Autor: P. Jozef Trstenský » Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Rozmer, č. 3/2014, s. 3-6 » časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
15.10.2014
Žijeme vo svete symbolov. Schopnosť uvažovať v symboloch je jednou z hlavných schopností, ktorou sa ľudia odlišujú od iných tvorov tejto planéty. Symboly sú jazykom ľudskej civilizácie. Avšak tak, ako každý jazyk nie je zrozumiteľný každému, aj symboly sú vlastné a zrozumiteľné vždy určitej skupine ľudí; či už historicky, sociálne, geograficky alebo profesijne. Kedysi ľudia používali menej symbolov, no lepšie im rozumeli. Používali ich s väčšou úctou, pretože cítili ich skrytú moc a energiu. V dnešných časoch dochádza k devalvácii tradičných hodnôt a prejavuje sa to aj vo vzťahu k symbolom. Cez komunikačné kanály k nám prichádzajú symboly z rôznych kultúr, odlišných od tej našej, z nových vedných odborov, a tiež z iných kontinentov. Napriek tomu, že pomocou nich hľadáme a definujeme svoju identitu, často pôvod a skutočný význam mnohých z nich nepoznáme. Nasledujúca časť našej štúdie o satanizme sa pokúsi poodhaliť satanskú symboliku a poukázať na jej vznik, význam a používanie, ale i na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje.
Satanský kríž
Kríž patrí k najstarším symbolom, ktorý poznali a používali viaceré starobylé náboženstvá. V starovekom Egypte bol populárny kríž anch, ktorý symbolizoval život. Kríž bol aj symbolom gréckeho Dionýza, babylonského Baala, týrskeho Dumuziho a nórskeho Odina. Indoeurópske národy Perzie a Indie používali kríž, ktorý mal podobu svastiky. S náboženským významom kríž používali aj čínski budhisti a predkolumbovské civilizácie Aztékov a Mayov. Aj Kelti, Slovania a Germáni používali tento symbol dávno pred začiatkom kresťanskej éry. Medzi Slovanmi bol rozšírený tiež kríž so šiestimi a ôsmimi ramenami, často vpísanými do kruhu, tzv. slnečný kríž. U Indoeurópanov sa spájal so silami prírody, hlavne so slnkom, ohňom a životom. Zároveň symbolizoval kozmickú rovnováhu. Takto mal zabezpečiť šťastie, blahobyt a náklonnosť bohov.
Rimania taktiež používali symboliku kríža od najstarších čias. Július Cézar umiestnil tento symbol na minci so svojou podobou. Rímsky boh Bakchus bol niekedy predstavovaný s krížmi na hlave. Kríž získal najväčšiu slávu v Ríme v 2. a 3. storočí s rozvojom kultu perzského boha slnka Mitru. Jeho vyznávačom bol i sám cisár Konštantín Veľký, ktorý kríž umiestňoval na minciach a vojenských štandardách. Konštantín sa zaslúžil o legalizáciu kresťanstva a mal veľký vplyv na jeho rozvoj, hoci kresťanom sa paradoxne stal až na smrteľnej posteli. Existuje legenda, podľa ktorej mal vidieť pred bitkou na Milvijskom moste (tal. Ponte Molie alebo Ponte Milvio, lat. pons Milvius alebo pons Mulvius) v roku 312 na nebi kríž a počuť slová: „V tomto znamení zvíťazíš". Keď kresťanstvo získalo status štátneho náboženstva, kríž sa stal jeho symbolom.
Podľa cirkevných otcov ale kríž ako symbol kresťanstva bol známy a šírený dávno pred Konštantínom. Už Tertulián, Origenes a Hypolit Rímsky zdôrazňovali dôležitosť prežehnávania kresťanov v každodennom živote. Klement Alexandrijský a Irenej písali o analógii gréckych písmen chí a ró a kríža. V neskorších storočiach sa kríž stal jedným z najčastejších ornamentálnych a dekoračných symbolov v kresťanskom sakrálnom umení. Najskôr sa zobrazoval Kristus s držiacim krížom. Časom sa vytvoril kríž v podobe krucifixu, ktorý bol zložený z kríža a na ňom ukrižovaného Krista. V priebehu storočí sa vytvorilo vyše štyristo rôznych druhov kríža. Napríklad latinský, grécky, hákový, maltézsky, patriarchálny, jeruzalemský, keltský, kríž sv. Petra, sv. Andreja, pápežský kríž, kríž kardinálsky, pravoslávny a mnoho ďalších. V Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi sa krížu preukazuje osobitná úcta. Umiestňuje sa v centrálnej časti sakrálnych stavieb. Kríž symbolizuje umučenie Krista. Protestantské cirkvi uznávajú kríž ako svoj symbol, ale odmietajú jeho kult. Jehovovi svedkovia zavrhujú kríž ako nekresťanský symbol a tvrdia, že Ježiš Kristus zomrel na kole. Satanský kríž vo svojej vizuálnej podobe je podobný krížu svätého Petra (obrátený kríž). Tento symbol vychádza z tradície o Petrovej smrti, ktorý bol odsúdený na smrť ukrižovaním, ale pretože rovnakú podobu smrti, akou zomrel Kristus, považoval za nezaslúženú poctu, bol na vlastnú žiadosť ukrižovaný hlavou dole.7 V 20. storočí začali symbol používať satanisti, ktorí vidia v otočení hlavného symbolu kresťanstva symbol negácie kresťanstva. Toto nové použitie prinieslo krížu ďalšie pomenovanie - satanský kríž.
Satanisti, hlavne nasledovníci La Veyovho satanizmu, túto podobu obráteného kríža pokladajú za symbol rôznych významov čísla štyri (štyri živly, štyri svetové strany), symbol duchovnej križovatky a zároveň za symbol odmietnutia kresťanských hodnôt či zosmiešnenia a odmietnutia symboliky Krista a jeho utrpenia na kríži. Obrátený kríž satanisti často nosia na krku alebo na oblečení a dostal sa tiež do znakov mnohých hudobných skupín. Podľa niektorých výkladov znázorňuje zo zeme zrodený meč mieriaci k nebu ako symbol smerujúci proti Bohu. V tejto súvislosti odkazuje aj na príbeh o Babylonskej veži. I keď satanský kríž vznikol obrátením latinského kríža, poukazuje sa tiež na to, že práve apoštola Petra Kristus v evanjeliu oslovuje ako satana, keď ho Peter chce odvrátiť od úmyslu nechať sa ukrižovať: „Choď za mňa, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské." (Mk 8, 33) S pôvodnou symbolikou kríža svätého Petra ale satanistický symbol kríža nemá žiadnu súvislosť.
Satanský pentagram
V starovekom Egypte bola päťcípa hviezda, pentagram, symbolom boha Hora. V staroegyptských hrobkách bolo na maľbách znázornené hviezdnaté nebo posiate päťcípymi hviezdami. Pentagram sa vyskytuje aj na etruskej keramike či gréckych a sýrskych minciach. Druidi ho používali v podobe so špicom nahor a bol pre nich označením pre človeka. Päťramenná hviezda je taktiež častým motívom zobrazovaným na neskoroantických amuletoch z drahých kameňov. Mohlo na nich byť napísane napríklad meno gréckej bohyne zdravia Hygieie (lat. Hygia), vďaka čomu bol jeden z názvov pre pentagram aj signum Hygiae. Ďalšie boli signum salutatis (značka zdravia) a signum Pythagoricum (značka pytagorovcov). U Pytagora a jeho stúpencov bol pentagram posvätným symbolom telesnej a duševnej harmónie, teda i značkou zdravia. Vytvorili ho predĺžením strán päťuholníka alebo z piatich písmen alpha. Jedným z jeho názvov je teda aj pentalpha. Päť písmen znamenajúcich „buď zdravý“ zdobilo často päť jej rohov. Pre pytagorovcov bol pentagram znakom tajomstva, dokonalosti, vesmíru, pozdravu a vzájomného spoznania sa. Prebrali ho aj novoplatonici.
V hinduistickom symbolizme bola päťcípa hviezda znakom Šivu, boha skazy a plodnosti. Jednoduchý päťuholník bol obklopený piatimi trojuholníkmi, ktoré tvorili lúče ohňa vychádzajúce z lingham - kameňa v tvare falusa symbolizujúceho Šivu ako božstva plodnosti. Za čias raného kresťanstva, v gnosticko-manichejských náboženských komunitách, bol pentagram hlavnou symbolickou značkou. Ich posvätným číslom bola päťka, keďže uznávali päť elementov: svetlo, vzduch, vietor, oheň a vodu. Neskôr tento symbol prijali aj mladšie sekty, napríklad bogomilovia na Balkáne. Vyskytuje sa na ich náhrobných kameňoch, niekedy aj v zastretej forme ako päťprstá ruka. Pentagram je známy aj ako Šalamúnova pečať, ktorý ju dal vraj vytesať do základného kameňa Jeruzalemského chrámu. Označuje sa tiež ako kľúč do nebeského kráľovstva a znamená inšpiráciu a dokonalosť. Každý cíp znamená jednu cnosť: veľkodušnosť, dobrotu, zdržanlivosť, láskavosť a pietu. Kresťanská ikonografia využíva pentagram ako symbol pre päť rán ukrižovaného Krista. Tento harmonicky tvorený päťuholník možno nájsť tiež v architektúre, napríklad na vitrážach, okenných ružiciach a svorníkoch gotických stavieb (napr. katedrála v Rouene vo Francúzsku). V stredoveku sa pentagram používal ako značka tajných spoločností, stavebných cechov a ako častý zaklínací prostriedok pri magických rituáloch. Do znaku pentagramu bola niekedy vkreslená capia hlava.
Svoju úlohu má pentagram tiež v tarotových kartách. Predstavuje jednu zo štyroch suít Malej arkány, a to konkrétne Mince označované aj ako Pentakle či Disky. Pentakel symbolizuje telo, telesné pôžitky a vnímanie, praktické schopnosti, konkrétne materiálne podmienky života. Jeden z mnohých spôsobov vykladania kariet sa preto nazýva Pentagram. Každá karta je umiestnená pri jednom jeho vrchole, smerom odhora doprava znamenajú veľký cieľ osoby, ktorá si karty vykladá, kam smeruje, čo jej dáva zmysel, čo jej je zaťažko a odkiaľ prichádza. Veľmi dôležitú úlohu hrá pentagram ako tzv. planúca hviezda v symbolike slobodomurárstva. V každej krajine je to jeden z jeho všeobecných symbolov. Už v roku 1735 bol v Anglicku súčasťou lóže. Okolo hviezdy je veniec lúčov, prípadne vychádzajú z jej špicov zväzky lúčov či plamienkov, v strede je písmeno „G". Hviezda slobodomurárom pripomína Slnko, ktoré svojimi lúčmi ožaruje Zem. Ľudstvu sa dostáva požehnanie tým, že všetkému na zemi dáva svetlo a život. Písmeno G sa vysvetľuje rôzne: ako gnóza, geometria - jedna z veľkých kráľovských umení - Boh (Gott, God), glória a pod.
Zelenú päťcípu hviezdu vybral tiež tvorca esperanta, varšavský lekár Ludwik Zamenhof, za symbol tohto umelého medzinárodného jazyka. Zelená farba symbolizuje nádej, päť hrotov vyjadruje päť svetadielov, ktoré má tento nový univerzálny jazyk spojiť. Od roku 1887, keď bola publikovaná prvá správa o esperante, je tento symbol všeobecne platný až do súčasnosti. Päťcípa hviezda sa zaradila tiež medzi symboly revolty. Biela hviezda znamená lásku k slobode a demokracii, možno práve preto sa objavuje v tituloch mnohých denníkov hlavne v USA a anglicky hovoriacich krajinách. Americká zástava, na ktorej každému štátu USA prislúcha jedna päťcípa hviezda, je aj symbolom slobody. Takzvaná Hviezda slobody sa stala obľúbeným symbolom v boji Ázie a Afriky o nezávislosť. Stala sa symbolom povstaleckých organizácií a mnoho krajín ju v rôznom farebnom vyhotovení prebralo do svojej štátnej zástavy.
Červená päťcípa hviezda sa zaradila medzi symboly s politicko-publicistickým obsahom. Po červenej zástave je najrozšírenejším symbolom komunizmu. Začala sa používať v Rusku po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii ako sovietska hviezda značiaca ústrednú moc Najvyššieho sovietu a prejav mocenského nároku, čoskoro však prerástla do všeobecne používaného komunistického znaku. Spôsobom, svojho znázornenia mala pripomínať quasi religiózny symbol prinášajúci spásu a ukazujúci cestu. Mala sprístupniť ľuďom eschatologický charakter komunistickej náuky, špeciálny historický materializmus nasmerovaný do budúcnosti. Mala svietiť na cestu k spáse, raju na zemi, ktorá podľa komunistického poňatia a náuky marxizmu-leninizmu vedie k beztriednosti. Päťcípu červenú hviezdu si doteraz ponechalo Rusko ako odznak pre svoju armádu. Najznámejším symbolom čiernej mágie a satanizmu je obrátený pentagram - tri hroty obrátené nadol a dva nahor, často umiestnený v uzavretom kruhu.
Podľa interpretácie satanistov zostupujúce hroty symbolizujú pád a poníženie svätej Trojice, prípadne reprezentujú Kernosa, rohatého nočného lovca. Do pentagramu býva často dokresľovaná hlava capa nazývaného Mendézsky, Čierny či Judášsky kozol. Všeobecne sa spolu s pentagramom nazýva Bafomet. Reprezentuje existenciu Satana a zároveň protiklad k Božiemu Baránkovi. Dáva sa do súvisu so staroizraelským capom, ktorý býval symbolicky vyháňaný do púšte k zlému duchovi Azazelovi. Symboliku Bafometa používali už templári ako znázornenie Satana. K popularite obráteného pentagramu prispieva heavy-metalová hudba, ktorej texty sa často týkajú práve okultizmu, čiernej mágie a satanizmu. V súčasnosti sa pentagram považuje za magický symbol, ktorý niektorí chápu ako aktívny prvok pri rituáloch, alebo sa ním len určití jedinci chcú zaradiť a hlásia sa k sympatizantom satanizmu. Obrátený satanský pentagram je symbol postavený na hlavu a má mať aj taký účinok - priťahovať zlo. Byť akýmsi kondenzátorom zlej energie, vďaka ktorej sa bude ľahšie manipulovať s ľuďmi a spôsobovať im zlo.
Satanské číslo 666
Číslo 666 nie je neznámy pojem a vzbudzuje pozornosť mnohých. Viacerí sa s ním už stretli alebo o ňom počuli. Kto číta Bibliu, nájde, že číslo 666 sa spomína v knihe Zjavenie Jána v priamej súvislosti so znamením šelmy. Je tam tiež výzva: „V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť." (Zj 13, 18) Pre pochopenie tohto odkazu Písma musíme vedieť, že v hebrejčine, v gréčtine, ale i v latinčine majú písmená svoje číselné hodnoty, čo umožňuje vyjadriť mená ‘aj vo forme čísla. Na ilustráciu hebrejské litery: A (alef) = 1, B (bét) = 2, G (gímel) = 3, D (dét) = 4, atď. Súčet číselných hodnôt jednotlivých písmen dáva číslo menu, a meno šelmy musí byť, prirodzene, vopred známe. V prípade Antikrista sú však teoreticky možné mnohé kombinácie písmen, ktoré by mohli číselne vyjadrovať hodnotu 666. Preto je vylúčené, aby sme jeho meno vopred dešifrovali z čísla 666. Keď sa však Antikrist jedného dňa objaví, tak bude známe i jeho meno a podľa Jánovho zjavenia budú tiež ľudia, ktorí vypátrajú číslo 666 z číselných hodnôt jednotlivých písmen Antikristovho mena.
Prirodzene vzniká otázka, aký zmysel má vlastne takýto výpočet. Prečo Božie slovo tak dôrazne vyzýva na to, aby sme meno nastupujúceho vládcu nad svetom skúmali na základe nejakého čísla? Odpoveď na túto otázku nájdeme, keď zameriame svoju pozornosť na jednu dôležitú funkciu, ktorú číslo 666 bude v kráľovstve Antikrista spĺňať. Bude nevyhnutné, aby sme Antikrista spoľahlivo rozpoznali, lebo podľa Písma budú klamstvo a zvod v kráľovstve Antikrista dosahovať také rozmery, že dokonca ani vyvolení Boží by nemali tú najmenšiu šancu, keby tu Boh nezasiahol (porov. Mt 24, 24). Obzvlášť to platí v súvislosti s rozoznaním Antikrista. Keď tento zvodca reálne vstúpi na svetovú scénu, zďaleka sa hneď neprejaví ako dravá šelma, ktorou však v skutočnosti je.
Princíp zvodu spočíva vždy v tom, že zvodca sám zostane nepoznaný tak dlho, kým nedosiahne cieľ zvodu, a tým je úplné zatratenie ľudstva. Najprv sa Antikrist bude pred verejnosťou prezentovať spôsobom, ktorý sa u ľudí stretne s nadšeným ohlasom. Existuje množstvo biblických miest, ktoré poukazujú na to, že Antikrist svojimi skutkami vovedie svet do úžasu, a ten sa u ľudí vystupňuje do obdivovania a povedie až k uctievaniu Antikrista: „Klaňali sa drakovi, že dal vládu šelme, a klaňali sa aj šelme, hovorili: »Kto je podobný šelme a kto môže proti nej bojovať?«." (Zj 13, 4) Alebo: „Budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú od založenia sveta zapísané v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý." (Zj 13, 8)
Nástup a rozmach pôsobenia Antikrista bude významnou historickou udalosťou. Bude sa diať za nadšeného súhlasu más, ktoré sa nechajú úplne zaslepiť priam neuveriteľnou mocou, znameniami a lživými zázrakmi, veľkolepými činmi tohto človeka. (2 Tes 2, 9; Zj 13, 2) Pritom prehliadnu, že sa v skutočnosti stali obeťami hrozného podvodu. Mocné znamenia a zázraky, ktoré sa pod vedením Antikrista budú diať verejne (2 Kol 2, 8), nakoniec utvrdia podvedených ľudí v omyle, že človek s takou mocou a schopnosťami predsa môže mať iba Boží pôvod. Preto ho aj budú uctievať ako Boha. (Zj 13, 4, 8, 12; 14, 11) Sami Židia, vyvolený Boží ľud na tejto zemi, sa stanú obeťou satanského podvodu a Antikrista budú považovať za dlho očakávaného mesiáša - presne tak, ako im to Boží Syn kedysi prorokoval. (J n 5, 43) Je teda viac ako nevyhnutné, aby sme Antikrista včas rozpoznali. Boží plán spásy pamätá i na možnosť, ako tomuto pekelnému podvodu uniknúť. Včasným rozpoznaním identity satanského zvodcu sa ľudia môžu vyhnúť tomu, aby úplne neprepadli tejto šelme a aby sa obrátili k Bohu a tak našli cestu k spaseniu. Sväté písmo na viacerých miestach dosvedčuje, že skutočne budú existovať ľudia, ktorí šelme neprepadnú. V Jánovom zjavení (Zj 15, 2-4) je napríklad reč o tých, ktorí „zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena". Títo ľudia sa nepoddali a nenechali sa zviesť Antikristovi a patria teraz v nebi medzi spasených.
Iné satanské symboly
K ďalším satanským symbolom môžeme priradiť symbol blesku, trojuholníka a symbol rohatej ruky. Symbol blesku predstavuje satana. Ježiš Kristus o ňom hovorí v evanjeliu; „Videl som satana padať z neba ako blesk". (Lk 10, 18) Šéf gestapa Heinrich Himmler použil tento symbol pre svoju neslávne známu organizáciu SS (Schutzstaffel). Mnoho rockových skupín, ako napríklad skupina KISS (Knights in Satans Service - Rytieri v satanových službách), Black Sabath, AC-DC (AntiChrist - DeathtoChrist), Raven, Metalica, Krokus, Judas Priest, Keel, Marilyn Manson, Lady Gaga atď. používajú symbol blesku, čím naznačujú, komu patria ich sympatie. Niekedy okultisti používajú symbol okrídleného blesku, čo umocňuje myšlienku satanovej rýchlosti a moci. Pohanské božstvá, ako sú Jupiter, Neptún (Poseidon) a Šiva sa často znázorňujú s trojzubou vidlicou, ktorá je symbolom blesku. Mená všetkých týchto božstiev sú zástupnými menami jednej a tej istej osoby, ktorá sa nazýva Satan.
Rovnostranný trojuholník je dôležitý pre viaceré kultúry. Trojuholník so špičkou hore bol v starovekom Egypte symbolom boha Seta, ktorý bol pre Egypťanov diablom. V hinduizme je bohom ničiteľom Šiva. Trojuholník so špičkou dole reprezentuje dokonalého, božského človeka. Myšlienka, že človek je ako Boh, je populárna v okultizme, new age, ezoterike a s tanizme. Prapôvod tejto myšlienky sa objavuje v biblickom rozprávaní o raji (Gn 3, 5), keď diabol presviedčal Evu, že keď budú jesť zo zakázaného ovocia, budú ako Boh. Symbol rohatej ruky, alebo tzv. paroháč používajú satanisti ako svoj rozpoznávací znak. Vyjadruje sa zásadne ľavou rukou. Takto poukazujú na jej protikladnosť k pravej ruke, ktorá symbolizuje spravodlivosť. Podľa biblického obrazu, pri poslednom súde si spravodlivý zasadnú po kráľovej pravici. (Mt 25, 34) Zároveň preto ľavá ruka, aby pravá ruka bola pripravená na útok. Aj na Satanskej biblii La Veyova ruka ukazuje tento symbol. Taktiež mnohí účastníci haevymetalových koncertov dvíhajú takto ľavé ruky, ako symbol prináležania k negativizmu šírenému touto hudbou.
Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Tesaloničanom odporúča: „...ale všetko skúmajte; dobrého sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!". (1 Tes 5, 21-22) Jeho slová sú stále aktuálne a aj dnes sú dobrým vodidlom pre zaujatie správneho postoja k satanským symbolom. Ako vidieť z predchádzajúcich riadkov, satanské symboly nie sú len obyčajnými výrazovými prostriedkami, ale sa tvoria ako revolta voči kresťanstvu a jeho symbolom a aj navonok sa chcú prezentovať ako prevrátené, vysmievajúce, zosmiešňujúce a potupujúce Boha, Ježiša Krista, Cirkev, ich symboly a znaky. Katechizmus Katolíckej cirkvi preto upozorňuje na nosenie amuletov a na obracanie sa k satanovi a zlým duchom ako na nesprávne, duchovne škodlivé a vážne odporujúce čnosti nábožnosti. V poslednej našej štúdii o satanizme sa zameriame na satanské praktiky vyskytujúce sa a používané v modernej hudbe.
Satanský kríž
Kríž patrí k najstarším symbolom, ktorý poznali a používali viaceré starobylé náboženstvá. V starovekom Egypte bol populárny kríž anch, ktorý symbolizoval život. Kríž bol aj symbolom gréckeho Dionýza, babylonského Baala, týrskeho Dumuziho a nórskeho Odina. Indoeurópske národy Perzie a Indie používali kríž, ktorý mal podobu svastiky. S náboženským významom kríž používali aj čínski budhisti a predkolumbovské civilizácie Aztékov a Mayov. Aj Kelti, Slovania a Germáni používali tento symbol dávno pred začiatkom kresťanskej éry. Medzi Slovanmi bol rozšírený tiež kríž so šiestimi a ôsmimi ramenami, často vpísanými do kruhu, tzv. slnečný kríž. U Indoeurópanov sa spájal so silami prírody, hlavne so slnkom, ohňom a životom. Zároveň symbolizoval kozmickú rovnováhu. Takto mal zabezpečiť šťastie, blahobyt a náklonnosť bohov.
Rimania taktiež používali symboliku kríža od najstarších čias. Július Cézar umiestnil tento symbol na minci so svojou podobou. Rímsky boh Bakchus bol niekedy predstavovaný s krížmi na hlave. Kríž získal najväčšiu slávu v Ríme v 2. a 3. storočí s rozvojom kultu perzského boha slnka Mitru. Jeho vyznávačom bol i sám cisár Konštantín Veľký, ktorý kríž umiestňoval na minciach a vojenských štandardách. Konštantín sa zaslúžil o legalizáciu kresťanstva a mal veľký vplyv na jeho rozvoj, hoci kresťanom sa paradoxne stal až na smrteľnej posteli. Existuje legenda, podľa ktorej mal vidieť pred bitkou na Milvijskom moste (tal. Ponte Molie alebo Ponte Milvio, lat. pons Milvius alebo pons Mulvius) v roku 312 na nebi kríž a počuť slová: „V tomto znamení zvíťazíš". Keď kresťanstvo získalo status štátneho náboženstva, kríž sa stal jeho symbolom.
Podľa cirkevných otcov ale kríž ako symbol kresťanstva bol známy a šírený dávno pred Konštantínom. Už Tertulián, Origenes a Hypolit Rímsky zdôrazňovali dôležitosť prežehnávania kresťanov v každodennom živote. Klement Alexandrijský a Irenej písali o analógii gréckych písmen chí a ró a kríža. V neskorších storočiach sa kríž stal jedným z najčastejších ornamentálnych a dekoračných symbolov v kresťanskom sakrálnom umení. Najskôr sa zobrazoval Kristus s držiacim krížom. Časom sa vytvoril kríž v podobe krucifixu, ktorý bol zložený z kríža a na ňom ukrižovaného Krista. V priebehu storočí sa vytvorilo vyše štyristo rôznych druhov kríža. Napríklad latinský, grécky, hákový, maltézsky, patriarchálny, jeruzalemský, keltský, kríž sv. Petra, sv. Andreja, pápežský kríž, kríž kardinálsky, pravoslávny a mnoho ďalších. V Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi sa krížu preukazuje osobitná úcta. Umiestňuje sa v centrálnej časti sakrálnych stavieb. Kríž symbolizuje umučenie Krista. Protestantské cirkvi uznávajú kríž ako svoj symbol, ale odmietajú jeho kult. Jehovovi svedkovia zavrhujú kríž ako nekresťanský symbol a tvrdia, že Ježiš Kristus zomrel na kole. Satanský kríž vo svojej vizuálnej podobe je podobný krížu svätého Petra (obrátený kríž). Tento symbol vychádza z tradície o Petrovej smrti, ktorý bol odsúdený na smrť ukrižovaním, ale pretože rovnakú podobu smrti, akou zomrel Kristus, považoval za nezaslúženú poctu, bol na vlastnú žiadosť ukrižovaný hlavou dole.7 V 20. storočí začali symbol používať satanisti, ktorí vidia v otočení hlavného symbolu kresťanstva symbol negácie kresťanstva. Toto nové použitie prinieslo krížu ďalšie pomenovanie - satanský kríž.
Satanisti, hlavne nasledovníci La Veyovho satanizmu, túto podobu obráteného kríža pokladajú za symbol rôznych významov čísla štyri (štyri živly, štyri svetové strany), symbol duchovnej križovatky a zároveň za symbol odmietnutia kresťanských hodnôt či zosmiešnenia a odmietnutia symboliky Krista a jeho utrpenia na kríži. Obrátený kríž satanisti často nosia na krku alebo na oblečení a dostal sa tiež do znakov mnohých hudobných skupín. Podľa niektorých výkladov znázorňuje zo zeme zrodený meč mieriaci k nebu ako symbol smerujúci proti Bohu. V tejto súvislosti odkazuje aj na príbeh o Babylonskej veži. I keď satanský kríž vznikol obrátením latinského kríža, poukazuje sa tiež na to, že práve apoštola Petra Kristus v evanjeliu oslovuje ako satana, keď ho Peter chce odvrátiť od úmyslu nechať sa ukrižovať: „Choď za mňa, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské." (Mk 8, 33) S pôvodnou symbolikou kríža svätého Petra ale satanistický symbol kríža nemá žiadnu súvislosť.
Satanský pentagram
V starovekom Egypte bola päťcípa hviezda, pentagram, symbolom boha Hora. V staroegyptských hrobkách bolo na maľbách znázornené hviezdnaté nebo posiate päťcípymi hviezdami. Pentagram sa vyskytuje aj na etruskej keramike či gréckych a sýrskych minciach. Druidi ho používali v podobe so špicom nahor a bol pre nich označením pre človeka. Päťramenná hviezda je taktiež častým motívom zobrazovaným na neskoroantických amuletoch z drahých kameňov. Mohlo na nich byť napísane napríklad meno gréckej bohyne zdravia Hygieie (lat. Hygia), vďaka čomu bol jeden z názvov pre pentagram aj signum Hygiae. Ďalšie boli signum salutatis (značka zdravia) a signum Pythagoricum (značka pytagorovcov). U Pytagora a jeho stúpencov bol pentagram posvätným symbolom telesnej a duševnej harmónie, teda i značkou zdravia. Vytvorili ho predĺžením strán päťuholníka alebo z piatich písmen alpha. Jedným z jeho názvov je teda aj pentalpha. Päť písmen znamenajúcich „buď zdravý“ zdobilo často päť jej rohov. Pre pytagorovcov bol pentagram znakom tajomstva, dokonalosti, vesmíru, pozdravu a vzájomného spoznania sa. Prebrali ho aj novoplatonici.
V hinduistickom symbolizme bola päťcípa hviezda znakom Šivu, boha skazy a plodnosti. Jednoduchý päťuholník bol obklopený piatimi trojuholníkmi, ktoré tvorili lúče ohňa vychádzajúce z lingham - kameňa v tvare falusa symbolizujúceho Šivu ako božstva plodnosti. Za čias raného kresťanstva, v gnosticko-manichejských náboženských komunitách, bol pentagram hlavnou symbolickou značkou. Ich posvätným číslom bola päťka, keďže uznávali päť elementov: svetlo, vzduch, vietor, oheň a vodu. Neskôr tento symbol prijali aj mladšie sekty, napríklad bogomilovia na Balkáne. Vyskytuje sa na ich náhrobných kameňoch, niekedy aj v zastretej forme ako päťprstá ruka. Pentagram je známy aj ako Šalamúnova pečať, ktorý ju dal vraj vytesať do základného kameňa Jeruzalemského chrámu. Označuje sa tiež ako kľúč do nebeského kráľovstva a znamená inšpiráciu a dokonalosť. Každý cíp znamená jednu cnosť: veľkodušnosť, dobrotu, zdržanlivosť, láskavosť a pietu. Kresťanská ikonografia využíva pentagram ako symbol pre päť rán ukrižovaného Krista. Tento harmonicky tvorený päťuholník možno nájsť tiež v architektúre, napríklad na vitrážach, okenných ružiciach a svorníkoch gotických stavieb (napr. katedrála v Rouene vo Francúzsku). V stredoveku sa pentagram používal ako značka tajných spoločností, stavebných cechov a ako častý zaklínací prostriedok pri magických rituáloch. Do znaku pentagramu bola niekedy vkreslená capia hlava.
Svoju úlohu má pentagram tiež v tarotových kartách. Predstavuje jednu zo štyroch suít Malej arkány, a to konkrétne Mince označované aj ako Pentakle či Disky. Pentakel symbolizuje telo, telesné pôžitky a vnímanie, praktické schopnosti, konkrétne materiálne podmienky života. Jeden z mnohých spôsobov vykladania kariet sa preto nazýva Pentagram. Každá karta je umiestnená pri jednom jeho vrchole, smerom odhora doprava znamenajú veľký cieľ osoby, ktorá si karty vykladá, kam smeruje, čo jej dáva zmysel, čo jej je zaťažko a odkiaľ prichádza. Veľmi dôležitú úlohu hrá pentagram ako tzv. planúca hviezda v symbolike slobodomurárstva. V každej krajine je to jeden z jeho všeobecných symbolov. Už v roku 1735 bol v Anglicku súčasťou lóže. Okolo hviezdy je veniec lúčov, prípadne vychádzajú z jej špicov zväzky lúčov či plamienkov, v strede je písmeno „G". Hviezda slobodomurárom pripomína Slnko, ktoré svojimi lúčmi ožaruje Zem. Ľudstvu sa dostáva požehnanie tým, že všetkému na zemi dáva svetlo a život. Písmeno G sa vysvetľuje rôzne: ako gnóza, geometria - jedna z veľkých kráľovských umení - Boh (Gott, God), glória a pod.
Zelenú päťcípu hviezdu vybral tiež tvorca esperanta, varšavský lekár Ludwik Zamenhof, za symbol tohto umelého medzinárodného jazyka. Zelená farba symbolizuje nádej, päť hrotov vyjadruje päť svetadielov, ktoré má tento nový univerzálny jazyk spojiť. Od roku 1887, keď bola publikovaná prvá správa o esperante, je tento symbol všeobecne platný až do súčasnosti. Päťcípa hviezda sa zaradila tiež medzi symboly revolty. Biela hviezda znamená lásku k slobode a demokracii, možno práve preto sa objavuje v tituloch mnohých denníkov hlavne v USA a anglicky hovoriacich krajinách. Americká zástava, na ktorej každému štátu USA prislúcha jedna päťcípa hviezda, je aj symbolom slobody. Takzvaná Hviezda slobody sa stala obľúbeným symbolom v boji Ázie a Afriky o nezávislosť. Stala sa symbolom povstaleckých organizácií a mnoho krajín ju v rôznom farebnom vyhotovení prebralo do svojej štátnej zástavy.
Červená päťcípa hviezda sa zaradila medzi symboly s politicko-publicistickým obsahom. Po červenej zástave je najrozšírenejším symbolom komunizmu. Začala sa používať v Rusku po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii ako sovietska hviezda značiaca ústrednú moc Najvyššieho sovietu a prejav mocenského nároku, čoskoro však prerástla do všeobecne používaného komunistického znaku. Spôsobom, svojho znázornenia mala pripomínať quasi religiózny symbol prinášajúci spásu a ukazujúci cestu. Mala sprístupniť ľuďom eschatologický charakter komunistickej náuky, špeciálny historický materializmus nasmerovaný do budúcnosti. Mala svietiť na cestu k spáse, raju na zemi, ktorá podľa komunistického poňatia a náuky marxizmu-leninizmu vedie k beztriednosti. Päťcípu červenú hviezdu si doteraz ponechalo Rusko ako odznak pre svoju armádu. Najznámejším symbolom čiernej mágie a satanizmu je obrátený pentagram - tri hroty obrátené nadol a dva nahor, často umiestnený v uzavretom kruhu.
Podľa interpretácie satanistov zostupujúce hroty symbolizujú pád a poníženie svätej Trojice, prípadne reprezentujú Kernosa, rohatého nočného lovca. Do pentagramu býva často dokresľovaná hlava capa nazývaného Mendézsky, Čierny či Judášsky kozol. Všeobecne sa spolu s pentagramom nazýva Bafomet. Reprezentuje existenciu Satana a zároveň protiklad k Božiemu Baránkovi. Dáva sa do súvisu so staroizraelským capom, ktorý býval symbolicky vyháňaný do púšte k zlému duchovi Azazelovi. Symboliku Bafometa používali už templári ako znázornenie Satana. K popularite obráteného pentagramu prispieva heavy-metalová hudba, ktorej texty sa často týkajú práve okultizmu, čiernej mágie a satanizmu. V súčasnosti sa pentagram považuje za magický symbol, ktorý niektorí chápu ako aktívny prvok pri rituáloch, alebo sa ním len určití jedinci chcú zaradiť a hlásia sa k sympatizantom satanizmu. Obrátený satanský pentagram je symbol postavený na hlavu a má mať aj taký účinok - priťahovať zlo. Byť akýmsi kondenzátorom zlej energie, vďaka ktorej sa bude ľahšie manipulovať s ľuďmi a spôsobovať im zlo.
Satanské číslo 666
Číslo 666 nie je neznámy pojem a vzbudzuje pozornosť mnohých. Viacerí sa s ním už stretli alebo o ňom počuli. Kto číta Bibliu, nájde, že číslo 666 sa spomína v knihe Zjavenie Jána v priamej súvislosti so znamením šelmy. Je tam tiež výzva: „V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť." (Zj 13, 18) Pre pochopenie tohto odkazu Písma musíme vedieť, že v hebrejčine, v gréčtine, ale i v latinčine majú písmená svoje číselné hodnoty, čo umožňuje vyjadriť mená ‘aj vo forme čísla. Na ilustráciu hebrejské litery: A (alef) = 1, B (bét) = 2, G (gímel) = 3, D (dét) = 4, atď. Súčet číselných hodnôt jednotlivých písmen dáva číslo menu, a meno šelmy musí byť, prirodzene, vopred známe. V prípade Antikrista sú však teoreticky možné mnohé kombinácie písmen, ktoré by mohli číselne vyjadrovať hodnotu 666. Preto je vylúčené, aby sme jeho meno vopred dešifrovali z čísla 666. Keď sa však Antikrist jedného dňa objaví, tak bude známe i jeho meno a podľa Jánovho zjavenia budú tiež ľudia, ktorí vypátrajú číslo 666 z číselných hodnôt jednotlivých písmen Antikristovho mena.
Prirodzene vzniká otázka, aký zmysel má vlastne takýto výpočet. Prečo Božie slovo tak dôrazne vyzýva na to, aby sme meno nastupujúceho vládcu nad svetom skúmali na základe nejakého čísla? Odpoveď na túto otázku nájdeme, keď zameriame svoju pozornosť na jednu dôležitú funkciu, ktorú číslo 666 bude v kráľovstve Antikrista spĺňať. Bude nevyhnutné, aby sme Antikrista spoľahlivo rozpoznali, lebo podľa Písma budú klamstvo a zvod v kráľovstve Antikrista dosahovať také rozmery, že dokonca ani vyvolení Boží by nemali tú najmenšiu šancu, keby tu Boh nezasiahol (porov. Mt 24, 24). Obzvlášť to platí v súvislosti s rozoznaním Antikrista. Keď tento zvodca reálne vstúpi na svetovú scénu, zďaleka sa hneď neprejaví ako dravá šelma, ktorou však v skutočnosti je.
Princíp zvodu spočíva vždy v tom, že zvodca sám zostane nepoznaný tak dlho, kým nedosiahne cieľ zvodu, a tým je úplné zatratenie ľudstva. Najprv sa Antikrist bude pred verejnosťou prezentovať spôsobom, ktorý sa u ľudí stretne s nadšeným ohlasom. Existuje množstvo biblických miest, ktoré poukazujú na to, že Antikrist svojimi skutkami vovedie svet do úžasu, a ten sa u ľudí vystupňuje do obdivovania a povedie až k uctievaniu Antikrista: „Klaňali sa drakovi, že dal vládu šelme, a klaňali sa aj šelme, hovorili: »Kto je podobný šelme a kto môže proti nej bojovať?«." (Zj 13, 4) Alebo: „Budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú od založenia sveta zapísané v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý." (Zj 13, 8)
Nástup a rozmach pôsobenia Antikrista bude významnou historickou udalosťou. Bude sa diať za nadšeného súhlasu más, ktoré sa nechajú úplne zaslepiť priam neuveriteľnou mocou, znameniami a lživými zázrakmi, veľkolepými činmi tohto človeka. (2 Tes 2, 9; Zj 13, 2) Pritom prehliadnu, že sa v skutočnosti stali obeťami hrozného podvodu. Mocné znamenia a zázraky, ktoré sa pod vedením Antikrista budú diať verejne (2 Kol 2, 8), nakoniec utvrdia podvedených ľudí v omyle, že človek s takou mocou a schopnosťami predsa môže mať iba Boží pôvod. Preto ho aj budú uctievať ako Boha. (Zj 13, 4, 8, 12; 14, 11) Sami Židia, vyvolený Boží ľud na tejto zemi, sa stanú obeťou satanského podvodu a Antikrista budú považovať za dlho očakávaného mesiáša - presne tak, ako im to Boží Syn kedysi prorokoval. (J n 5, 43) Je teda viac ako nevyhnutné, aby sme Antikrista včas rozpoznali. Boží plán spásy pamätá i na možnosť, ako tomuto pekelnému podvodu uniknúť. Včasným rozpoznaním identity satanského zvodcu sa ľudia môžu vyhnúť tomu, aby úplne neprepadli tejto šelme a aby sa obrátili k Bohu a tak našli cestu k spaseniu. Sväté písmo na viacerých miestach dosvedčuje, že skutočne budú existovať ľudia, ktorí šelme neprepadnú. V Jánovom zjavení (Zj 15, 2-4) je napríklad reč o tých, ktorí „zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena". Títo ľudia sa nepoddali a nenechali sa zviesť Antikristovi a patria teraz v nebi medzi spasených.
Iné satanské symboly
K ďalším satanským symbolom môžeme priradiť symbol blesku, trojuholníka a symbol rohatej ruky. Symbol blesku predstavuje satana. Ježiš Kristus o ňom hovorí v evanjeliu; „Videl som satana padať z neba ako blesk". (Lk 10, 18) Šéf gestapa Heinrich Himmler použil tento symbol pre svoju neslávne známu organizáciu SS (Schutzstaffel). Mnoho rockových skupín, ako napríklad skupina KISS (Knights in Satans Service - Rytieri v satanových službách), Black Sabath, AC-DC (AntiChrist - DeathtoChrist), Raven, Metalica, Krokus, Judas Priest, Keel, Marilyn Manson, Lady Gaga atď. používajú symbol blesku, čím naznačujú, komu patria ich sympatie. Niekedy okultisti používajú symbol okrídleného blesku, čo umocňuje myšlienku satanovej rýchlosti a moci. Pohanské božstvá, ako sú Jupiter, Neptún (Poseidon) a Šiva sa často znázorňujú s trojzubou vidlicou, ktorá je symbolom blesku. Mená všetkých týchto božstiev sú zástupnými menami jednej a tej istej osoby, ktorá sa nazýva Satan.
Rovnostranný trojuholník je dôležitý pre viaceré kultúry. Trojuholník so špičkou hore bol v starovekom Egypte symbolom boha Seta, ktorý bol pre Egypťanov diablom. V hinduizme je bohom ničiteľom Šiva. Trojuholník so špičkou dole reprezentuje dokonalého, božského človeka. Myšlienka, že človek je ako Boh, je populárna v okultizme, new age, ezoterike a s tanizme. Prapôvod tejto myšlienky sa objavuje v biblickom rozprávaní o raji (Gn 3, 5), keď diabol presviedčal Evu, že keď budú jesť zo zakázaného ovocia, budú ako Boh. Symbol rohatej ruky, alebo tzv. paroháč používajú satanisti ako svoj rozpoznávací znak. Vyjadruje sa zásadne ľavou rukou. Takto poukazujú na jej protikladnosť k pravej ruke, ktorá symbolizuje spravodlivosť. Podľa biblického obrazu, pri poslednom súde si spravodlivý zasadnú po kráľovej pravici. (Mt 25, 34) Zároveň preto ľavá ruka, aby pravá ruka bola pripravená na útok. Aj na Satanskej biblii La Veyova ruka ukazuje tento symbol. Taktiež mnohí účastníci haevymetalových koncertov dvíhajú takto ľavé ruky, ako symbol prináležania k negativizmu šírenému touto hudbou.
Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Tesaloničanom odporúča: „...ale všetko skúmajte; dobrého sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!". (1 Tes 5, 21-22) Jeho slová sú stále aktuálne a aj dnes sú dobrým vodidlom pre zaujatie správneho postoja k satanským symbolom. Ako vidieť z predchádzajúcich riadkov, satanské symboly nie sú len obyčajnými výrazovými prostriedkami, ale sa tvoria ako revolta voči kresťanstvu a jeho symbolom a aj navonok sa chcú prezentovať ako prevrátené, vysmievajúce, zosmiešňujúce a potupujúce Boha, Ježiša Krista, Cirkev, ich symboly a znaky. Katechizmus Katolíckej cirkvi preto upozorňuje na nosenie amuletov a na obracanie sa k satanovi a zlým duchom ako na nesprávne, duchovne škodlivé a vážne odporujúce čnosti nábožnosti. V poslednej našej štúdii o satanizme sa zameriame na satanské praktiky vyskytujúce sa a používané v modernej hudbe.
