Vianočné sviatky nás znovu priviedli k jasličkám a všetkým nám, veľkým i malým pripomenuli tú svätú chvíľu polnočnú, v ktorej sa v Betleheme narodil Spasiteľ sveta. Spomínali sme ako pred 1969 rokmi dvaja chudobní ľudia išli z Nazaretu do Betlehema, aby sa dali zapísať pri sčítaní ľudu, ale mesto kráľa Dávida odmietlo Spasiteľa sveta a nedalo mu ani kútik. Svätí snúbenci museli prenocovať v chudobnej jaskyni, ktorá sa však zrazu stala najbohatším obydlím zeme, pretože sa v nej narodilo Dieťatko Božie! Chudobná P. Mária musela zavinúť svoje Novonarodeniatko do chudobných plienok a položiť ho do jasličiek.
Vtedy nadišla chvíľa, keď sa splnili túžby a modlitby starozákonných prorokov. Splnili sa aj slová, ktoré vyriekol Syn Boží svojmu učeníkovi Nikodémovi: „Boh tak miloval svet, že dal Syna svojho jednorodeného... (Ján, 3, 16) A aká bola láska Boha Syna! Opustil slávu Otca svojho, zostúpil na zem, vzal na seba ľudské telo a volí si chudobnú maštaľ za svoj príbytok. Mohol sa dať oslavovať od kráľov a kniežat nebeských, zvolil si však chudobných pastierov, aby mu prví vzdali hold a česť. Mohol žiť v rozkoši a slasti nebeskej, vybral si však dary chudobných. To všetko z lásky k nám.
Narodenie čiže vtelenie Syna Božieho je najväčšie Božie dobrodenie. Bez neho by nebolo vykúpenia. Človek dokázal ztratiť raj, ale znovu ho získať nemohol. Dokázal sa vrhnúť do večnej záhuby, ale vymaniť sa z nej sám nevládal. Spomeňme si len, akým spôsobom dokončil náš drahý Spasiteľ svoj život. Kvôli komu? Nebesá jasali nad narodením Mesiáša a z ľudí len niekoľko chudobných pastierov stálo pri jeho jasličkách. Čo asi cítil sv. Ján Ev., keď písal pravdivé slová: „Do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní ho neprijali" (Ján 1, 11).
Z jasličiek žiari toľko šťastia do celého sveta, pretože sa v nich narodil pravý Boh, ktorý je nevysýchajúcim zdrojom šťastia. Ako sv. Augustín píše: „Nespokojné je srdce naše, dokiaľ nespočinie v Tebe”. Ďalej preto, že v nich leží dieťa. Dieťa dobýva svet. Tých, ktorých na kríži nezískal svojou láskou, obeťou, smrťou, dnes získava ako Dieťa.
Dnes aj šedivý starec sa cíti dieťaťom a teší sa, keď počuje: „Boží Syn dnes narodil sa..." Tú radosť majú deti ba aj dospelí. Radujú sa všetci, lebo sa Dnes aj Šedivý starec sa cíti dieťaťom a teší sa, keď počuje: „Boží Syn dnes narodil sa... Tú radosť majú deti ba aj dospelí. Radujú sa všetci, lebo sa narodil Ten, ktorý o sebe povedal, že nechce smrť hriešnika, ale jeho obrátenie a život.
V duchu postavme sa pod jasličky. Dívajme sa na Božské Dieťa. Nestojme však ako zvedavci, ale pristúpme bližšie k jasliam, kde nám Matka Božia podáva svoje Dieťa. Padnime na kolená, modlíme sa a ďakujme:
Ďakujem ti, Dieťa betlehemské, za všetko! Ďakujeme ti za túto požehnanú noc, v ktorej žiarivá hviezda prvýkrát ožiarila našu zem. Lebo kto je Boh, kto je človek, odkiaľ sme prišli na túto zem a kam putujeme po smrti, toto všetko od Teba vieme.
Ďakujeme ti za námahu, za každú kvapku krvi, čo si za svojho 33-ročného pozemského života za nás vylial. Za opľúvanie, za tŕňovú korunu a smrť, ktorou si nás vykúpil. A v tento krásny sviatok utrápená duša ľudská úpenlivo prosí aj za mier, lebo Ty si povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Ján 14, 27).
Dieťatko betlehemské! Vrúcne Ta prosíme, nech každý človek počuje tvoj svätý odkaz: „Nebojte sa! Radosť veľkú vám zvestujem, lebo dnes sa vám narodil Spasiteľ” (Lk. 2, 10).
Zopnime svoje ruky a pokorným srdcom všetci vrúcne prosme: Ó Dieťatko Božie, miluj nás, pomôž nám a nikdy nás neopusť!