Autor: P. Milan Hromník, SJ
Zdroj: © Vstal z mŕtvych | Vydavateľstvo Dobrá kniha | Trnava 2012
Datum napsání:
23.04.2019
Veľkonočné obdobie v živote Cirkvi
Vtelenie, narodenie a utrpenie Ježiša Krista dosahuje vrchol v jeho zmŕtvychvstaní. Preto aj obdobie Adventu, Vianoc a Pôstu smerujú k Veľkej noci. Židia slávili Veľkú noc na pamiatku vyslobodenia z egyptského otroctva. Pre nás je táto slávnosť predobrazom kresťanskej Veľkej noci, keď Kristus vyslobodil ľudstvo z otroctva hriechu. Zmŕtvychvstalý Kristus nám otvoril cestu do večného života, sprístupnil nám účasť na Božom živote. Oslava zmŕtvychvstalého Krista je najradostnejšia udalosť liturgického roku. Veľkonočné obdobie je predĺžením veľkonočného sviatku. Prostredníctvom nových a nových obrazov nám predstavuje veľkonočné tajomstvo. Ústrednými udalosťami obdobia sú Kristovo zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého. Z veľkonočného tajomstva dostávajú svoj zmysel aj ďalšie týždne cirkevného roku.
Veľkonočné obdobie v osobnom živote
Veľkonočné obdobie nás stavia pred veľkú úlohu: porovnávať sa s osláveným Kristom. To dokážeme za predpokladu, ak sa dáme viesť Božím slovom. Ono nás privedie k zamysleniu sa nad sebou a k zmene zmýšľania i túžob srdca. Potom sa dokonalejšie odovzdáme Kristovi s túžbou nasledovať ho k výšinám kresťanského života. Cirkev na Veľkonočnú vigíliu predkladá obrad obnovy krstných sľubov, pri ktorej sa veriaci zriekajú vábivých pokušení a skutkov zlého ducha. Krstom sme sa stali kresťanmi, čiže nasledovníkmi Krista. Sviatosť krstu nás zaväzuje k tomu, aby sme zanechali starý hriešny spôsob života a žili novým životom s Kristom. Účasť na tomto živote bude naším duchovným zmŕtvychvstaním. A to je cieľom veľkonočného tajomstva, ktoré nás vedie ďalej k nášmu poslednému cieľu. Tým je zjednotenie sa s osláveným Kristom, vystupujúcim do Otcovej slávy, čo naznačuje nanebovstúpenie. Oslávený Kristus prichádza k nám s darom Ducha Svätého, prostredníctvom ktorého premôžeme všetky nástrahy zlého ducha. Ak sa dáme ním prežiariť, budeme patriť k veľkonočným ľuďom, ktorí svojím životom vydávajú svedectvo o zmŕtvychvstalom Kristovi.
Veľkonočná liturgia a jej charakter
Veľkonočné obdobie trvá päťdesiat dní. Charakterizuje ho radostné plesanie, ktoré sa vyjadruje aj nadšeným chválospevom Aleluja.
Veľkonočné obdobie otvára Veľkonočná vigília, ktorá je očakávaním Kristovho zmŕtvychvstania. Vigília má štyri časti: obrad svetla (posvätenie ohňa a veľkonočnej sviece), liturgia slova (starozákonné a novozákonné čítania, ktoré opisujú Božie dobrodenia), liturgia krstu (obnova krstných sľubov) a svätá omša.
♦ Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom liturgického roku.
♦ Prvých osem dní Veľkonočného obdobia tvorí veľkonočná oktáva. Tieto dni sa slávia ako slávnosti Pána.
♦ Na štyridsiaty deň po Veľkonočnej nedeli sa slávi Nanebovstúpenie Pána.
♦ Osem dní po Nanebovstúpení Pána je prípravou na príchod Ducha Svätého.
♦ Záver Veľkonočného obdobia tvorí slávnosť Zoslania Ducha Svätého.
Prehľad usporiadania čítaní vo Veľkonočnom období
Na Veľkonočnú vigíliu v noci je určených sedem čítaní zo Starého zákona, ktoré pripomínajú obdivuhodné Božie skutky v dejinách spásy, a dve z Nového zákona: zvesť o vzkriesení podľa troch synoptických evanjelií a čítanie z apoštolského listu o kresťanskom krste ako sviatosti Kristovho zmŕtvychvstania.
Na omšu vo dne je určené čítanie z Evanjelia podľa Jána o nájdení prázdneho hrobu. Možno však čítať aj evanjeliové texty z omše v noci, alebo tam, kde je večerná omša, z Lukáša o zjavení učeníkom na ceste do Emauz. Prvé čítanie je zo Skutkov apoštolov, ktoré sa vo Veľkonočnom období berú namiesto čítania zo Starého zákona. Čítanie z apoštolského listu sa vzťahuje na tajomstvo Veľkej noci, ktoré sa má prežívať v Cirkvi.
Nedele » Na Druhú a Tretiu veľkonočnú nedeľu čítania z evanjelií rozprávajú o zjaveniach vzkrieseného Krista. Čítania o Dobrom pastierovi sú určené na Štvrtú veľkonočnú nedeľu. V Piatu, Šiestu a Siedmu veľkonočnú nedeľu sú výňatky z Pánovej reči a modlitby pri poslednej večeri. Prvé čítanie sa berie zo Skutkov apoštolov podľa cyklu troch rokov paralelne a postupne: tak sa v jednotlivých rokoch hovorí o živote, svedectve a raste prvotnej Cirkvi. Ako druhé čítanie sa v roku A číta Prvý Petrov list, v roku B Prvý Jánov list, v roku C Zjavenie svätého Jána. Tieto texty sú v neobyčajnom súlade s duchom radostnej viery a pevnej nádeje, čo je charakteristická črta tohto obdobia.
Všedné dni (férie) » Ako prvé čítanie sa berie polosúvislé čítanie zo Skutkov apoštolov, ako v nedele. Na evanjelium sa vo Veľkonočnej oktáve čítajú texty o Pánových zjaveniach. Potom sa na spôsob polosúvislého čítania číta Jánovo evanjelium, z ktorého sa berú texty veľkonočnej povahy, aby sa tak doplnili čítania z Pôstneho obdobia. V čítaniach Veľkonočného obdobia väčšiu časť zaberá Pánova reč a modlitba pri poslednej večeri.
Slávnosť Nanebovstúpenia Pána » Slávnosť Nanebovstúpenia Pána má ako prvé čítanie rozprávanie o tejto udalosti zo Skutkov apoštolov. Tento text je doplnený druhým čítaním o Kristovi vyvýšenom po pravici Otca. Každý cyklus má svoj vlastný text čítania z evanjelia podľa jednotlivých evanjelistov.
Slávnosť Zoslania Ducha Svätého » Na omšu na Vigíliu Zoslania Ducha Svätého sa uvádzajú štyri texty zo Starého zákona, aby sa tak zvýraznil mnohoraký význam slávnosti. Z nich sa vyberá podľa ľubovôle iba jedno. Druhé čítanie ukazuje, ako sa pôsobenie Ducha Svätého prejavuje v Cirkvi. Evanjelium pripomína, ako Kristus prisľúbil Ducha Svätého ešte pred svojím oslávením.
V omši v deň slávnosti sa ako prvé čítanie ujal opis veľkolepej turíčnej udalosti - príchod Ducha Svätého do Cirkvi. Evanjelium pripomína, ako Ježiš večer na Veľkonočnú nedeľu dal Ducha Svätého svojim učeníkom. Ostatné texty, z ktorých si možno vybrať, hovoria o činnosti Ducha Svätého v učeníkoch a v Cirkvi.
Cieľ a štruktúra úvah nad liturgickými čítaniami
Cieľom úvah nad liturgickými čítaniami je zrozumiteľne vysvetliť denné biblické čítania vo Veľkonočnom období a povzbudiť čitateľa k osobnej odpovedi na ne. Možno ich využiť ako podklad pre denné meditácie a kázne. Odporúča sa však ich konfrontácia so živým biblickým Božím slovom z liturgických čítaní príslušného dňa.
Štruktúra zodpovedá cieľu. Pozostáva z týchto častí: Nadpis. Stručne vystihuje obsah liturgického čítania. Odkaz na biblickú knihu. Nasleduje hneď za nadpisom. Obsahuje skratku knihy a čísla označujúce príslušnú kapitolu a verše.
Nedeľné čítania » Obsah tretieho liturgického čítania: Je to zrozumiteľné prerozprávanie evanjeliovej udalosti. Popritom je naznačená súvislosť s prvým čítaním. Obsah prvého liturgického čítania zo Skutkov apoštolov. Je to prerozprávanie biblického posolstva zrozumiteľné aj pre jednoduchých ľudí. Druhé liturgické čítanie z apoštolských listov alebo zo Zjavenia svätého Jána. Využitie pre duchovné usmernenie a povzbudenie.
Čítania na všedné dni » Obsah druhého liturgického čítania. Je to zrozumiteľné prerozprávanie evanjeliovej udalosti. Popritom je naznačená súvislosť s prvým čítaním. Obsah prvého liturgického čítania. Je to prerozprávanie biblického posolstva zo Skutkov apoštolov zrozumiteľné aj pre jednoduchých ľudí.
Vtelenie, narodenie a utrpenie Ježiša Krista dosahuje vrchol v jeho zmŕtvychvstaní. Preto aj obdobie Adventu, Vianoc a Pôstu smerujú k Veľkej noci. Židia slávili Veľkú noc na pamiatku vyslobodenia z egyptského otroctva. Pre nás je táto slávnosť predobrazom kresťanskej Veľkej noci, keď Kristus vyslobodil ľudstvo z otroctva hriechu. Zmŕtvychvstalý Kristus nám otvoril cestu do večného života, sprístupnil nám účasť na Božom živote. Oslava zmŕtvychvstalého Krista je najradostnejšia udalosť liturgického roku. Veľkonočné obdobie je predĺžením veľkonočného sviatku. Prostredníctvom nových a nových obrazov nám predstavuje veľkonočné tajomstvo. Ústrednými udalosťami obdobia sú Kristovo zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého. Z veľkonočného tajomstva dostávajú svoj zmysel aj ďalšie týždne cirkevného roku.
Veľkonočné obdobie v osobnom živote
Veľkonočné obdobie nás stavia pred veľkú úlohu: porovnávať sa s osláveným Kristom. To dokážeme za predpokladu, ak sa dáme viesť Božím slovom. Ono nás privedie k zamysleniu sa nad sebou a k zmene zmýšľania i túžob srdca. Potom sa dokonalejšie odovzdáme Kristovi s túžbou nasledovať ho k výšinám kresťanského života. Cirkev na Veľkonočnú vigíliu predkladá obrad obnovy krstných sľubov, pri ktorej sa veriaci zriekajú vábivých pokušení a skutkov zlého ducha. Krstom sme sa stali kresťanmi, čiže nasledovníkmi Krista. Sviatosť krstu nás zaväzuje k tomu, aby sme zanechali starý hriešny spôsob života a žili novým životom s Kristom. Účasť na tomto živote bude naším duchovným zmŕtvychvstaním. A to je cieľom veľkonočného tajomstva, ktoré nás vedie ďalej k nášmu poslednému cieľu. Tým je zjednotenie sa s osláveným Kristom, vystupujúcim do Otcovej slávy, čo naznačuje nanebovstúpenie. Oslávený Kristus prichádza k nám s darom Ducha Svätého, prostredníctvom ktorého premôžeme všetky nástrahy zlého ducha. Ak sa dáme ním prežiariť, budeme patriť k veľkonočným ľuďom, ktorí svojím životom vydávajú svedectvo o zmŕtvychvstalom Kristovi.
Veľkonočná liturgia a jej charakter
Veľkonočné obdobie trvá päťdesiat dní. Charakterizuje ho radostné plesanie, ktoré sa vyjadruje aj nadšeným chválospevom Aleluja.
Veľkonočné obdobie otvára Veľkonočná vigília, ktorá je očakávaním Kristovho zmŕtvychvstania. Vigília má štyri časti: obrad svetla (posvätenie ohňa a veľkonočnej sviece), liturgia slova (starozákonné a novozákonné čítania, ktoré opisujú Božie dobrodenia), liturgia krstu (obnova krstných sľubov) a svätá omša.
♦ Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom liturgického roku.
♦ Prvých osem dní Veľkonočného obdobia tvorí veľkonočná oktáva. Tieto dni sa slávia ako slávnosti Pána.
♦ Na štyridsiaty deň po Veľkonočnej nedeli sa slávi Nanebovstúpenie Pána.
♦ Osem dní po Nanebovstúpení Pána je prípravou na príchod Ducha Svätého.
♦ Záver Veľkonočného obdobia tvorí slávnosť Zoslania Ducha Svätého.
Prehľad usporiadania čítaní vo Veľkonočnom období
Na Veľkonočnú vigíliu v noci je určených sedem čítaní zo Starého zákona, ktoré pripomínajú obdivuhodné Božie skutky v dejinách spásy, a dve z Nového zákona: zvesť o vzkriesení podľa troch synoptických evanjelií a čítanie z apoštolského listu o kresťanskom krste ako sviatosti Kristovho zmŕtvychvstania.
Na omšu vo dne je určené čítanie z Evanjelia podľa Jána o nájdení prázdneho hrobu. Možno však čítať aj evanjeliové texty z omše v noci, alebo tam, kde je večerná omša, z Lukáša o zjavení učeníkom na ceste do Emauz. Prvé čítanie je zo Skutkov apoštolov, ktoré sa vo Veľkonočnom období berú namiesto čítania zo Starého zákona. Čítanie z apoštolského listu sa vzťahuje na tajomstvo Veľkej noci, ktoré sa má prežívať v Cirkvi.
Nedele » Na Druhú a Tretiu veľkonočnú nedeľu čítania z evanjelií rozprávajú o zjaveniach vzkrieseného Krista. Čítania o Dobrom pastierovi sú určené na Štvrtú veľkonočnú nedeľu. V Piatu, Šiestu a Siedmu veľkonočnú nedeľu sú výňatky z Pánovej reči a modlitby pri poslednej večeri. Prvé čítanie sa berie zo Skutkov apoštolov podľa cyklu troch rokov paralelne a postupne: tak sa v jednotlivých rokoch hovorí o živote, svedectve a raste prvotnej Cirkvi. Ako druhé čítanie sa v roku A číta Prvý Petrov list, v roku B Prvý Jánov list, v roku C Zjavenie svätého Jána. Tieto texty sú v neobyčajnom súlade s duchom radostnej viery a pevnej nádeje, čo je charakteristická črta tohto obdobia.
Všedné dni (férie) » Ako prvé čítanie sa berie polosúvislé čítanie zo Skutkov apoštolov, ako v nedele. Na evanjelium sa vo Veľkonočnej oktáve čítajú texty o Pánových zjaveniach. Potom sa na spôsob polosúvislého čítania číta Jánovo evanjelium, z ktorého sa berú texty veľkonočnej povahy, aby sa tak doplnili čítania z Pôstneho obdobia. V čítaniach Veľkonočného obdobia väčšiu časť zaberá Pánova reč a modlitba pri poslednej večeri.
Slávnosť Nanebovstúpenia Pána » Slávnosť Nanebovstúpenia Pána má ako prvé čítanie rozprávanie o tejto udalosti zo Skutkov apoštolov. Tento text je doplnený druhým čítaním o Kristovi vyvýšenom po pravici Otca. Každý cyklus má svoj vlastný text čítania z evanjelia podľa jednotlivých evanjelistov.
Slávnosť Zoslania Ducha Svätého » Na omšu na Vigíliu Zoslania Ducha Svätého sa uvádzajú štyri texty zo Starého zákona, aby sa tak zvýraznil mnohoraký význam slávnosti. Z nich sa vyberá podľa ľubovôle iba jedno. Druhé čítanie ukazuje, ako sa pôsobenie Ducha Svätého prejavuje v Cirkvi. Evanjelium pripomína, ako Kristus prisľúbil Ducha Svätého ešte pred svojím oslávením.
V omši v deň slávnosti sa ako prvé čítanie ujal opis veľkolepej turíčnej udalosti - príchod Ducha Svätého do Cirkvi. Evanjelium pripomína, ako Ježiš večer na Veľkonočnú nedeľu dal Ducha Svätého svojim učeníkom. Ostatné texty, z ktorých si možno vybrať, hovoria o činnosti Ducha Svätého v učeníkoch a v Cirkvi.
Cieľ a štruktúra úvah nad liturgickými čítaniami
Cieľom úvah nad liturgickými čítaniami je zrozumiteľne vysvetliť denné biblické čítania vo Veľkonočnom období a povzbudiť čitateľa k osobnej odpovedi na ne. Možno ich využiť ako podklad pre denné meditácie a kázne. Odporúča sa však ich konfrontácia so živým biblickým Božím slovom z liturgických čítaní príslušného dňa.
Štruktúra zodpovedá cieľu. Pozostáva z týchto častí: Nadpis. Stručne vystihuje obsah liturgického čítania. Odkaz na biblickú knihu. Nasleduje hneď za nadpisom. Obsahuje skratku knihy a čísla označujúce príslušnú kapitolu a verše.
Nedeľné čítania » Obsah tretieho liturgického čítania: Je to zrozumiteľné prerozprávanie evanjeliovej udalosti. Popritom je naznačená súvislosť s prvým čítaním. Obsah prvého liturgického čítania zo Skutkov apoštolov. Je to prerozprávanie biblického posolstva zrozumiteľné aj pre jednoduchých ľudí. Druhé liturgické čítanie z apoštolských listov alebo zo Zjavenia svätého Jána. Využitie pre duchovné usmernenie a povzbudenie.
Čítania na všedné dni » Obsah druhého liturgického čítania. Je to zrozumiteľné prerozprávanie evanjeliovej udalosti. Popritom je naznačená súvislosť s prvým čítaním. Obsah prvého liturgického čítania. Je to prerozprávanie biblického posolstva zo Skutkov apoštolov zrozumiteľné aj pre jednoduchých ľudí.
