Sami sme boli očitými svedkami jeho veleby » 2 Pt 1, 16.
Najstaršia správa o zmŕtvychvstaní Pána, ktorá sa nám zachovala, sa nachádza v 15. kapitole prvého listu, ktorý sv. Pavol adresoval Korinťanom. Tento list bol datovaný na jar roku 55 alebo 56. No samotná správa o zmŕtvychvstaní je staršia. Pavol nadväzuje na tradíciou prevzaté znenie Kréda a doslovne cituje text, ktorého sa aj on držal pri svojom vstupe do kresťanského spoločenstva. Dozvedáme sa v ňom podobne ako v Skutkoch apoštolov o svedectve tých. ktorí boli svedkami týchto udalostí.
Pavol svoje stretnutie so vzkrieseným Pánom považuje za prameň ohlasovania, ale nebuduje svoje vlastné kresťanstvo; do posledného slova nadväzuje na spoločné vyznanie kresťanov, lebo si to vyžadujú dve rozhodujúce dobrá viery: iba tak sa zabezpečí jednota Cirkvi v priestore a čase a iba tak sa zabezpečí aj pravda o Ježišovom zmŕtvychvstaní.
Práve na jazykovej štruktúre Prvého listu Korinťanom, na hmatateľnom rozlišovaní medzi tradovaným slovom a vlastnou rečou Pavla možno potvrdiť, čo Druhý Petrov list hovorí o pôvode kresťanstva: „Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby" (2 Pt 1,16).
Viera v Zmŕtvychvstalého je viera v to, čo sa skutočne stalo. Apoštoli za túto pravdu položili svoje životy a potom aj ďalší a ďalší, až do dnešných čias. Aj dnes platí, že kresťanstvo nie je legenda a básnenie, filozofická doktrína, nejaká útecha či návod na to, aby sme boli dobre vychovaní a aby sme udržiavali pokoj. To sú dôsledky kresťanstva. Kresťanstvo je osoba, ten, ktorý bol povýšený na kríž a vstal z mŕtvych. Viera v neho stojí na pevnom základe skutočnosti, ktorá sa odohrala. V slovách Písma sa aj dnes môžeme dotknúť oslávených rán Pána a s Tomášom vďačne a s radosťou povedať: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 28).