Autor: Mons. Viliam Judák | diecézny biskup nitrianskej diecézy
Zdroj: © Pane, mám čas ▪ zamyslenia na každý deň | 2. časť, s. 358-358 | Trnava 2015
Datum napsání:
23.12.2015
Vôl a osol poznajú svojho pána
Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali › Jn 1, 11. Sv. František z Assisi dostal k dispozícii majetok šľachtica, o ktorom Celano hovorí, že napriek vysokému pôvodu a významnému postaveniu nepripisoval šľachtickému pôvodu nijaký význam a oveľa viac si želal dosiahnuť ušľachtilosť duše. Preto ho František mal rád. O tomto mužovi Celano píše, že v tú noc mal zázračné videnie. Videl vo válove nepohnute ležať dieťa, ktoré blízkosť sv. Františka vyrušila zo spánku. Autor dodáva: „Táto vízia skutočne zodpovedala tomu, čo sa stalo, lebo dieťa Ježiš skutočne v mnohých srdciach bolo ponorené do spánku zabudnutia. Cez služobníka Františka spomienka naň ožila a neochvejne sa vryla do pamäti.“ V tomto obraze je presne opísaná nová dimenzia, ktorú František daroval kresťanským Vianociam: objavenie zjavenia Boha, ktorý je sprítomnený v dieťati Ježišovi. Práve týmto spôsobom sa Boh stal opravdivým Emanuelom - Bohom s nami. Ako dieťa sa nám stal taký blízky, že mu bez zábran môžeme hovoriť ty.
V jaskyni v tú noc pod ľa usmernenia sv. Františka stál vôl a osol. Odvtedy patria ku znázorňovaniu jasličiek. Ale odkiaľ sa vlastne nabrali? Vianočné rozprávania Nového zákona o nich zjavne nehovoria. Vôl a osol však nie sú iba produkty zbožnej fantázie; skrze vieru Cirkvi v jednotu Starého a Nového zákona sa stali sprievodcami vianočného diania. Starozákonný prorok hovorí: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“ (Iz 1, 3). Cirkevní otcovia v týchto slovách videli prorockú reč, ktorá poukazuje na nový Boží ľud, na Cirkev zo Židov a pohanov. Pred Bohom všetci ľudia boli bez rozumu a poznania. Dieťa v jasliach im otvorilo oči, takže spoznali hlas svojho pána.
Poznáme my Božie dieťa? Keď staviame do jasličiek vola a osla, musia nám zísť na um Izaiášove slová, ktoré nie sú iba prisľúbením prichádzajúceho poznania, ale aj súdom nad zaslepením.
Kto je dnes vôl a osol, kto je ľud, čo nepochopí? Podľa čoho spoznáme vola a osla, podľa čoho nechápavý ľud? Prečo je to tak, že nerozum spozná a rozum je slepý? Ako je to s nami? Sme preto ďaleko od maštale, že sme príliš uhladení a príliš chytrácki? Nezamotávame sa aj my do učeného výkladu Biblie, do dokazovania nepravosti alebo pravosti historických miest tak veľmi, že samotné Božie dieťa nevidíme a nič o ňom nepočujeme? Neusídlil sa aj v nás príliš Jeruzalem, bohatstvo jeho palácov, naša vlastná vznešenosť, strach z prenasledovania? Neobralo nás to všetko o schopnosť počuť hlas anjelov, vydať sa na cestu a klaňať sa dieťaťu, ktoré je Bohom? Celano - celkom podobne ako sv. Lukáš o pastieroch (porov. Lk 2, 20) - o účastníkoch polnočnej svätej omše v Umbrii povedal: každý sa vrátil domov plný radosti.
