Spisovateľ Jozef Cíger Hronský napísal kedysi pôvabnú rozprávku o vianočných sviečočkách. Spomína v nej na kúzlo Štedrého večera a dojímavo opisuje najkrajší zážitok detstva: zapaľovania vianočných sviečok. Tajomstvo ich zapaľovania mu vtedy prezradila jeho zbožná a dobrá babička. Keď bolo po štedrej večeri, jeho rodičia a starší súrodenci odišli na posiedky k susedom, chytila dobrá babička malého chlapca za ruku, zhasla svetlo v izbe a pristúpila s ním k stromčeku.
Najprv ťa naučím rozprávku o vianočných sviečočkách. Ani jedna by sa nemala zapáliť len tak! Najprv si musíš pripomenúť niečo krásneho ako modlitba a len potom zapáliť sviečku - pripomenula zvedavému chlapcovi babička a hneď ho poučila, že každá sviečka na stromčeku niekomu patrí.
Tá najspodnejšia je tvoja. Ak si niečo dobrého vykonal pre seba od minulých Vianoc, tak si ju môžeš zapáliť!
Chlapček si pomyslel, že je to predsa nezmysel. Veď pre seba každý urobí len to, čo je dobré. Ale múdra babička mu pripomenula, že to tak nie je. Niekedy ľudia škodia i sami sebe. Keď videla, že dieťa týmto poučením priviedla do rozpakov, spomenula na jeden jeho skutok. Bolo to v lete, keď sa ani nenajedol, aby najprv oteckovi odniesol na pole obed.
Ale starenka, veď som ja vtedy otcovi vykonal dobre a nie sebe - povedal prekvapený chlapec, ale babička ho uspokojila: Len pripáľ, syn môj, a potom si rozmyslí, že otcovi priatelia, keď tam došiel, povedali: „Dobrý chlapec!" a ty si sa tomu tešil. Otec usmial sa na teba, položil ti ruku na hlavu a ty si cítil: z jeho ruky vychodí láska a vďačne pozeral si na neho. Keď s chvejúcimi rukami a zatajeným dý chom zapálil prvú sviečku babička pokračovala:
Aj druhú hneď môžeš zapáliť, lebo druhá patrí kvetom a stromom. V jej plamienku sa budú na teba dívať všetky stromy a kvety, ktoré si mal toho roku rád, ktorým vykonal si dobre. ... Chlapčekovi sa zapaľovanie začínalo páčiť, ale hneď precitol z opojenia, lebo si uvedomil, že babička si možno spomenie na niektorý jeho horší skutok a pri stromčeku by musel sa zaň hanbiť, ale milá starenka ho posmelila:
Len zapáľ. Dnes je Ježiškov deň a v tento deň iba dobré skutky sa majú spomínať! - Takto pozapaľovali všetky sviece až na poslednú, ktorá bola na samom vrchu. Babička ju nedovolila zapáliť. Vzala ho znovu za ruku, zašli spolu do kuchyne, kde bol pripravený balíček a vyšli na ulicu. Za chvíľu ocitli sa u susedov, kde žil jeho malý priateľ so svojou chorľavou tetou a okrem nej nikoho a ničoho viac na svete nemal.
Keď sa vrátili, mohol zapáliť aj samu vrchnú sviečku, lebo pochopil prečo a pre koho bola pripravená. Aj to prečo horela najkrajšie.