Autor: P. Jozef Šuppa, SJ
Zdroj: © Slovo v službe života I., s. 43-48 | Vydavateľstvo Dobrá kniha | Trnava 2015
Datum napsání:
25.12.2015
Aby sa Boh skrze nás mohol stávať darom
Kedysi prišlo domov zo školy malé dievčatko a veľmi plakalo. Mama sa pýtala, prečo plače. - Učiteľka nám v škole rozprávala, že nám Ježiško na Vianoce nedáva stromčeky. Mama sa jej usilovala vysvetliť, že Ježiško nám dáva celú prírodu, semiačko, z ktorého vyrastá strom, dáva slnko i dážď. - Všetko je to jeho dar. A my si z toho daru potom pripravujeme Vianoce, čiže on nám dáva stromček. Pozri, Ježiško, ti dáva otecka a mamičku. Nám dal teba. Si pre nás Ježiškovým darom. Dievčatko prestalo plakať a iba nahlas zavzlykalo. Potom povedalo: - Mamička, prosím ťa, nepripravujme vianočný stromček. Čo ak nám ho predsa len Ježiško sám prinesie? V čom je múdrosť tohto rozprávania? V tom, na čo nás upriamuje dnešné Božie slovo. Vianoce sú predovšetkým Boží dar a Boh ho chce dávať skrze nás. Ide o to, aby sme sa nechali Bohom obdarovať a aby sa mohol cez nás stávať darom pre druhých. Kráľ Dávid bol človekom, ktorého Boh veľmi obdaroval. On si to však všimol až vtedy, keď po mnohých úspechoch býval v cédrovom paláci a Božia archa iba v jednoduchom stane. Natoľko bol zaujatý všetkým iným, že zabúdal dať Bohu dôstojné miesto. Chce to urobiť teraz, ale inak, ako to chce Boh. Boh mu povie, že najdôležitejšie nie je vybudovať nádherný chrám. Najdôležitejšie je, aby videl veľké diela, ktoré Boh uskutočnil v jeho živote. Najdôležitejšie je, aby ich spoznal a uveril, ako ho Boh veľmi miluje a stará sa oňho. Tak to bude robiť Ježišova Matka, keď vysloví: „Velebí moja duša Pána, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný.“ Tak to zaznieva v žalme: „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.“
K tomuto sme pozvaní na Vianoce aj my. Znova spoznať, uveriť a prežiť, aké veľké veci urobil s nami Pán, a aby sme mali z toho skutočnú radosť. Prežiť, že nás obdaroval tým najväčším darom, ktorým je on sám. Pápež Benedikt XVI. sa v knihe Ježiš Nazaretský pýta: „Čo teda Ježiš vlastne priniesol, ak nie svetový mier, blahobyt pre všetkých, lepší svet? Čo priniesol? Odpoveď je jednoduchá,“ pokračuje, „priniesol Boha. A my môžeme spoznať jeho tvár. Môžeme spoznať cestu, ktorou sa máme uberať. Priniesol pravdu o našom cieli: Vieru, nádej a lásku. Iba pre tvrdosť svojho srdca si myslíme, že je to málo.“
Vianoce sú pre nás príležitosťou prežiť, akým veľkým darom je pre nás Boh. Ako nás veľmi obdarúva! Veď čím by sme boli bez neho?! Tak ako kráľ Dávid, aj my môžeme byť zaujatí všeličím iným, dávať vo svojom živote miesto všeličomu, len nie Bohu. A možno by sme aj my chceli niečo urobiť pre Boha ako Dávid, ale on nám jasne hovorí, že dôležitejšie je prijať ho a umožniť mu, aby on v nás urobil veľké veci.
Evanjelium nám ukazuje, že Boh prichádza cez svojho posla k Márii s ponukou utvoriť v nej Boží život. Ona sa spytuje: Ako sa to stane? Ako to môžem uskutočniť? Dostáva odpoveď: - To najkrajšie v našom ľudskom živote nie sme schopní utvoriť sami. To je v nás schopný utvoriť iba Boh sám. Duch Svätý zostúpi na teba. Moc Najvyššiho ťa zatieni. Preto posiela svojho Syna, aby sme mali skrze neho život. Podmienkou je, aby sme mu to umožnili, aby sme mu uverili. Boh chce konať v človekovi a cez človeka. Od Márie sa očakáva, aby súhlasila, aby uverila, že Boh v nej bude utvárať veľké veci života. Mária odpovedá: - Áno, nech Pán vo mne utvára svoje dielo života.
Uverila slovu Božieho posla. Alžbeta jej to neskôr pripomenie: - Si šťastná, že si uverila. Neskôr aj sám Ježiš povie na jej adresu: Šťastná je, lebo počúva a zachováva moje slová. Boh našiel v Márii človeka, v ktorom a cez ktorého mohol obdarovať tento svet najkrajším darom: sebou samým, svojou láskou, svojím slovom. Akých ľudí nachádza Boh v nás, ak chce cez nás utvárať to najkrajšie a obdarovať súčasný svet sebou samým? Môže Boh pôsobiť cez nás všade tam, kde sme? Nachádza v nás veriace a ochotné srdce ako v Márii?
Aby sa mohol Boh stávať cez nás darom pre druhých, musíme sami spoznať a uveriť v lásku, ktorou nás miluje a obdarúva. Vianoce sú tajomstvom, v ktorom sa Boh darúva z lásky k nám. Sú pre nás príležitosťou si znova uvedomiť, že najlepšie a naj zmysluplnejšie môžeme prežiť svoj život vtedy, ak nebudeme žiť iba pre seba samých, ak urobíme zo svojho života dar pre druhých. Ako hovorievala Matka Tereza: „Urobiť niečo krásne pre Boha.“ A celý život dosvedčovala lásku ľuďom, lásku, ktorú prijala a ktorou sa cítila milovaná.
Kardinál Renato Martino sa mladým v Ugande prihovoril takto: „Boh sa nám dáva ako dar! Jediný zmysel, ktorý môžeme životu dať, a tým ho naplniť, je odovzdať sa Bohu a ostatným.“ A spomenul príbeh muža, ktorý mal dom v horách. Pod horou bola prekrásna pláž a more. Prechádzal sa v záhrade a zbadal, že sa blíži obrovská nebezpečná vlna. Chcel varovať priateľov, ktorí sa zabávali na pláži. Nepočuli však jeho volanie. Muž podpálil vlastný dom, aby ich varoval. Zopár kamarátov z pláže mu bežalo na pomoc, čím si zachránili životy. Iní, ktorým sa nechcelo pomáhať a zostali sa zabávať, prišli o svoj život, stratili ho. Nik z nás nechce stratiť svoj život. Máme jedinečnú šancu ako to urobiť. Nežiť pre seba. Nemyslieť iba na seba. Dávať sa. Milovať nezištne a nezabúdať, že milovať znamená slúžiť.
Boh chce spolupracovať s človekom. Oveľa dôležitejšie ako sa spytovať Boha na mnohé veci, je dôverovať mu. Odovzdať sa do jeho rúk, potom nám všetko poslúži na dobré. Možno si myslíme, čo môže Boh skrze nás urobiť, veď sme takí biedni?!
Jedna čínska múdrosť hovorí: Muž ako nosič vody mal dve veľké hlinené nádoby. Každú zavesenú na konci palice, ktorú nosil na ramenách. Jedna mala prasklinu. Druhá bola dokonalá. Na konci dlhej cesty od potoka až k domu ostala v prasknutej nádobe vždy len polovica vody. Druhá nádoba bola plná vody. Prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho. Nebola schopná podať plný výkon. Po dvoch rokoch svojho trápenia oslovila nosiča: - Hanbím sa, pretože voda zo mňa počas cesty vyteká. Nosič jej odpovedal: - Všimla si si kvietky, ktoré rastú len na tvojej strane chodníka a nie na druhej? Vedel som o tvojej nedokonalosti. Na túto stranu cesty som nasial semená kvetov. Ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, táto krása by nemohla rozžiariť môj dom. Vždy môžeme byť darom. Takí, akí sme, ak budeme dôverovať Tomu, ktorý nás miluje a má moc písať rovno aj na krivé riadky nášho života.
Nuž, ďakujeme ti, Bože, za všetky dary života. Za všetko, čo pre nás robíš. Ďakujeme ti za všetko, čo nám dávaš. Ďakujeme ti za to, že si. Ďakujeme ti, že ťa môžeme poznať a veriť v tvoju lásku. Ďakujeme ti, že aj z nás chceš utvárať dar pre druhých. A že v tebe aj sami sebe môžeme byť darom. Daruj nám milosť znova prežiť, akým veľkým darom si pre nás. A utváraj z nás dar tvojej múdrosti a lásky, pokory a dobroty. A najlepším darom pre tých, s ktorými žijeme, budeme, ak ťa prijme do života ako Mária, ak budeme spojení s tebou. Príď, Ježišu, a pomôž nám znova spoznať a uveriť v tvoju lásku, aby sme aj my volali: Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.
