Autor: P. Emil Korba | Archieparchia Presoviensis
Zdroj: © Slovo, č. 12/1973 | časopis Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku | casopisslovo.sk
Datum napsání:
25.12.1973
Aby svetlo Vianoc svetilo a hrialo
Znovu sa mysticky narodí a príde v tomto snežnom u nežnom čase vianočného čakania. Ožije v jasličkách katedrál i prostých drevených cerkvách. Prihovorí sa nám v prastarých piesňach, ktoré už storočia vyjadrujú vznešenú radosť dávnej betlehemskej udalosti a dojemne pripomínajú všetkým ľuďom dobrej vôle, že nadišiel požehnaný čas, v ktorom „nebo i žemľa - nyni toržestvujut.“
Do týchto melódií vniká ako ozvena anjelských spevov nad prvými jasličkami sveta povznášajúca myšlienka, že „anjeli i ľude - veselo prázdnujut. “ Koľko generácií pred nami spievalo .tieto melodicky, obsahovo i citovo vysoko dojemné piesne. Zjednocovali ich vo vianočnej radosti. Naplňovali uvedomelou sviatočnosťou, podnecovali k bratským úsmevom. Zjavne na tvárach a neviditeľne v nepreniknuteľných hlbinách sŕdc rozplameňavali ľudskú dobrotu, lásku a pokoj. Čarokrásne spomienky sa menia na myšlienky, ktoré dobýjajú neohráničiteľný priestor celej .tvojej bytosti a ich údery sa premieňajú na naliehavo vyčítajúce otázky:
Čí dobrota našej vôle môže zažiariť iba vo svetle nádhery vianočného času? Čí láskyplný úsmev človeka a dobroprajné sviatočné želanie treba v srdci akoby prevetrať a vymieňať iba v tomto sviatočnom čase? Čí dobroprajný pohľad k svojim blízkym i vzdialeným ľudským bratom musí stuhnúť a zmiznúť z našej tváre tak skoro, ako vynášame z bytu vyschnutý, opadávajúci strom? Čí vianočná pohoda, radosť, vzájomnosť, štedrosť a čaro nie je možno preniesť aj do povianočných dní a ešte ďalej a udržať ešte dlhšie?
Spomínam si na priateľa, ktorý v rôznorodých situáciách, príjemných i nepríjemných, vždy si začal pobrukávať nejakú vianočnú pieseň. V letnom čase to vzbudzovalo a vyvolávalo na našich tvárach neutajitelný úsmev, ale usmieval sa aj on... Aj v týchto úsmevoch bola rôznorodosť, lebo aj keď sme sa vlastne usmievali všetci - náš úsmev chcel byť výsmechom, zatiaľ čo on svojím čistým úsmevom odpúšťal nám našu nechápavosť.
Nech nežné čaro našich prastarých vianočných kolied v každoročnom sviatočnom čase oslavy Božieho narodenia zúrodni v nás úprimnosť vzájomného ľudského pochopenia, štedrosť v dobrom a radostnú lásku k všetkým a k všetkému. K ľuďom i času, k práci i odpočinku, k radosti i bolesti, k šľachetným túžbam i prostým dobrým činom. Nikdy nie viac a nikdy nie menej, než ako nás učí malé Betlehemské dieťa, ktoré svojou veľkou láskou chce žiť v nás a s nami.
Radostné svetlo Vianoc prelestne žiari nielen z nádhery čarovných vianočných kolied, vianočného stromčeka, zvykov, tradícií a sviatočnej nálady, ale z celého požehnaného času, ktorý nám pripomína Narodenie Zvestovateľa najčistejšej lásky k Bohu i ľuďom. Nech toto svetlo Vianoc, ktoré tak strhujúco predstavujú rozžiarené vianočné stromčeky našich domovov, uvedomelá stupňuje našu vzájomnú ľudskú lásku, aby aj naďalej mocne hriala a žiarivo svietila na celý náš život a na každý náš čin!
