Autor: Mons. Viliam Judák | diecézny biskup nitrianskej diecézy
Zdroj: © Pane, mám čas ▪ zamyslenia na každý deň | 2. časť, s. 362-363 | Trnava 2015
Datum napsání:
25.12.2015
Boh uprostred nás
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami › Jn 1, 14.
Vianoce sú sviatky, ktoré umožňujú, aby sme sa zastavili a uvedomili si, čo Boh urobil pre nás. Stal sa človekom a prebýva medzi nami.
Kto pozná teológiu východných cirkevných otcov, vie, že v byzantskej teológii pojem Slovo, po grécky Logos, zohráva kľúčovú úlohu. Boh prehovoril k ľudstvu v Ježišovi Kristovi. Prehovoril v dokonalosti, lebo Logos v byzantskej teológii predstavuje nielen zvestované Božie slovo, ale aj druhú božskú osobu, Božieho Syna. Logos vyjadruje lásku Boha Otca k svetu. Svet by bez Krista nepoznal Božiu lásku. Keďže skrze Božieho Syna, pre neho a v ňom bolo všetko stvorené (porov. Kol 1, 16), podľa teológie byzantských cirkevných otcov všetko v tomto svete musí byť v súlade s Kristom, musí byť teda logosomorfné, musí odrážať Božiu lásku. Platí to, čo zdôrazňoval Maxi mus Confessor: „Kristus je Logos a my, keďže sme stvorení na Boží obraz, máme byť logoi.“ Teda Kristovi podobný by mal byť každý človek.
„To sa nedá pochopiť!“ mohli by sme povedať s Ursulou Schauberovou. „Áno, skutočne sa nedá pochopiť to, čo po všetky roky znova a znova slávime: príchod Boha na svet. Boh sa stáva človekom. Žije ako člo vek medzi ľuďmi. Nepochopiteľné sa stáva pochopiteľným. Nepochopiteľné sa nám priblížilo tak, že sa ho môžeme dotknúť. Tento Boh má ruky a nohy.“
Spomeňme si, s akou láskou Ježiš objímal deti. Áno, môžeme povedať: Slovo sa stalo nežnosťou. Spomeňme si, ako Ježiš plakal pri hrobe svojho priateľa Lazára. Slovo sa stalo slzami. Slovo sa stalo jedným z nás. Naša radosť je jeho radosťou. Naše utrpenie je jeho utrpením. Ježiš so všetkými zmyslami bol v niektorých momentoch úplne bdelý a v iných ustatý. Slovo sa stalo zraniteľným telom. Ešte viac. Dobrovoľne sa odovzdalo. Stelesňuje nevinnosť, bezbrannosť a dobrotivosť. Stalo sa jedným z nás a zároveň aj jedným za nás: darom, obetným Baránkom. Stalo sa chlebom pre nás. „Ja som chlieb života“ (Jn 6, 48). Prvá vlasť Boha je nebo. No nebo mu nestačilo. Boh sa vysťahoval, zvolil si druhú vlasť, našu zem, náš ľudský život, aby bolo možné nebo na zemi.
Plačeme? Boh prišiel, aby plakal s nami. Čakáme na smrť? Boh prišiel, aby s nami zomrel. Cítime sa slabými? Boh sa rozhodol po staviť sa na stranu najslabších a najchudobnejších. Pre nás je to príčina veľkej radosti, lebo vieme, že Boh nás miluje láskou, ktorá prekračuje všetky predstavy.
