Autor: Mons. Viliam Judák | diecézny biskup nitrianskej diecézy
Zdroj: © Pane, mám čas ▪ zamyslenia na každý deň | 2. časť, s. 356-357 | Trnava 2015
Datum napsání:
22.12.2015
Sviatok čistej radosti
Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ › Lk 2, 7. Na Vianoce si zo srdca želáme, aby nám uprostred hektiky súčasnosti darovali štipku pokoja a radosti, dotyk dobroty nášho Boha a novú odvahu kráčať ďalej.
Kardinál Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., približuje genézu slávenia vianočných sviatkov: „Tento sviatok Cirkvi nevzišiel spočiatku z pohľadu na narodenie Krista, ale z viery v je ho zmŕtvychvstanie. A tak prasviatkom kresťanstva nie sú Vianoce, ale Veľká noc. Lebo vskutku až zmŕtvychvstanie dalo základ kresťanskej viere a Cirkvi. Preto už Ignác Antiochijský kresťanmi pomenúva tých, ktorí ,už nedodržiavajú sabat, ale žijú podľa dňa Pána‘. Byť kresťanom znamená žiť veľkonočne, vychádzajúc zo zmŕtvychvstania. To, že sa Ježiš narodil 25. decembra, prvýkrát konštatoval Hipolyt z Ríma v písomnom komentári k Danielovi približne v roku 204 po Kristovi; exegéta Bo Reicke okrem toho poukázal na sviatočný kalendár, podľa ktorého v Lukášovom evanjeliu na seba nadväzujú rozprávania o narodení Jána Krstiteľa a o narodení Ježiša. Z toho by vyplývalo, že už Lukáš vo svojom evanjeliu 25. december pokladá za deň Ježišovho narodenia. V ten deň sa vtedy začínal sviatok posvätenia chrámu, pochádzajúci od Júdu Machabejského z roku 164 pred Kristom. Dátum Ježišovho narodenia by tak zároveň symbolizoval, že s ním, ktorý prišiel ako Božie svetlo do zimnej noci, sa uskutočnilo pravdivé požehnanie chrámu - príchod Boha na zem.“
Nech už to bolo akokoľvek, zreteľnú podobu vianočné sviatky v kresťanstve nadobudli až v 4. storočí, keď zatlačili do úzadia rímsky sviatok neporazeného boha Slnka, pričom Kristovo narodenie sa začalo chápať ako víťazstvo pravého svetla; v tomto pretavení pohanského sviatku do kresťanského bola predsa len pri jatá stará židovsko-kresťanská tradícia.
Osobitné ľudské teplo, ktoré nás počas Vianoc tak dojíma, že zatemnilo Veľkú noc, sa rozvinulo až v stredoveku. Bol to sv. František z Assisi, ktorý z hlbokej lásky k Ježišovi podnietil ich slávenie. Tomáš z Celana, jeho životopisec, hovorí: „Viac než ktorýkoľvek iný sviatok sa slávili Vianoce, a to s neopísateľnou radosťou. Vravel, že toto je sviatok sviatkov, lebo v tento deň sa Boh stal malým dieťaťom a sal mlieko ako všetky ľudské deti... Meno Ježiš na jeho perách bolo sladké ako med.“
Z takéhoto chápania vznikli slávne vianočné sviatky v Umbrii. Do ich slávenia Františka podnietila pravdepodobne návšteva Svätej zeme a jasieľ v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Pohýnala ho túžba zažívať celkom sprítomnený Betlehem, radosť z narodenia dieťaťa Ježiša.
O tejto noci Celano rozpráva spôsobom, ktorý sa ľudí dotýka a ktorý rozhodujúcim spôsobom prispel k tomu, aby sa rozvinul najkrajší vianočný zvyk - robiť jasličky. Preto plným právom môžeme povedať, že noc v Umbrii darovala kresťanstvu vianočné sviatky novým spôsobom. Zviditeľnila sa bezbranná láska Boha, jeho pokora a dobrota, ktorá sa nám uprostred tohto sveta darovala a chce nás učiť novému spôsobu života a lásky.
