Autor: P. Emil Korba | Archieparchia Presoviensis
Zdroj: © Slovo, č. 4/1975 | časopis Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku | casopisslovo.sk
Datum napsání:
10.04.1975
Cesta do Emauz
Cesta dvoch apoštolov do Emauz, ktorú spomína vo svojom evanjeliu sv. Lukáš (24, 12-35), a ktorá sa v našich chrámoch číta na veľkonočný utorok, je nielen historickou skutočnosťou, ale i veľkým symbolom životného putovania nie dvoch, ale všetkých vyznávačov Evanjelia. Symbolizuje teda i našu životmi cestu. Symbolizuje životný súmrak - podvečer, v ktorom sa uberáme, aby sme došli k svetlu večného života. Symbolizuje naše stretnutie so Spasiteľom, ktorého nepoznávame, ktorému často nerozumieme, ktorého nechceme pochopiť.
Všetci sa ponáhľame do večných Emauz. Všetci sa tam uberáme so zármutkom a neistotou v duši. Historické Emauzy ležia severozápadne od Jeruzalema, asi 2 a pol hodiny cesty pešky. Bol to dosť dlhý čas na to, aby si tí dvaja učeníci z Evanjelia cestou mnohé objasnili, uľavili, po-rozprávali sa i požalovali.
Našu vlastnú cestu do večných Emauz nemôžeme merať ani na hodiny, ani na kilometre. I na našej ceste nás sprevádza On. I nám sa dáva poznávať. I nám otvára svoje Písma. I pre nás láme chlieb Života. Ide len o to, aby sme Ho pochopili a prijali, aby sme vedeli ako títo dvaja emauzskí učeníci dôverne a zo srdca povedať: Pane, zostaň ...
Mám rád tiché súmraky v ktoromkoľvek kraji. Velebné podvečery detstva mi nikdy nevymiznú z pamäti, ani zo srdca. To bol čas, keď do rozjasaného bezstarostného detského hrania a zábavy, zaznel starostlivý hlas otca alebo matky: Deti. poďte domov, treba ísť spať ... Nemá, ale vnútorne vždy živá, ozvena tohto volania má dosiaľ verne sprevádza životom ako pripomienka, že raz, v onom poslednom životnom súmraku, zaznie volajúci hlas nebeského Otca, ktorý bude neodvolateľné volať k návratu do večného domova.
Myslím si, že tieto pocity by nás mali plne ovládať a nielen pri čítaní evanjelia na veľkonočný utorok. To bude naše priblíženie sa k večným Emauzám, kedy ten, ktorý nás životom sprevádzal ako Spasiteľ, sa stane naším sudcom a odmeňovateľom. Pochopme to v jasnom a optimistickom svetle radostného veľkonočného sviatku. Nebojme sa vlastného životného súmraku, vlastného životného podvečera. Naučme sa odriekať a vyznávať: Pane, zostaň s nami ... Naučme sa veriť týmto slovám a chápať ich podstatný zmysel! Naučme sa žiť tak, aby výslednicou nášho stretnutia s Víťazom nad smrťou vo večných Emauzách bolo našou večnou, nepomíňajúcou odmenou!
