Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi » Lk 24, 34.
Keď uvažujeme o Ježišovom zmŕtvychvstaní, prirodzene sa vždy nanovo vynára jedna otázka. Nie všetci videli zmŕtvychvstalého Ježiša. Prečo nie? Prečo nešiel triumfálne k farizejom a k Pilátovi, aby im ukázal, že žije. Prečo nenechal práve ich, aby sa dotkli jeho jaziev?
Treba si uvedomiť, že Ježiš sa nevrátil do starého, ale do nového života, ktorý už nie je podrobený prirodzenému zákonu smrti, ale spočíva v Božej slobode, a preto je definitívny. To znamená, že tento život už nepatrí do oblasti fyziky a biológie, aj keď vyšším spôsobom vzal na seba matériu a prirodzenosť. Preto už nepatrí do oblasti toho, čo naše zmysly môžu vnímať, čoho sa môžeme dotýkať a na čo sa môžeme pozerať. Vidí ho iba ten, komu sa zjaví. Nezjavuje sa zvedavosti, ale láske: ona je orgánom, ktorý je na toto videnie a počutie nevyhnutný.
To neznamená, že ten, koho Pán osloví, bezpodmienečne musí byť veriaci. Pavol ním nebol, Tomáš tiež nie. Jedenásti rovnako upadli do pochybností a smútku. Pre nich existoval iba víťaz Ježiš so zriadením mesiášského kráľovstva alebo s jeho zánikom. Zmŕtvychvstanie, s akým sa teraz stretli, nezapadalo do toho, čo si predstavovali a čo očakávali. Vidíme, že nie predchádzajúca viera vytvorila vznik vízie o zmŕtvychvstaní, vôbec nie: skutočnosť Zmŕtvychvstalého umožňuje vieru tam, kde je neviera alebo malá viera. Čo však Pán predpokladá, je pripravenosť srdca, ktoré hľadá a je otvorené.
Okrem jeho dotyku je teda potrebná aj naša ochota. Len tak sa môžeme zveriť tomuto posolstvu a prijať ho, aj keď presahuje naše schopnosti. Veľká noc pre každého z nás znamená aj to, či Bohu dáme šancu, aby zmenil náš život. Veľkonočné state v evanjeliách sú prerozprávané osobné skúsenosti prvých svedkov. Svedkovia tejto jedinečnej udalosti chceli svoju skúsenosť odovzdávať ďalej a dosvedčovať, čo zažili so zmŕtvychvstalým Ježišom Kristom. Mária Magdaléna, ženy, Tomáš, emauzskí učeníci, apoštoli. Veľkonočné rozprávania sú osobitnou a vynikajúcou formou zažitých skúseností. Veľká noc potrebuje osobný dotyk samotného Zmŕtvychvstalého. Veľká noc potrebuje zážitok a prežitie osobného vzkriesenia, aby sa pre nás mohla stať skutočnosťou a zároveň príležitosťou na ohlasovanie.