trpiacich bratoch: v chorých, zomierajúcich, úbohých... Nauč ma, Ježišu, odvážne stáť pri nich s opravdivou láskou a trpezlivosťou. Ako často sa bránim takýmto službám a pozerám sa na iných, aby to urobili za mňa. Ježišu, zlom vo mne egoizmus a bezcitnosť voči potrebám bratov.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VII. zastavenie: Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, tvoje telo, zoslabnuté mučením, opäť padá pod ťarchou kríža na zem. Namiesto pomoci pociťuješ údery a nútenie k tomu, aby si vstal a čo najrýchlejšie kráčal na miesto odsúdenia. Dav, rozzúrený a túžiaci po senzácii, neprejavil ti ľútosť.
Ježiš: Zaslepený a žiadostivý dav túžiaci po krvi, nemyslí na milosrdenstvo voči odsúdencovi. Zrýchľoval krok, aby ma mohol čo najrýchlejšie uvidieť rozpätého na kríži, a aby mohol osláviť víťazstvo.
Učeník: Ježišu, nepochybujem, že k sile úderov sa pričinili aj moje neprestajne opakujúce sa hriechy. Tak ako si v minulosti prejavil nadľudskú trpezlivosť, tak teraz ju prejavuješ voči mne. Odpusť, Ježišu, moje opätovné pády a daj mi silu systematicky pracovať na sebe.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, hlasný plač žien nad tvojím mučením bol prejavom spolucítenia a odvahy. S vďačnosťou si prijal slzy žien a poučil si ich nad kým majú plakať.
Ježiš: Plačte nad sebou a nad svojimi deťmi. Ja z vlastnej vôle idem na ukrižovanie, aby som zničil kráľovstvo hriechu, smrti a satana. Môj kríž je ťažký, ale vy, obyvatelia Jeruzalema, budete niesť ťažšie bremeno, keď pohrdnete milosrdenstvom Boha. Ak nevyužijete čas milosti, čaká vás brána spravodlivosti.
Učeník: Ježišu, prijímam do svojho vnútra slová upozornenia, aby som nepremárnil obmedzený čas Božieho milosrdenstva. Po jeho naplnení bude nasledovať čas spravodlivosti. Z kráľa milosrdenstva sa premeníš na spravodlivého sudcu. Som zaťažený mnohými vinami a preto bojím sa súdneho dňa, ale pôjdem za tebou, môj Vykupiteľ, naplním svoje srdce pokorou a budem úprimným pokáním robiť zadosťučinenie spravodlivosti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IX. zastavenie: Pán Ježiš tretíkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Opätovná bolesť celého tela, namáhavá cesta v lúčoch slnka, sily vyčerpané do krajnosti. Poslednýkrát bezmocne padáš na kamene. Posledný, ale najbolestnejší, pretože zapríčinil krvácania zo všetkých rán. Ježišu, prečo taká muka a toľké utrpenie?
Ježiš: Chcel som zo seba dať všetko. Chcel som urobiť všetko pre záchranu duší. Moje milosrdenstvo chce obklopiť všetkých ľudí, aj tých najviac zatvrdilých hriešnikov, aby som im vyprosil naozajstnú milosť obrátenia.
Učeník: Kde by som bol dnes bez tvojho utrpenia? Vytrhol si ma z pekelnej priepasti, Spasiteľu. Za všetko vďačím tebe a tvojmu umučeniu, ktoré vyvrcholilo zmŕtvychvstaním. Uč ma, Ježišu, vidieť v tvojom kríži prameň milosti a nie prekliatia.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
X. zastavenie: Pánu Ježišovi vyzliekajú šaty
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Hneď, keď si prišiel na Golgotu, vojaci strhli z teba tvoje šaty. Otvorili sa všetky rany, z ktorých tiekla krv. Neopísateľná bolesť kĺbov a kostí stupňovala tvoje umučenie. Trpel si morálne, trpel si za tých, ktorí zle používajú svoje telo.
Ježiš: Dali mi piť víno zmiešané s myrhou, ale som ho nevypil. Nechcel som ani na chvíľu zmenšiť bolesť. Chcel som sa obetovať pri úplnom vedomí a odprosiť nebeského Otca za hriechy alkoholizmu, neviazanosti a zmyselnosti.
Učeník: Čím ďalej sa ponáram do rozjímania o tvojom umučení, Ježišu, tým lepšie poznávam lásku a tvoje nekonečné milosrdenstvo, ktoré si mi prejavil počas ukrutného mučenia. Mojou nevernosťou som obnovoval tvoje rany a stupňoval utrpenie. Nedaj prosím, aby táto veľká obeta Božieho milosrdenstva bola pre mňa zbytočná. Rozmnož vo mne milosť, aby som s jej pomocou bol schopný ovládať moje hriešne žiadosti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Viem si ťa predstaviť, Pane, ako dobrovoľne si líhaš na drevo kríža, ako bezbranná obeta. Kati ukrutným spôsobom spútali tvoje telo, vbíjali klince do rúk a nôh. Krv vytryskla z nových rán; šľachy a svaly sa prudko triasli. A keď vyzdvihnutý na kríži visel si medzi nebom a zemou, tvoje utrpenie, Ježišu, presahovalo všetky možnosti ľudskej predstavivosti.
Ježiš: Aby si mohol pocítiť toto more utrpenia, musel by si sám prežiť ukrižovanie. Sú to muky, ktoré sa nedajú vyjadriť. Omdlievajúcim okom pozeral som na zhromaždený dav a srdcom na celý hriešny svet. Modlil som sa: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Rozhrešil som po pravici visiaceho ľutujúceho lotra. Moju utrápenú Matku som odovzdal do opatery milovanému učeníkovi.
Učeník: Zvelebujem ťa zo všetkých mojich síl, môj ukrižovaný Majster a Pán. Zvelebujem ťa a ďakujem, lebo si skrz umučenie a kríž milosrdenstvom vykúpil svet. Túžim, aby celý svet poznal a zveleboval tvoje milosrdenstvo.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, v ukrutných bolestiach si vyše tri hodiny visel na kríži. Ťarcha visiaceho tela zoslabnutého mučením a krvácaním nedovolila ti slobodne dýchať. V duchu si sa rozprával s nebeským Otcom. Zachvel si sa, pozrel na nebo a s pocitom detskej dôvery a lásky zavolal si mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Potom si sklonil hlavu a dokonal si. Vykonal si všetko!
Ježiš: Zomieral som s modlitbou na perách a Božou láskou v srdci, s odovzdaním sa do vôle Otca a s dôverou v jeho nekonečné milosrdenstvo. Do Otcových rúk som odovzdal svoj život za spásu sveta a teba. Odovzdal som život z vlastnej vôle, bol som poslušný až na smrť. Aj poslednú kvapku krvi, ktorá vytryskla z môjho prebodnutého boku, som obetoval za teba.
Učeník: Aj na mňa raz príde chvíľa, kedy budem musieť opustiť tento svet. Môj dočasný život by nemal zmysel, keby som nežil večne. Ježišu, daj, aby som v chvíli smrti so silnou vierou mohol povedať: Otec milosrdenstva, ktorý si ma chránil od zla a vykúpil od večnej smrti, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Našli sa dobrí ľudia, ktorí sňali tvoje telo z kríža a zložili ho v hrobe. Jozef z Arimatey a Nikodém s najväčšou úctou vytiahli klince, dali ti dole tŕňovú korunu, telo zavinuli do plachty a zložili do náručia najsvätejšej Matky. Jej ústa, plné bolesti, vyriekli slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,28)
Ježiš: Moje božské Srdce citlivou láskou a vďačnosťou obklopovalo všetkých, ktorí pomáhali mne a mojej matke počas môjho mučenia. Vycítil som v dave milujúce a spolucítiace srdcia. Každý ich prejav lásky, aj ten najmenší, stonásobne som odmenil a neprestajne odmeňujem všetkých tých, ktorí vstupujú do priepasti môjho umučenia a tajomstva.
Učeník: Najmilosrdnejší Vykupiteľ moje srdce sa nemôže ubrániť bolesti pri pohľade na nespočetné rany Tvojho tela spočívajúceho v lone Tvojej bolestnej Matky. Zvestuješ nevýslovnú veľkosť Tvojho milosrdenstva s nami hriešnymi. Stačilo by predsa jedno zadosťučinenie za urážky sveta, ale ty si dal zo seba všetko, aby si mi ukázal veľkú hodnotu mojej duše a svoje nekonečné milosrdenstvo. Matka milosrdenstva, ktorá si priniesla najväčšiu obetu prijímajúc smrť svojho jednorodeného Syna, vtlač lásku, vďačnosť do môjho srdca, aby som sa nikdy neprestal vzdávať vďaku za tieto dary Božieho milosrdenstva.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Očami duše vidím Jozefa, Nikodéma a tvojho milovaného žiaka, ako niesli tvoje telo do hrobu. Za nimi išla tvoja Matka a skupina žien. Aký to bol bolestný sprievod. Poslednýkrát pozreli na tvoje umučené telo a s najväčšou úctou položili ho na kamennú platňu nového hrobu Jozefa z Arimatey. Potom kameňom privalili vchod do hrobu a odišli.
Ježiš: Ľud môj, ľud môj, čo som ti urobil? V čom som ťa zarmútil alebo v čom urazil? Ja som ťa oslobodil z otroctva hriechu a ty si vyložil kríž na moje plecia. Ja som ťa povýšil medzi národmi a ty si ma popravil medzi lotrami. Ale ty, Otče, odpusť svojmu ľudu, lebo nevedel, čo robil. Ukáž mu svoje milosrdenstvo a daj mu večnú spásu.
Učeník: Ježišu, teraz už nepochybujem, že rukami katov pričinil som tvoju smrť, že mojimi hriechmi som zranil tvoje nevinné telo a citlivé srdce. Odpusť mi! Silno verím, že v krste pochovaný s tebou, skrz živú vieru povstanem k novému životu a budem kraľovať s tebou na veky. Mária, Matka milosrdenstva, oroduj za mňa teraz i v hodinu mojej smrti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Záverečná modlitba: Ďakujeme ti, Pane Ježišu Kriste, za tvoje úžasné Milosrdenstvo. Lebo ono je živým ohňom veľkej lásky. A keď sa k nemu úprimne priblížime, strácajú sa naše biedy, hriechy a zlosti. Ďakujeme ti, že si nám zjavil Otca Milosrdenstva a poslal Ducha lásky a pravdy. Amen.
I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Po falošnom procese a ukrutnom bičovaní si počul, Ježišu, z úst Piláta „Hľa, váš kráľ!“ (Jn 19,14) a nasledovne z úst rodákov: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ (Jn 19,15). Nakoniec posledné rozhodnutie: „Pôjdeš na kríž!“ (Jn 19,16). Prečo na kríž? Predsa to len otroci a vrahovia podstupovali túto najukrutnejšiu smrť a ty si bol predsa nevinný!
Ježiš: Krížová smrť mala zjaviť svetu spravodlivosť Boha trestajúceho hriech a zároveň nekonečné milosrdenstvo, ktoré zvíťazilo nad spravodlivosťou. Prijal som teda rozsudok bez odporu a s najväčšou podriadenosťou môjmu Otcovi. Vedel som, že nevinnou smrťou urobím mojich nepriateľov priateľmi.
Učeník: Viem, že moje hriechy ťa odsúdili na smrť na kríži. Uč ma, Ježišu, seba súdiť a milosrdne ospravedlňovať iných.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
II. zastavenie: Pán Ježiš berie na svoje plecia kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, keď si uvidel kríž, neodmietol si ho, ale si ho pobozkal a s láskou priblížil k svojmu srdcu. V ňom si videl splnenie mesiášskych proroctiev, v ňom si uvidel znak Božieho milosrdenstva.
Ježiš: Kríž som zobral na svoje plecia z lásky k tebe a ku všetkým, ktorí potrebujú spásu. Pokladal som ho za oltár, na ktorom obetujem celopalnú obetu nebeskému Otcovi, obetu zvelebovania, odprosenia, vzdávania vďaky a prosby. Z lásky som prijal tento kríž, aj keď bol ťažký, a stal sa nástrojom mojej smrti.
Učeník: Ježišu, daj, aby som mal účasť na kríži, ktorý ty tak radostne prijímaš pre mňa a za mňa, pozri na mňa okom tvojho nekonečného milosrdenstva, aby som si zamiloval svoj kríž a s láskou ho niesol každý deň.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
III. zastavenie: Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Bosý, s tŕňovou korunou na hlave, s krížom na pleciach ideš, Ježišu, svoju poslednú cestu. Poznačil si ju krvou a slzami, krvavými stopami, pod ťarchou kríža si padol na tvár. Viem, že príčinou tohto pádu nebola ťarcha kríža, ale moje mnohé hriechy.
Ježiš: Skutočne, opovrhnutý a odmietnutý ľuďmi som niesol kríž; vaše choroby, vaše slabosti som zobral na seba (por. Iz 53,4). Ony ma pritlačili k zemi. Aj tvoje hriechy som cítil na svojich pleciach…
Učeník: Baránok Boží, ktorý milosrdne snímaš hriechy sveta, pre bremeno tvojho kríža, osloboď ma od ťažkého bremena mojich hriechov. Daj mi milosť neprestajného obracania sa, každodenného povstávania k lepšiemu životu.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IV. zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou matkou
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Keď si sa zodvihol po páde, kráčal si ďalej k miestu ukrižovania. V dave si spozoroval svoju Matku. Svojím srdcom si prenikol do jej srdca naplneného bolesťou a nevysloviteľným utrpením.
Ježiš: Len moje srdce mohlo preniknúť obrovskú bolesť Matky. Len vďaka pomoci milosrdného Boha mohla odvážne prekonávať muky a vytrvať na krížovej ceste do konca.
Učeník: Mária, Matka Muža bolesti, milujem ťa za to, že kráčaš cestou svojho Syna, cestou odsúdenia a poníženia, cestou pohŕdania a prekliatia. Matka Milosrdenstva, vypros mi tú milosť, aby som sa nedal zlomiť kráčajúc za Ježišom krížovou cestou. Cestou, ktorú aj mne pripravilo Božie milosrdenstvo.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
V. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Náhodne stretnutý človek, Šimon Cyrenejský, pomáhal ti, Pane, niesť kríž nie z vlastnej vôle, ale z prinútenia. Ale ty si hneď prenikol jeho srdce a milosrdnou milosťou si premenil jeho vôľu. Šimon sa prestal brániť pred potupným krížom a svoju neochotu premenil na túžbu pomôcť ti.
Ježiš: S dobrotou som sa pozrel na Šimona a on s ľútosťou na mňa. A to stačilo, aby sa všetky predsudky, nechuť a pohŕdanie z nútenej pomoci premenili na dobrosrdečnosť a lásku.
Učeník: Ježišu, dodnes si nemôžem osvojiť svoj kríž a otvorene povedať: Buď vôľa tvoja! Prosím ťa, nauč ma niesť svoj kríž a pomáhať iným v ich vlastných krížoch.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, uprostred opustenosti a pohŕdania, vyčerpania a úderov našla sa žena menom Veronika, ktorá ti prišla s pomocou. Podala ti šatku, aby si si utrel pot a krv, ktoré stekali z tvojej svätej tváre. Nesúhlasila s atmosférou davu zúriaceho z nenávisti, ale odvážne splnila skutok milosrdenstva voči tebe, biedneho odsúdenca.
Ježiš: Za jej odvážne srdce, za bezcennú službu, akú mi prejavila počas bolestnej cesty, odmenil som ju svojím obrazom. Zanechal som na jej šatke a v jej srdci nestierateľný obraz Božieho dedičstva.
Učeník: Ježišu, už netrpíš vo svojom tele, aby som ti mohol podať šatku, ktorou by si si utrel tvár, ale môžem ti to urobiť v mojich trpiacich bratoch: v chorých, zomierajúcich, úbohých... Nauč ma, Ježišu, odvážne stáť pri nich s opravdivou láskou a trpezlivosťou. Ako často sa bránim takýmto službám a pozerám sa na iných, aby to urobili za mňa. Ježišu, zlom vo mne egoizmus a bezcitnosť voči potrebám bratov.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VII. zastavenie: Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, tvoje telo, zoslabnuté mučením, opäť padá pod ťarchou kríža na zem. Namiesto pomoci pociťuješ údery a nútenie k tomu, aby si vstal a čo najrýchlejšie kráčal na miesto odsúdenia. Dav, rozzúrený a túžiaci po senzácii, neprejavil ti ľútosť.
Ježiš: Zaslepený a žiadostivý dav túžiaci po krvi, nemyslí na milosrdenstvo voči odsúdencovi. Zrýchľoval krok, aby ma mohol čo najrýchlejšie uvidieť rozpätého na kríži, a aby mohol osláviť víťazstvo.
Učeník: Ježišu, nepochybujem, že k sile úderov sa pričinili aj moje neprestajne opakujúce sa hriechy. Tak ako si v minulosti prejavil nadľudskú trpezlivosť, tak teraz ju prejavuješ voči mne. Odpusť, Ježišu, moje opätovné pády a daj mi silu systematicky pracovať na sebe.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, hlasný plač žien nad tvojím mučením bol prejavom spolucítenia a odvahy. S vďačnosťou si prijal slzy žien a poučil si ich nad kým majú plakať.
Ježiš: Plačte nad sebou a nad svojimi deťmi. Ja z vlastnej vôle idem na ukrižovanie, aby som zničil kráľovstvo hriechu, smrti a satana. Môj kríž je ťažký, ale vy, obyvatelia Jeruzalema, budete niesť ťažšie bremeno, keď pohrdnete milosrdenstvom Boha. Ak nevyužijete čas milosti, čaká vás brána spravodlivosti.
Učeník: Ježišu, prijímam do svojho vnútra slová upozornenia, aby som nepremárnil obmedzený čas Božieho milosrdenstva. Po jeho naplnení bude nasledovať čas spravodlivosti. Z kráľa milosrdenstva sa premeníš na spravodlivého sudcu. Som zaťažený mnohými vinami a preto bojím sa súdneho dňa, ale pôjdem za tebou, môj Vykupiteľ, naplním svoje srdce pokorou a budem úprimným pokáním robiť zadosťučinenie spravodlivosti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
IX. zastavenie: Pán Ježiš tretíkrát padá pod krížom
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Opätovná bolesť celého tela, namáhavá cesta v lúčoch slnka, sily vyčerpané do krajnosti. Poslednýkrát bezmocne padáš na kamene. Posledný, ale najbolestnejší, pretože zapríčinil krvácania zo všetkých rán. Ježišu, prečo taká muka a toľké utrpenie?
Ježiš: Chcel som zo seba dať všetko. Chcel som urobiť všetko pre záchranu duší. Moje milosrdenstvo chce obklopiť všetkých ľudí, aj tých najviac zatvrdilých hriešnikov, aby som im vyprosil naozajstnú milosť obrátenia.
Učeník: Kde by som bol dnes bez tvojho utrpenia? Vytrhol si ma z pekelnej priepasti, Spasiteľu. Za všetko vďačím tebe a tvojmu umučeniu, ktoré vyvrcholilo zmŕtvychvstaním. Uč ma, Ježišu, vidieť v tvojom kríži prameň milosti a nie prekliatia.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
X. zastavenie: Pánu Ježišovi vyzliekajú šaty
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Hneď, keď si prišiel na Golgotu, vojaci strhli z teba tvoje šaty. Otvorili sa všetky rany, z ktorých tiekla krv. Neopísateľná bolesť kĺbov a kostí stupňovala tvoje umučenie. Trpel si morálne, trpel si za tých, ktorí zle používajú svoje telo.
Ježiš: Dali mi piť víno zmiešané s myrhou, ale som ho nevypil. Nechcel som ani na chvíľu zmenšiť bolesť. Chcel som sa obetovať pri úplnom vedomí a odprosiť nebeského Otca za hriechy alkoholizmu, neviazanosti a zmyselnosti.
Učeník: Čím ďalej sa ponáram do rozjímania o tvojom umučení, Ježišu, tým lepšie poznávam lásku a tvoje nekonečné milosrdenstvo, ktoré si mi prejavil počas ukrutného mučenia. Mojou nevernosťou som obnovoval tvoje rany a stupňoval utrpenie. Nedaj prosím, aby táto veľká obeta Božieho milosrdenstva bola pre mňa zbytočná. Rozmnož vo mne milosť, aby som s jej pomocou bol schopný ovládať moje hriešne žiadosti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Viem si ťa predstaviť, Pane, ako dobrovoľne si líhaš na drevo kríža, ako bezbranná obeta. Kati ukrutným spôsobom spútali tvoje telo, vbíjali klince do rúk a nôh. Krv vytryskla z nových rán; šľachy a svaly sa prudko triasli. A keď vyzdvihnutý na kríži visel si medzi nebom a zemou, tvoje utrpenie, Ježišu, presahovalo všetky možnosti ľudskej predstavivosti.
Ježiš: Aby si mohol pocítiť toto more utrpenia, musel by si sám prežiť ukrižovanie. Sú to muky, ktoré sa nedajú vyjadriť. Omdlievajúcim okom pozeral som na zhromaždený dav a srdcom na celý hriešny svet. Modlil som sa: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Rozhrešil som po pravici visiaceho ľutujúceho lotra. Moju utrápenú Matku som odovzdal do opatery milovanému učeníkovi.
Učeník: Zvelebujem ťa zo všetkých mojich síl, môj ukrižovaný Majster a Pán. Zvelebujem ťa a ďakujem, lebo si skrz umučenie a kríž milosrdenstvom vykúpil svet. Túžim, aby celý svet poznal a zveleboval tvoje milosrdenstvo.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Ježišu, v ukrutných bolestiach si vyše tri hodiny visel na kríži. Ťarcha visiaceho tela zoslabnutého mučením a krvácaním nedovolila ti slobodne dýchať. V duchu si sa rozprával s nebeským Otcom. Zachvel si sa, pozrel na nebo a s pocitom detskej dôvery a lásky zavolal si mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Potom si sklonil hlavu a dokonal si. Vykonal si všetko!
Ježiš: Zomieral som s modlitbou na perách a Božou láskou v srdci, s odovzdaním sa do vôle Otca a s dôverou v jeho nekonečné milosrdenstvo. Do Otcových rúk som odovzdal svoj život za spásu sveta a teba. Odovzdal som život z vlastnej vôle, bol som poslušný až na smrť. Aj poslednú kvapku krvi, ktorá vytryskla z môjho prebodnutého boku, som obetoval za teba.
Učeník: Aj na mňa raz príde chvíľa, kedy budem musieť opustiť tento svet. Môj dočasný život by nemal zmysel, keby som nežil večne. Ježišu, daj, aby som v chvíli smrti so silnou vierou mohol povedať: Otec milosrdenstva, ktorý si ma chránil od zla a vykúpil od večnej smrti, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Našli sa dobrí ľudia, ktorí sňali tvoje telo z kríža a zložili ho v hrobe. Jozef z Arimatey a Nikodém s najväčšou úctou vytiahli klince, dali ti dole tŕňovú korunu, telo zavinuli do plachty a zložili do náručia najsvätejšej Matky. Jej ústa, plné bolesti, vyriekli slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,28)
Ježiš: Moje božské Srdce citlivou láskou a vďačnosťou obklopovalo všetkých, ktorí pomáhali mne a mojej matke počas môjho mučenia. Vycítil som v dave milujúce a spolucítiace srdcia. Každý ich prejav lásky, aj ten najmenší, stonásobne som odmenil a neprestajne odmeňujem všetkých tých, ktorí vstupujú do priepasti môjho umučenia a tajomstva.
Učeník: Najmilosrdnejší Vykupiteľ moje srdce sa nemôže ubrániť bolesti pri pohľade na nespočetné rany Tvojho tela spočívajúceho v lone Tvojej bolestnej Matky. Zvestuješ nevýslovnú veľkosť Tvojho milosrdenstva s nami hriešnymi. Stačilo by predsa jedno zadosťučinenie za urážky sveta, ale ty si dal zo seba všetko, aby si mi ukázal veľkú hodnotu mojej duše a svoje nekonečné milosrdenstvo. Matka milosrdenstva, ktorá si priniesla najväčšiu obetu prijímajúc smrť svojho jednorodeného Syna, vtlač lásku, vďačnosť do môjho srdca, aby som sa nikdy neprestal vzdávať vďaku za tieto dary Božieho milosrdenstva.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Učeník: Očami duše vidím Jozefa, Nikodéma a tvojho milovaného žiaka, ako niesli tvoje telo do hrobu. Za nimi išla tvoja Matka a skupina žien. Aký to bol bolestný sprievod. Poslednýkrát pozreli na tvoje umučené telo a s najväčšou úctou položili ho na kamennú platňu nového hrobu Jozefa z Arimatey. Potom kameňom privalili vchod do hrobu a odišli.
Ježiš: Ľud môj, ľud môj, čo som ti urobil? V čom som ťa zarmútil alebo v čom urazil? Ja som ťa oslobodil z otroctva hriechu a ty si vyložil kríž na moje plecia. Ja som ťa povýšil medzi národmi a ty si ma popravil medzi lotrami. Ale ty, Otče, odpusť svojmu ľudu, lebo nevedel, čo robil. Ukáž mu svoje milosrdenstvo a daj mu večnú spásu.
Učeník: Ježišu, teraz už nepochybujem, že rukami katov pričinil som tvoju smrť, že mojimi hriechmi som zranil tvoje nevinné telo a citlivé srdce. Odpusť mi! Silno verím, že v krste pochovaný s tebou, skrz živú vieru povstanem k novému životu a budem kraľovať s tebou na veky. Mária, Matka milosrdenstva, oroduj za mňa teraz i v hodinu mojej smrti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Záverečná modlitba: Ďakujeme ti, Pane Ježišu Kriste, za tvoje úžasné Milosrdenstvo. Lebo ono je živým ohňom veľkej lásky. A keď sa k nemu úprimne priblížime, strácajú sa naše biedy, hriechy a zlosti. Ďakujeme ti, že si nám zjavil Otca Milosrdenstva a poslal Ducha lásky a pravdy. Amen.
