Autor: P. Matej Juraj Šulik, OP
Zdroj: © Ruženec, č. 3/2022 | Dominikánske mariánske centrum - Košice | dmc.sk
Datum napsání:
06.03.2022
Krížová cesta ¦ Bližšie k Ježišovmu srdcu
Úvodná modlitba
V.: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
R.: Amen.
Pred nami, milí bratia a sestry, je už známa cesta, ktorú každoročne, zvlášť v pôste, my kresťania prechádzame spolu so svojim Pánom. Jej úmyslom už nie je jatriť staré rany, veď sú oslávené. Ale znovu a znovu si modlitbou a rozjímaním nad zastaveniami krížovej cesty pripomenúť a poďakovať nášmu Spasiteľovi, Ježišovi z Nazareta, za jeho víťazný zápas s odvekým nepriateľom diablom, za jeho nesmiernu obetu, ktorú podstúpil za nás. Nech nám táto krížová cesta pomôže hlbšie preniknúť do tvojho srdca, Pane. Nech nám pomôže zakoreniť sa v ňom, aby sme z neho čerpali silu a múdrosť na našich cestách.
I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Aký dav ľudí stál v tej chvíli pred Pilátom, keď bez váhania na jeho slová: „Ja nemám vinu na krvi toho človeka. To je vaša vec!“ odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti“ (Mt 27, 24-25)? Keď Ježiš kráčal s apoštolmi do Jeruzalema cez Samáriu, kde chcel prespať, neprijali ho. Preto nahnevaní apoštoli Jakub a Ján, chceli zvolať oheň z neba a zničiť ich. Ježiš ich hneď pokarhal a oni šli ďalej (porov. Lk 9,54). Aj dnes sa často stáva, že ľudia “milujúci“ Ježiša sú schopní vysloviť slová neprajnosti až na smrť druhému človeku. Pane, milovaný Ján a Jakub ťa počúvli, prijali tvoje prísne slovo a ono v nich prinieslo ovocie života. Nech aj nás, Pane, b oje slovo usvedčuje a uchráni pred používaním neprajných rečí, ktoré neraz formujú a ovplyvňujú dôležité rozhodnutia ľudí okolo nás.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš raz pri ohlasovaní evanjelia veľkému zástupu požehnal a rozmnožil chlieb. Teraz je po rozsudku zbičovaný, tŕním korunovaný a od vojakov dostáva kríž, od zástupu pohŕdanie a výsmech. Kríž je znamením potupy a smrti - teda definitívnej prehry. Odmietnutý ľuďmi, vyhnaný zo Siona za hradby mesta a na pleciach nesie ťarchu (porov. Lv 16, 6-10). Ježiš je v tej chvíli odsúdený aj na samotu. Kto držal tvoje srdce, aby v tej chvíli neprasklo? „Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou“ (Jn 16,32). Ďakujeme ti Pane, že si nám, svojim bratom a sestrám, ukázal, kto pri nás istotne stojí aj vtedy, keď kvôli svojej nemohúcnosti prežívame životné pády.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
III. zastavenie: Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pád je predzvesťou blížiaceho sa konca. Ježiš je zjednotený s Otcom, ale jeho telo už vykazuje prvú známku nadmernej vyčerpanosti. „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol skúšaný vo všetkom okrem hriechu“ (Hebr 4,15). Hľa, Boží baránok, ktorý sníma naše hriechy, zvolal Ján Krstiteľ pri Jordáne. Sňal ich, a to doslovne svojimi rukami, na svoje plecia. Ťarcha zhmotneného hriechu v dreve kríža ho pritlačí k zemi, on však vstane a kráča kvôli nám na konečné miesto našej spásy. Pane, nech je pri každom našom pokľaknutí v kostole, doma alebo na iných miestach tebe vzdávaná chvála za to, že si vstal napriek všetkému odporu a ťarche našich hriechov, skutočnej príčiny tvojho prvého pádu na ceste na Kalváriu.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď rodičia, a zvlášť matky, prinášajú dieťa do nemocnice alebo ho prichádzajú navštíviť, nastáva okamih, kedy nemocničný personál nič nezmôže. Musí počkať a rešpektovať tú chvíľu stretnutia. Komunikácia medzi matkami a ich deťmi prebieha v rôznych postojoch, prevažne v tichu a opätovaných pohľadoch a budí posvätný charakter. Tieto stretnutia nielenže znehybnia zdravotnícky personál, ale ho aj menia. Stretnutie matky a syna, Márie a Ježiša, v dave zastavil ruch sveta. Vojaci nemohli nič spraviť, a to aj napriek svojej vojenskej sile... Nemohúca matka a jej prítomnosť tak splnila dôležitú úlohu. Ježiša povzbudila Máriina láska a pripomenula mu, kým je. Okrem toho, a to som presvedčený, toto stretnutie matky a syna spôsobilo zmenu zmýšľania vojakov. Panna Mária, toto stretnutie so Synom by si nevymenila za nič na svete. Nech rozjímanie nad týmto stretnutím zmení zmýšľanie a srdcia mocných a vďaka tomu nech zastaví vojny po celom svete.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
V. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Hnev a nenávisť dokážu zastrieť človeku oči až tak, že už nepovažuje ani svojich blížnych za bratov a sestry, ba niekedy ani za ľudí. V takomto stave človek nie je schopný pomôcť inému človeku. Starý Zákon poznal zľutovanie nielen nad človekom, ale aj nad zvieraťom nepriateľa. „Ak zbadáš, že osol tvojho odporcu padne pod svojím bremenom, neobídeš ho, ale pomôžeš mu“ (Ex 23, 5). Nad Ježišom v tej chvíli niet zľutovania. Pane, existujú vôbec slová, ktoré by opísali, kým si pre okolostojaci zástup? Šimon, ten cudzinec a pohan, ktorý v očiach židov bol na úrovni mýtnikov, ti v rozhodujúcich okamihoch pomáha niesť bremeno. Pane, po 2000 rokoch ohlasovania evanjelia sme sa posunuli v mnohých oblastiach. No posunuli sme sa v prikázaní lásky k Bohu a blížnemu? Nech nás tvoje slovo v evanjeliách aj pri tomto zastavení zobudí zo spánku ľahostajnosti, aby sme videli teba vo svoj ich bratoch a sestrách, ktorých budeme mať vždy okolo seba ako chorých, smädných, hladných, opustených, beznádejných, zmietajúcich sa v nerestiach...
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Veronikina šatka, pohár vody, milý pozdrav, podanie ruky a mnoho iných drobností, naoko nenápadných, ale v našich vzťahoch tak dôležitých a nenahraditeľných. „A kto by vám dal piť čo i len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu“ (Mk 9,41). Na krížovej ceste náš Pán skryl svoju moc, nechal sa spútať, vláčiť, zbičovať, ukrižovať. Úplná odovzdanosť do rúk ľudí. Žiadny prejav moci. Ale Veronika malým gestom, šatkou, ktorú si Pán pritlačil na zničenú tvár, uvoľnila Spasiteľovu moc. Pravý kráľ neba i zeme sa dá vždy spoznať svojim milovaným. Pane, ďakujeme ti za takýchto ľudí medzi nami. V ich tvári sa zračí odtlačok tvojej tváre a vďaka ich malým skutkom lásky potešuješ svoj ľud a zjavuješ svoju moc.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
VII: zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ani tak vzácna a milá pozornosť Veroniky nezabránila druhému pádu nášho Pána. „Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične. Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne“ (Ž 38,10-11). Aj dnes, keď stojíme pri ťažko trpiacich a umierajúcich bratoch a sestrách, povieme, nech si ich Pán povolá k sebe, len nech už toľko netrpia. To je náš pohľad a postoj. Pri lôžku smrteľne chorého som zažil už nie jeden postoj aj z ich strany. Na slová „som kňaz a prišiel som sa s vami pomodliť“ ležiaci otvoril na chvíľu oči a s nepatrnou radosťou na tvári chvíľu opakoval slová, ktoré prechádzali plynule do slov či pohľadu úplnej odovzdanosti. Pane, ty si sa postavil aj po druhom páde, čim si jasne naznačil, že sa nemieniš vzdialiť od žiadneho trpiaceho človeka. Chceš ostať s ním a prihovárať sa mu rečou, ktorej rozumie iba on a Ty.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pozerať na utrpenie druhého v nás vyvolá množstvo emócii ako ľútosť, nespokojnosť, hnev či bezmocnosť, ktoré človek navonok prejavuje aj plačom. Človek, ktorý nevie plakať, ktorý nevie prejaviť svoje emócie, dusí všetko vo svojom vnútri, čo mu môže spôsobiť veľa vnútorného trápenia. Ježiš napriek svojmu bremenu, ktoré nesie na svojich pleciach, z vďačnosti k ženám a pohnutý ich súcitom, prehovorí a dáva im radu. Radu od pravého Mesiáša, ktorý vie, odkiaľ pochádza jeho bremeno. „Plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23,28). Pane, veď nás svojím Duchom, aby sme vedeli oplakávať svoje hriechy. Pravá ľútosť nikdy nevedie k hnevu nad svojím zlyhaním či k zúfalstvu, ale k vďačnosti z tvojho odpustenia a zanechaniu svojho hriechu.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
IX. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pri treťom páde, Pane, skončil si s tvárou pritlačenou k zemi. Bozkávaš zem. Prišiel si do vlastného a vlastní ťa neprijali. Svetu a ľudstvu v ňom tak dávaš aj takýmto zvláštnym spôsobom bozk. Tento bozk však nie je bozkom radosti, ale bozkom vernosti. „Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže“ (2 Tim 2,13). Po treťom páde, po trojitom vyznaní vernosti Otcovi, vstávaš a odovzdávaš svoje telo do rúk katov, ktorí zavŕšia dielo spásy. Pane, do tohto zastavenia vkladáme dve cenné sviatosti Cirkvi, sviatosť manželstva a kňazstva. Nech sú aj nám, ľudom dnešných čias, znamením pravej nádeje a spásy. Vďaka týmto sviatostiam sa rodí Boží ľud a ohlasuje sa tvoje víťazstvo nad hriechom, smrťou a diablom po celej zemi, ktorú si stvoril a vykúpil.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
X. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Kniha Genezis rozpráva príbeh o mladom Jozefovi. Jeho otec ho posiela za svojimi bratmi, ktorí ďaleko od domova pásli rodinné stáda. Bratia žiarlili na Jozefa, lebo ich otec Jakub ho miloval väčšmi než ich. No skôr ako Jozef prišiel k svojim bratom, dohodli sa, že ho zabijú. Vyzliekli ho z tuniky, čim mu zobrali jeho identitu. Už nebol rovný svojim bratom, ba ani sluhom, ktorí majú svoje šaty. Stáva sa otrokom odsúdeným na milosť a nemilosť okoloidúcich kupcov. Jedna z príčin Ježišovho utrpenia je žiarlivosť verejných predstaviteľov židov, pretože mnohí z ich národa uverili v Ježiša (porov. Jn 12, 10-11). Ježiš kvôli ich žiarlivosti prišiel aj o to posledné, čím nám bol podobný. Vyzlečený zo šiat je vystavený úplnému poníženiu, zbavený dôstojnosti človeka a stáva sa divadlom pre zástup. „Muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár; opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili“ (Iz 53,3). Pane, nepochopiteľná je tvoja láska k človeku. Kam si dokázal zájsť ako Dobrý pastier? Až na úplné dno ľudskej hanby a potupy, aby sa nestratil nik, kto vzýva tvoje sväté meno Ježiš.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Kríž, ktorý si niesol Pán, sa mu stal jeho lôžkom. On, Pán neba i zeme, ktorého nohy sa ponáhľali k ochrnutým a ktorého ruky uzdravovali a žehnali, sa stal nemohúcim. „Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili“ (Mk 15,32). Prijíma nemožnosť vstať zo svojho lôžka zhotoveného ľuďmi, prijíma bolesť z mučivej polohy, v ktorej ho držia klince na rukách a nohách, prijíma posledné rúhavé slová. Aká je Ježišova reakcia? Slovami „hľa, tvoja matka“, dáva matku žijúcim. A slovami „ešte dnes budeš so mnou v raji“ dáva kajúcemu hriešnikovi odsúdenému na smrť večný život. Pane, pred odchodom k Otcovi si odovzdal svojim verným dva najvzácnejšie a nevyčerpateľné poklady - Eucharistiu a svoju Matku. Dary, ktoré už toľkým ľuďom ukázali pravú Cestu, Pravdu a Život. Nech sú nám stále útočiskom teraz i v hodine našej smrti. Amen!
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Dva výroky, zachytené v evanjeliu, hovoria o dne Ježišových síl a o jeho opustenosti. „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich!“ (Lk 22,42). Pri tomto prvom ocitnutí sa na dne Ježiš zažije obrovský vnútorný boj, čo sa prejaví na jeho tele potením krvou. Prebieha Ježišov vnútorný zápas o spásu ľudí. Tento zápas prebieha, no najmä končí pri Otcovi: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“ Pri druhom ocitnutí sa na dne Ježiš hovorí: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“ (Mk 15,34). Ježiš už takmer vykrvácal, je v smrteľnej agónii. No jeho posledné slová: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46), svedčia o nemožnosti nebyť so svojím Otcom. Ježišovi zlyhávajú životne dôležité orgány. Ježiš stráca zrak, sluch, stráca svoj život. No stále je v ňom obrovská túžbu; túžba hľadať a očakávať náruč svojho Otca. Pane, pri tomto zastavení ťa chceme prosiť, aby si nám v hodine našej smrti nedovolil padnúť do iných rúk než do tých tvojich.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Presväté telo Pána Ježiša zložia z kríža do lona jeho matky, Panny Márie, ktorá celý čas stála pod krížom. Ježišove utrpenie skončilo, ale utrpenie matky? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké licho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla. Ticho muselo nastať aj u matky Kráľa, pretože sa nedá vyjadriť bolesť, ktorá obopäla jej srdce. Otče, držal si srdce svojho Syna, aby nepuklo pri všetkej opustenosti a teraz držíš srdce matky, ktorá dala svetu tvojho syna. Modlime sa spoločne pri tomto zastavení, aby sme v Máriinom tichu, keď držala na rukách telo svojho Syna, pochopili jej posolstvá pre dnešný svet, pre nás a pre našu spásu. Tak draho sme boli vykúpení.
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V kostole sv. Dominika vo Zvolene je ťažký, do dreva vyrezaný nádherný reliéf mŕtveho Krista. A práve táto mohutnosť a váha reliéfu symbolizuje ťažkosť človeka uchopiť smrť. Hrob je hranica, po ktorú vieme sprevádzať zosnulého. No tu končí naše poznanie, znamenia a múdrosť. A predsa, apoštol Pavol vyvracia túto tézu, keď sa prihovára Korinťanom: „Lebo Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, 1 posvätné čítanie na Bielu sobotu - homília od neznámeho autora z 2. storočia pre židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť“ (1 Kor 1, 22-24). Moc vstať zmŕtvych a múdrosť - zlé zmeniť na dobré. Pane, na tvoje slovo povstalo nebo i zem a všetko živé v nich. Na tvoje slovo povstalo k životu aj tvoje mŕtve telo v hrobe. Smrť od toho momentu už nemá posledné slovo medzi ľuďmi. Na tvoje slovo, Pane, „slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je ten, kto sa na mne nepohorší“ (Mt 11, 5-6).
V.: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R.: Aj nad dušami v očistci.
Záver
V.: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R.: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pane, ďakujeme ti za túto chvíľu, kedy sme mohli kráčať spolu s tebou po ceste, ktorú si podstúpil pre nás. Ňou si nám vyšliapal chodník, aby už nikto z nás nemusel zažiť také utrpenie a samotu. Svojim skutkom utrpenia si si vyhradil právo sprevádzať nás v každom utrpení. Predišiel si nás nielen smrťou, ale aj zmŕtvychvstaním, aby sme videli jasne a zreteľne pravdu o ľudskom živote. Život každého človeka je spojený s utrpením, ktoré vďaka tvojej moci vždy vyústi nie do noci ničoty, ale do nového dňa vzkriesenia. „Prvotinou vzkriesenia je Kristus a potom, pri jeho príchode tí, čo patria Kristovi“ (1 Kor 15,23).
Na úmysel Svätého otca: Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu.
Pane Ježišu Kriste, vypočuj Svätého otca, pápeža Františka, svojho námestníka, aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
V.: Sedembolestná Panna Mária.
R.: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
-----
Nihil obstát: Peter Folta OP, cenzor
Imprimi potest: Damián Juraj Mačura OP, provinciál, Zvolen, Prot. č. 7/2022
