Čítania zo Starého zákona
1. Stvorenie sveta a človeka (Gn 1, 1 - 2, 2)
Správa o stvorení sveta a človeka nie je prírodovedecká výpoveď o vzniku sveta. Je to náboženská rozprava literárno-umeleckého charakteru o tom. ako Boh stvoril a usporiadal svet (nebo a zem) v šiestich časových úsekoch (dni). Predstavuje človeka ako vrchol Božieho stvoriteľského činu. Boh ho stvoril na svoj obraz a na svoju podobu, čím sa odlišuje od ostatných živých stvorení. Človek ako osoba má podobnosť s Bohom v rozume, vôli a moci. Boh mu dal tvoriteľskú moc, aby sa rozmnožoval a tak zachoval svoj rod. Zároveň mu zveril nadvládu nad všetkým stvorenstvom, ktoré má spravovať podľa Božieho poriadku. Šesť biblických pracovných dní a siedmy biblický deň odpočinku chce dať človeku príklad, že aj on má šesť dní pracovať a siedmy deň odpočívať. Všetko, čo stvoril Boh, bolo dobré. Preto aj Boží stvoriteľský počin bol veľkým dobrodením pre celé ľudstvo.
2. Abrahámova obeta (Gn 22, 1-18)
Praotec Izraelitov Abrahám bol vystavený ťažkej skúške. Boh ako neobmedzený pán ľudského života žiadal od neho, aby mu obetoval svojho jediného syna Izáka. Abrahám prejavil svoju ochotu k obete napriek tomu, že Izák bol nositeľom Božích prisľúbení. Tak dokázal svoju veľkú lásku a poslušnosť voči Bohu. Za to dostal prísľub Božieho požehnania spočívajúceho v tom, že Boh rozmnoží jeho potomstvo, prostredníctvom ktorého budú požehnané všetky národy. V tomto prísľube sa prejavilo veľké Božie dobrodenie pre ľudstvo.
3. Prechod Izraelitov cez Červené more (Ex 14, 15 - 15, 1)
Izraeliti postupovali z egyptského otroctva na slobodu do prisľúbenej zeme. Vojsko egyptského faraóna sa vydalo za nimi a prenasledovalo ich. Vodca Izraelitov Mojžiš na Boží pokyn vystrel ruky nad Červeným morom, ktoré im prekážalo v ceste. Boh prudkým východným vetrom rozohnal vody mora a vysušil ich, takže Izraeliti mohli prejsť po dne mora na druhú stranu. Na vystretie Mojžišových rúk vody mora sa vrátili naspäť a zavalili prenasledovateľov. Takto Boh vyslobodil Izraelitov z dosahu vojsk egyptského faraóna. Bez záchranného Božieho zásahu Izraeliti by boli zahynuli, alebo skončili v otroctve. Preto v ňom vidia základnú spásnu udalosť. Kresťanská tradícia v tomto Božom zásahu vidí predobraz spásy v Ježišovi Kristovi.
4. Nový Jeruzalem (Iz 54, 5-14)
Izraeliti pre svoju nevernosť voči Bohu sa dostali do babylonského zajatia. Keď sa v zajatí obrátili k Bohu, on im znovu prejavil svoju lásku s prísľubom novej doby. Izraelitov predstavil ako „ženu mladosti“, lebo už na Sinaji uzavrel s nimi zmluvu. Len nakrátko ich opustil ako „nevernú manželku“. No zo svojho nekonečného milosrdenstva sa nad nimi zmiloval, aby ich priviedol naspäť do vlasti. Ako za čias Noema po potope uzavrel zmluvu so svojím ľudom, tak podobne s novým spoločenstvom uzavrie zmluvu pokoja, odpustenia, lásky a milosrdenstva. Táto zmluva bude taká pevná, že ňou nič neotrasie. Boží prísľub presahuje dobu po skončení babylonského zajatia a má svoje naplnenie v dobe Ježiša Krista.
5. Spása je dar pre všetkých (Iz 55, 1-11)
Prorok úvodom adresuje svojmu ľudu výzvu, aby bol vnímavý na Boha a poslušne sa otvoril pre jeho dary. Potom sprostredkúva Boží prísľub pomoci ako večnej zmluvy, ktorá bude splnením prisľúbenia daného už kráľovi Dávidovi. Táto spása bude darom pre všetky národy, aj pre tie, ktoré nepoznajú Boha. Preto všetci majú úprimne hľadať Boha, kým sa dá nájsť. Bezbožní a hriešni ľudia nech sa vrátia k Bohu. On sa nad nimi zmiluje, lebo on veľa odpúšťa. Majú tiež dôverovať Božiemu slovu, Boh totiž dodrží svoje prisľúbenia. Boží prísľub o odpustení, vyslobodení a návrate starozákonného Božieho ľudu z babylonského zajatia stal sa skutočnosťou. Ale vzťahujeme ho aj na vykúpenie prostredníctvom Pánovho Služobníka, prisľúbeného Mesiáša.
6. Zdroj múdrosti (Bar 3, 9.15.32 - 4, 4)
Zdrojom múdrosti je len Stvoriteľ, ktorého slávu zvestujú žiarivé hviezdy. Boh zveril svoju múdrosť Izraelu prostredníctvom Zákona, svojich prikázaní. Poznať ju môžu len tí, čo sa držia Božieho Zákona, pretože hriech zavrhuje múdrosť. Všetci, čo zachovávajú Zákon, dosiahnu život. Tí, čo zanedbajú Zákon, zahynú. Izrael opustil zdroj múdrosti - svojho Boha, a preto sa dostal do babylonského zajatia. Prorok svojmu ľudu adresuje výzvu obrátiť sa k Bohu. ktorý je zdrojom múdrosti. Takto mu ponúka cestu k životu. Zákon daný na Sinaji však poukazuje na Ježiša Krista, v ktorom sa plne zjavila Božia múdrosť. On sa stal pre všetkých cestou, pravdou a životom.
7. Nové srdce a nový duch (Ez 36, 16-17a. 18-28)
Prorok Ezechiel z Božieho poverenia zdôvodňuje, prečo bol zničený Jeruzalem a prečo sa Izraeliti dostali do babylonského zajatia. Malo to príčinu v tom, že poskvrnili svoju krajinu modloslužbou a že preliali mnoho krvi. Preto ich Boh chce priviesť k duchovnému obráteniu aj tvrdou cestou. Prorok ďalej zvestuje svojmu ľudu budúcnosť. Oznamuje mu, že Boh sa nad ním zľutuje. Dáva mu prísľub, že sa vráti do vlasti. Záchrana ľudu pôjde oveľa hlbšie, až ku vnútornej obnove. Bude to Božie dielo. Sám Boh mu dá nové srdce a nového ducha, takže bude zachovávať jeho výroky. Boh s týmto ľudom uzavrie novú zmluvu.
Čítania z Nového zákona
1. Výzva zomrieť hriechu a žiť sväto (Rim 6, 3-11)
2. V roku A: Ženy pri Ježišovom hrobe. Zjavenie Zmŕtvychvstalého ženám (Mt 28, 1-10); V roku B: Ženy pri Ježišovom hrobe (Mk 16, 1-8); V roku C: Ženy pri Ježišovom hrobe. Petrove pochybnosti (Lk 24, 1-12)
Veľkonočná vigília (bdenie) bola časom, kedy starozákonný Boží ľud očakával nočný prechod Pána a vyslobodenie z egyptského otroctva. Táto vigília bola predobrazom Kristovej Veľkej noci, čiže vyslobodenia z otroctva hriechu. Boh dovŕšil v nás dielo vykúpenia, ktoré Kristus uskutočnil svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním. V dnešnej veľkonočnej liturgii slova sme počúvali starozákonné čítania, ktoré nám sprítomňovali Božie pôsobenie v dejinách ľudstva. Čítanie z evanjelia nás doviedlo k Ježišovmu prázdnemu hrobu. Zmŕtvychvstalý Kristus je vrcholnou postavou dejín spásy, v ňom nachádzajú splnenie starozákonné predobrazy a prisľúbenia prorokov.
V roku A » Ženy tiež patrili k Ježišovým učeníkom počas jeho verejného účinkovania a sprevádzali ho na jeho cestách. Keď sa dozvedeli, čo sa udialo s Ježišom pred slávením veľkonočných sviatkov, tak sa stali aj svedkami jeho smrti. Prejavili záujem o Ježiša aj potom. Na úsvite prvého dňa v týždni prišli k jeho hrobu. Tu sa im zjavil Boží posol a odvalil kameň od hrobu. Potom povzbudil ženy, aby sa nebáli. Oznámil im, že Ježiš vstal z mŕtvych, ako predpovedal. Povedal im, aby sa presvedčili, že hrob je prázdny. Napokon ich poslal s posolstvom k apoštolom. Majú im oznámiť, že Ježiš vstal z mŕtvych a že ich predchádza do Galiley, kde ho uvidia.
S radosťou i so strachom bežali to oznámiť učeníkom. Zmŕtvychvstalý Kristus odmenil ich lásku a vernosť tým, že sa im zjavil. Pozdravil ich a vrátil im istotu a nádej povzbudením: „Nebojte sa!“ Poveril ich posolstvom, aby išli k jeho apoštolom s touto radostnou zvesťou a aby im povedali, že majú ísť do Galiley a tam ho uvidia. Aj my pri prázdnom hrobe dostávame povzbudenie: Nebojte sa! Ak sa ku Zmŕtvychvstalému priblížime s dôverou, zbaví nás strachu a posilní našu nádej. Ježiš vstal z mŕtvych a žije medzi nami vo svojej Cirkvi. Predchádza nás a vychádza nám v ústrety vo sviatostiach. Chce duchovne vstať z mŕtvych aj v nás...
V roku B » Keď sa pominula sobota, ženy nakúpili voňavé oleje a skoro ráno sa vybrali pomazať Ježišovo telo. Keď prišli k hrobu, kládli si otázku: „Kto nám odvalí kameň od hrobu?“ Kameň bol totiž veľmi veľký. Ale keď sa pozreli, kameň bol odvalený. Boží posol im oznámil, že Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych. Dal im posolstvo od Zmŕtvychvstalého pre apoštolov, že ich predchádza do Galiley a že tam ho uvidia, ako im povedal.
Prvým znakom Kristovho zmŕtvychvstania vo svetle dnešného evanjelia je kameň odvalený od hrobu. Potom sa Zmŕtvychvstalý dával poznať svojim učeníkom, aby im odvalil kameň zo srdca. Aj my kresťania sme jeho učeníkmi. Každý z nás nosí vo svojom srdci nejaký kameň. Možno je to ťažkosť nášho osobného života. Azda je to problém nášho rodinného, pracovného či spoločenského života. A my sa dnes stretávame so zmŕtvychvstalým Kristom. On môže na nás prejaviť silu Božieho Ducha a odvaliť nám kameň zo srdca. Chce to však úprimný osobný postoj voči nemu...
V roku C » V prvý deň týždňa zavčasu ráno prišli k Ježišovmu hrobu ženy a priniesli voňavé oleje na pomazanie jeho tela. Kameň našli od hrobu odvalený, ale vnútri nenašli jeho telo. Zrazu zastali pri nich dvaja Boží poslovia s otázkou: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Oznámili im, že vstal z mŕtvych. Pripomenuli im Ježišovu predpoveď o jeho zmŕtvychvstaní. Ženy sa vrátili a rozpovedali to apoštolom a ostatným. Apoštoli im neverili. Ale Peter utekal k hrobu, kde našiel len plachty. Čudoval sa, čo sa to stalo. Ozaj, čo sa stalo? Kristus vstal z mŕtvych mocou Ducha Svätého. Ježišovo telo bolo prežiarené a oslávené Božím Duchom. Prestali naň platiť zákonitosti hmoty. Nadobudlo novú existenciu, o ktorej my ľudia nemáme ani poňatia. O Kristovom zmŕtvychvstaní presvedčilo apoštolov až osobné stretnutie s ním. To stretnutie bolo také silné, že za vieru v neho dokázali klásť aj životy.
V rokoch A, B, C » Apoštol Pavol v Liste Rimanom hovorí, že vzkriesený Kristus už nikdy nezomrie. Smrť nad ním už nemá žiadnu moc. Zomrel preto, aby zlomil moc hriechu. Teraz žije vo večnom spoločenstve s Bohom Otcom. Účasť na svojom božskom živote nám sprostredkoval krstom. Apoštol v tejto súvislosti využíva symboliku krstných obradov v prvotnej Cirkvi. Vtedy sa krst konal ponorením celého človeka do vody. Táto symbolika spájala pokrsteného s Kristom umierajúcim a pochovaným (ponorenie do vody) a zmŕtvychvstalým (vynorenie z vody).
Krst však dostal ďalšiu symboliku: smrti a pohrebu starého hriešneho spôsobu života, po ktorom malo nastať vzkriesenie k životu s Kristom. Krstom sme sa stali kresťanmi, čiže nasledovníkmi Krista. Tajomstvo jeho smrti a zmŕtvychvstania má byť zjavné aj v našom živote. Keď sme krstom boli spojení s Kristom, už nemáme otročiť hriechu, ale žiť novým životom milosti v Bohu.