Autor: P. Jozef Trstenský » Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Rozmer, č.1/2014, s. 3-7 » časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
17.12.2014
Hudba je jeden z najúžasnejších darov, ktoré ľudia dostali od Boha. Ako všetko na tomto svete, aj ona sa dá použiť na ušľachtilé ciele, ale rovnako aj zneužiť. To, akú hudbu počúvame, má vplyv na naše myšlienky, charakter i konanie. Za ostatných päťdesiat rokov sa západná spoločnosť ocitla pod paľbou záhadného plánu kultúrnej vojny, s cieľom eliminovať židovsko-kresťanskú civilizáciu, ako ju poznáme. Veľký podiel na tom má tiež hudobný priemysel. Naša posledná štúdia o satanizme sa venuje fenoménu spojenia satanizmu a hudby.
Diabolský rock
Korene rock and rollu siahajú k ľudovému černošskému blues. Legendárny bluesman Robert Leroy Johnson [1] je autorom sotva tridsiatich skladieb. Texty jeho piesní hovoria o alkohole, ženách, diablovi a smrti. Hudobná scéna ho považuje za kráľa bluesovej gitary, ktorého tvorba mala obrovský vplyv na mnohých muzikantov a hudobné skupiny, najmä na Erica Claptona, The Rolling Stones, Boba Dylana, Red Hot Chili Peppers a Jimiho Hendrixa. Johnson zomrel ako 27-ročný a o jeho predčasnej smrti kolovalo veľa teórií, medzi inými aj taká, že zapredal svoju dušu diablovi výmenou za dosiahnutie úspechu. Taktiež po predčasnej smrti Johnsonovej prvej manželky ho jej príbuzní obviňovali za jeho pakt s diablom [2].
Z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia je známych niekoľko rozprávaní o černošských hudobníkoch a spevákoch, ktorí podpísali zmluvu s tajomným mužom v čiernom na križovatke. Tmavý cudzinec býva identifikovaný niektorými spisovateľmi buď ako v kresťanstve známy diabol (satan), alebo ako jorubský duch zo západnej Afriky nazývaný Eshu, ktorého vo voodoo uctievali a do južných štátov Ameriky priviezli čierni otroci [3]. V 50. rokoch mladý americký spevák Little Richard [4] zmodifikovaním štýlov beatu a rhythm & blues položil základy novému hudobnému štýlu. Richard za zdroj svojej inšpirácie považoval Satana: „Riadila ma a rozkazovala mi akási sila. Sila temnoty..., v ktorej existenciu veľa ľudí ani neverí. Sila diabla, satana" [5].
Od roku 1954 nastúpil rock and roll s Elvisom Presleym [6] na obrovské víťazné ťaženie celým západným svetom. Presley svojou hudbou vyjadroval rebéliu proti prudérnej morálke a spoločnosť mala byť šokovaná. Pri svojich koncertoch podfarboval svoje piesne kolísavými panvovými pohybmi, ktoré vyjadrovali oslobodenie od vonkajšej morálky a primitívne emócie. V 60. rokoch začala hlasitosť rockovej a populárnej hudby kontinuálne vzrastať. Hudba sa stávala čoraz „strojovejšia". Bol to začiatok modernej elektronickej rockovej hudby, ktorá sa od začiatku spájala so satanskými kultmi a vzájomne prepleteným obchodom s drogami, sexom, násilím a vraždami [7]. Do rockovej a popovej hudby prišli nové „okultné tendencie". K takýmto interpretom patria Beatles, Rolling Stones, The Mods, Cream, Alice Cooper, Jimi Hendrix a ďalší. Mnoho rockových hudobníkov sa v tom čase nechalo zasvätiť do magických rituálov a satanských kultov.
Beatles
Na začiatku 60. rokov minulého storočia sa na hudobnej scéne objavila skupina Beatles. Prvý veľký zlom v jej sláve nastal po tom, čo dostali pozvanie hrať v nočnom klube v Hamburgu. Na koncertoch členovia skupiny vystupovali zrejme pod vplyvom drog. Tony Sheridan, ktorý roku 1962 hral spoločne s Beatles v spomínanom klube, poodhalil tajomstvo, na ktorom by mohol byť založený úspech skupiny. Sheridan opisuje, ako sa John Lennon v roku 1962 veľmi silne zaujímal o okultné veci. Zúčastnil sa s ním v Hamburgu i na jednej špiritistickej seanse. Tam mu údajne Lennon povedal: „Viem, že Beatles budú mať úspech ako ešte nijaká iná skupina. Viem to presne, lebo som pre tento úspech predal dušu diablovi"[8].
V roku 1962 nadviazalo vplyvné britské hudobné vydavateľstvo EMI [9] spoluprácu s Beatles, čo sa stalo dôležitým krokom k popularizácii skupiny. Riaditeľ nahrávacieho štúdia tejto spoločnosti, George Martin, ako vyštudovaný hudobník štúdiovo upravil ich skladby a podarilo sa mu z nich nahrať hity. Bolo to práve vydavateľstvo EMI, vďaka ktorému sa z Beatles stal mýtus a ktoré sa zaslúžilo o šírenie ich popularity, čo im prinieslo miliardové zisky. V roku 1963 Beatles produkovali jeden svetový hit za druhým, čím podnietili vznik beatlemánie, ktorá sa postarala o rekordné počty predaných LP platní.
Ďalším zlomom bol rok 1964, keď sa Beatles vybrali na koncertné turné do USA, ktoré vďaka výbornej medializácii sledovali milióny Američanov. Beatlesovské krútivé pohyby hlavami a rituálne hojdanie telami čoskoro kopírovali stovky budúcich rockových skupín [10]. Roku 1966 noviny London Evening Standard uverejnili článok o Beatles. Nachádza sa v ňom aj známy kontroverzný výrok Johna Lennona: „Kresťanstvo zanikne, vytratí sa. Nemusím sa o tom hádať, som o tom úplne presvedčený. Dnes sme my populárnejší než Ježiš. Neviem, kto pôjde skôr, rock and roll, alebo kresťanstvo. Ježiš bol v poriadku, ale jeho učeníci boli hlúpi a jednoduchí. Oni to zmenili, podľa mňa" [11].
V roku 1967 Beatles zanechali odkaz na satanizmus aj na obale svojej platne Sgt. Pepper‘s Lonely Hearts Club Band. Objavili sa na ňom portréty mnohých osôb, boli to napríklad Karl Marx, Stanley a Oliver, Marlon Brando, Bob Dylan a ďalší. Medzi nimi aj okultista, otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín Aleister Crowley. Podľa tohto anglického okultistu má človek právo postaviť sa na miesto Boha a sám si zvoliť zákony vlastného života. Bubeník Beatles Ringo Starr to komentoval slovami: „Chceli sme dať dohromady tváre osôb, ktoré máme radi a ktoré obdivujeme."
John Lennon pre LP platňu Mind Games v roku 1973 napísal pieseň s názvom Bring on the Lucie a v nej doslova vzýva diabla: „Je niečo, čo musíš urobiť okamžite. Vysloboď ľudí, teraz, hneď. Urob to, urob to teraz. Sme zajatcami so zdvihnutými rukami. Voláme to ako modlitbu: Vysloboď ľudí. 666 je tvoje meno." John Lennon bol roku 1980 zastrelený fanúšikom Marcom Chapmenom. Motív vraždy Chapmen spájal s hlasmi diabla. Bola to cena za úspech, ktorú diabol žiadal od Lennona?
Rolling Stones
V roku 1962 vznikla skupina Rolling Stones, ktorá pôsobí až dodnes a aj ona sa v určitom období vo svojej tvorbe a na koncertoch zahrávala so satanizmom. S jej nástupom začalo obdobie hard rocku. Roku 1967 vydala platňu Their Satanic Majesties Request (Žiadosť jeho satanského veličenstva). Inšpirátorom pre vytvorenie platne bol sám Anton LaVey, zakladateľ Cirkvi Satanovej. Na jednom vystúpení Mick Jagger počas spevu piesne Sympathy for the Devil strhol svoje tričko a odhalil veľké tetovanie, ktoré predstavovalo diabla [12]. Aj ďalší člen skupiny, gitarista Keith Richard sa vyjadril, že „čierna mágia je niečo, čo by mal vyskúšať každý. Ponúka netušené možnosti. Pohrávalo sa s ňou veľa ľudí, v každom z nás je jej kúsok" [13]. Názov platne Get Yer Ya-Ya's Out z roku 1970 obsahuje vetu, ktorá sa používa pri niektorých kultoch vo voodoo. Na platni Goat's Head Soup (Polievka z kozlovej hlavy) z roku 1973 v jednej piesni dokonca počuť výkriky človeka posadnutého démonmi. Na vnútornej strane obálky je zobrazený kozol, ktorý je jeden z klasických symbolov satanizmu [14]. Richard vyhlásil, že ich piesne vznikajú jedna za druhou vtedy, keď sú ochotnými a otvorenými médiami [15].
Spevák Mick Jagger si zahral tiež hlavnú úlohu Lucifera vo filme Lucifer Rising (Luciferovo povstanie). Film vytvoril samozvaný Crowleyho žiak Kenneth Anger (1927). Jeden filmový kritik o filme napísal: „Pekelná fantazmagória, v ktorej Anger zaklína démonov, celebruje akési čierne omše a ukazuje tajomné vizionárske obrazy" [16]. Roku 1969 Rolling Stones, na záver svojho turné po USA, vystúpili na koncerte na štadióne Altamont neďaleko San Francisca. Na koncert prišlo 300-tisíc divákov. Keď zaznela pieseň Sympathy for the Devil, opití členovia usporiadateľskej rockovej skupiny Hell's Angels (Pekelní anjeli) sa ako bez zmyslov vrhli na poslucháčov. Krvavú bitku pred pódiom nebolo možné zastaviť, koncert sa úplne vymkol spod kontroly. Keď Mick Jagger oblečený ako Lucifer spieval pieseň Under My Tumb (Pod mojou vládou), Pekelní anjeli pod javiskom prebodli osemnásťročného černocha Mereditha Huntera [17]. Po tejto udalosti sa Rolling Stones dištancovali od Crowleyho mágie a prerušili kontakty s Kennethom Angerom.
Led Zeppelin
V roku 1968 Jimmy Page založil skupinu Led Zeppelin. Bol veľkým obdivovateľom učenia satanistu Aleistera Crowleyho, dokonca zbieral všetky jeho osobné predmety - knihy, rukopisy, klobúky, zošity, ba i tuniky, ktoré Crowley používal počas satanských rituálov. Page býval v dome na brehu jazera Loch Ness, v ktorom predtým žil, učil a vykonával svoje rituály sám Crowley. K najznámejším a najúspešnejším piesňam skupiny Led Zeppelin patrí pieseň Stairway To Heaven (Schody do neba). Jej text v skrytej forme obsahuje satanské vyznanie viery. Keď sa táto pieseň pustí pospiatky, sú počuť nasledujúce úryvky viet: „Toto je pre môjho sladkého Satana, ktorého cesta ma nerobí smutným a na ktorej mocnosťou je Satan. On ťa bude rozvíjať, dá ti šesť, šesť, šesť" [18].
Backward masking process, ako sa po anglicky označuje skryté posolstvo, ktoré sa dá počuť pri prehraní skladby pospiatky, sa stal praktikou, z ktorej boli obviňované viaceré kapely a hudobníci. Vznikol dokonca zoznam skupín a spevákov, u ktorých sa táto prax zistila. Išlo o The Beatles, Rolling Stones, Led Zeppelin, Elo, KISS, AC/DC, Micka Jaggera, Brucea Springsteena, Black Sabbath, Devo, Dead Kennedys, Frankie Goes To Hollywood, Jefferson Airplane, The Cue, Van Morrisona, a tiež o niektoré piesne Madonny a Michaela Jacksona [19]. Takisto Led Zeppelin na obaly svojich platní umiestňovali satanské symboly. Na ich treťom albume bolo vytlačené motto Aleistera Crowleyho: „Rob, čo chceš!" a na štvrtom nachádzame magický znak, ktorý sa zvyčajne používa na uzatváranie zmluvy s diablom. Na obale albumu Presence (Prítomnosť) je vyobrazený čierny predmet zvláštneho tvaru, o ktorom Jimmy Page povedal, že je to symbol sily, ktorá umožňuje skupine mať taký veľký vplyv na poslucháčov a ktorú on jednoducho nazýva „Prítomnosť". V roku 1980 zomrel bubeník John Bonham vo veku 32 rokov na následky silnej opitosti a udusenia zvratkami. Po jeho smrti sa pozostalí členovia rozhodli Led Zeppelin rozpustiť, pretože Bonhama považovali za nenahraditeľného bubeníka.
Satanský metal
Heavy metal alebo metal je druh rockovej hudby, ktorý sa ako vymedzený hudobný štýl objavil na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Zo všetkých nespočetných foriem rock and rollu je práve heavy metal najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo teatrálnosti. Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Nový štýl bol uvedený predovšetkým tvorbou britských kapiel Black Sabbath, Led Zeppelin a Deep Purple na začiatku 70. rokov. Počas nich sa začali dostávať do povedomia aj ďalšie kapely ako AC/DC, Judas Priest, KISS a spevák Alice Cooper. Na sklonku 70. rokov a v 80. rokoch prišla nová vlna britského heavy metalu reprezentovaná skupinami Iron Maiden, Def Leppard, Diamond Head, Saxon či Metalica.
Heavymetalová hudba sa v mnohých krajinách stala terčom kritiky a jej interpreti sa veľmi často označovali za poslov Satana a všeobecne zla. Táto situácia dala napríklad v USA vzniknúť organizácii PMRC (Parents‘ Music Resource Center), čo viedlo roku 1990 k označovaniu „zlých" nahrávok varovnými štítkami umiestnenými priamo na obaloch hudobných nosičov. Veľké množstvo obchodníkov nechcelo predávať takto označené albumy [20]. Na obaloch mnohých platní haevymetalových skupín možno nájsť okultné symboly a výjavy, až po zobrazenie démonických postáv. Najčastejšie zobrazovaným okultným symbolom je pentagram. Obaly mnohých platní priam ponúkajú vysvetlenie, že sú výplodom démonickej inšpirácie. Medzi prvými hudobnými skupinami, ktoré v širšom rozsahu začali vo svojej tvorbe spracúvať rozličné okultné, magické a špiritistické témy, bola kapela Black Sabbath.
Black Sabbath
História skupiny Black Sabbath sa začala roku 1968 v anglickom Birminghame. O jej satanské smerovanie sa zaslúžil aj záhadný zážitok basgitaristu Geezera Butlera, ktorému Ozzy Osbourne požičal okultistickú knihu. V tú noc Butlera navštívila tajomná postava. Tento zážitok viedol k napísaniu slov k prvej skladbe na prvej platni s názvom Black Sabbath [21]. Skupina sa zviditeľnila svojím prvým albumom Black Sabbath, ktorý vydala v roku 1970. Obsah piesní z albumu dával otvorene najavo záujem skupiny o okultizmus, čiernu mágiu a satanizmus. Napríklad v piesni N.I.B. sú slová: „Niektorí hovoria, že moja láska nemôže byť pravá. Prosím, ver mi, môj miláčik, a ja ti to ukážem. Ó, miluj ma teraz a nebudeš váhať skoncovať so životom, ktorý si žil pred naším stretnutím. Moje meno je Lucifer, chyť sa, prosím, mojej ruky." Platňa vyvolala vlnu rozhorčenia aj odmietnutia, ale i kladné ohlasy a zvýšila záujem o knihy zaoberajúce sa čiernou mágiou, čarodejníctvom a zaklínaním [22].
Počas svojej histórie mala kapela niekoľkých vokalistov. Najdôležitejší boli Ozzy Osbourne, Ronie James Dio a Tony Martin. Ozzy Osbourne o sebe vyhlasoval: „Zdá sa mi, akoby som bol médium nejakej cudzej sily. Dúfam, že to nie je sila toho, koho sa obávam, Satana. Je to taká nadprirodzená sila, ktorá mi našepkáva, keď píšem. Snáď nie je diabolská, ale to ja neviem" [23]. Neskoršie Osbourne dokonca otvorene priznal, že je pod vplyvom diabla: „Naozaj chcel by som vedieť, prečo som urobil niektoré z tých vecí, ktoré som urobil v priebehu rokov. S odstupom času si myslím, že som posadnutý nejakým duchom" [24]. Ronnie James Dio pri jednom živom koncerte uviedol satanský pozdrav rohatú dlaň. Spevák pritom zareval na obecenstvo a mnohí odpovedali tým istým satanským pozdravom [25].
KISS
KISS je americká rocková skupina, ktorá vznikla v New Yorku roku 1973. Americký časopis Rolling Stone označil skupinu už pri jej vzniku prívlastkom americký Black Sabbath [26]. Členovia skupiny sú ľahko identifikovateľní svojimi pomaľovanými tvárami, kostýmami a vizuálnym stvárnením svojich koncertných vystúpení. Počas nich vydychujú oheň, pľujú krv, dymí sa im z gitár a používajú pyrotechniku. Ich oblečenie a mejkap majú charakter diabolsky ladených postáv. Iný rockový magazín nazýva KISS ako „oheňchrliaci démoni rock‘n‘rollového pekla". Sám ich producent Bob Ezrin označuje hudobníkov z KISS za symboly rozpútaného zla a neviazanej zmyselnosti. Bývalý bubeník tejto skupiny, Peter Criss, pyšne vyhlásil: „Považujem sa za zlého. Verím rovnako v diabla ako v Boha. Obidvoch možno použiť na to, aby človek dosiahol to, čo si praje" [27].
American Photographer Magazine v roku 1980 uviedol, že názov KISS pochádza zo začiatočných písmen slov Kids In Satan Service (Deti v službe Satana). Iná interpretácia tohto názvu je: Knives In Satan Shoulder (Nože v rukách Satana) [28]. Satanský charakter skupiny potvrdzuje i pieseň God of Thunder (Boh hromu) obsahujúca výzvu: „Zhromažďuj okolo seba temnotu, aby ťa potešovala, prikazujem ti, aby si pokľakol pred bohom hromu, bohom rock‘n‘rollu."
Démonický black metal
Black metal je extrémnou odnožou heavy metalu. Vyznačuje sa rýchlym tempom, jačavým spevom a temnou skľučujúcou atmosférou. Tento štýl sa najviac spája so satanizmom a odporom voči židovsko-kresťanskej tradícii. Veľa blackmetalových kapiel má aj nacistické a nacionalistické ladenie. Vystupujú spravidla v čiernej farbe, s čierno-bielym mejkapom, tzv. corpse paint, čo má pripomínať mŕtvolný vzhľad. Ďalšími nevyhnutnosťami muzikantov sú klincové náramky, nábojnicové pásy a na krku zavesený pentagram alebo obrátený kríž. Kontroverznú šou používaním napríklad zvieracej krvi alebo nabodnutých zvieracích hláv ešte posilňujú satanistický ráz koncertných vystúpení.
Počiatok black metalu sa datuje do osemdesiatych rokov, do tzv. prvej vlny black metalu a spája sa najmä s kapelami Venom, Bathory, Meryful Fate a Hellhammer. Tieto kapely doviedli satanistický imidž k dokonalosti. Pojem black metal zaviedla britská skupina Venom, ktorej druhý album Black Metal z roku 1982 prepožičal názov celému žánru. Texty a symbolika tohto albumu sa zameriavali na protikresťanskú a satanistickú tematiku väčšmi, než kedykoľvek predtým. Satanizmom Venom šokoval a získal mu popularitu.
Najväčší rozmach ale zaznamenal black metal v Škandinávii. Dlhé zimy, nekonečné temné lesy a bohatá mytológia boli pre tento extrémny žáner to pravé. Jednou z kapiel, ktorá najväčšmi ovplyvnila black metal, bola aj švédska Bathory vedená multiinštrumentalistom Thomasom Forsbergom prezývaným Quorthon. Hudba tejto skupiny bola temná, rýchla, mimoriadne skreslená, nízkej kvality a s protikresťanskými textami a symbolikou. Quorthon bol navyše aj prvý, kto použil škriekavé vokály, ktoré prispeli k definovaniu tohto hudobného žánru. Po štvrtom albume Blood Fire Death prichádza zmena v hudobnom štýle Bathory - namiesto škriekavého spevu a dunivých gitár nastupujú intrá, epická a atmosférická hudba podfarbená klávesmi a prírodnými zvukmi - vikinské motívy vystriedali satanizmus. Tým skupina šokovala svojich priaznivcov. Od tohto albumu sa Quorthon osamostatnil a ďalej koncertoval sám. Namiesto uctievania Satana začal spievať o škandinávskej mytológii, čím dal vzniknúť novému žánru, takzvanému viking metalu. Medzi blackmetalovými fanúšikmi získal kultový status, sčasti i pre absenciu živých vystúpení, čo len zvýrazňovalo jeho tajomný obraz.
Dánska skupina Mercyful Fate zase ovplyvnila nórsku scénu svojou symbolikou a textami. King Diamond, ktorý má pri vystúpeniach tvár pomaľovanú diabolskými čierno-bielymi vzormi, inšpiroval štýl spomínaného mejkapu corpse paint. Zo všetkých hudobníkov skupiny Diamond berie satanizmus najvážnejšie. Dokonca až tak, že je členom LaVeyovej Cirkvi Satanovej. Druhá vlna black metalu začala v Nórsku počiatkom deväťdesiatych rokov. Kapely začali dokazovať, že svoj satanizmus a protikresťanské názory myslia smrteľne vážne. Vypaľovali kostoly a dopúšťali sa násilia. Najznámejšími kapelami tohto obdobia sú Mayhem, Burzum, Immortal, Darkthrone, Emperor, Satyricon, Enslaved a Gorgoroth.
Najkultovejšou a najkontroverznejšou spomedzi nich je nórska kapela Mayhem považovaná za zakladateľku nórskeho black metalu. Vznikla roku 1984 v Osle. Vyznačuje sa agresívnym undergroundovým zvukom a desivou pódiovou šou. V roku 1991 spevák Dead spáchal samovraždu, keď si podrezal žily a strelil brokovnicou do hlavy. Keď ho našiel gitarista Øystein Euronymous Aarseth, vyfotil mŕtveho spoluhráča. Fotografia sa neskôr objavila na obale koncertného albumu Dawn of Black Hearts. Kapela získala vďaka tomuto desivú povesť. Začali sa dokonca šíriť reči o tom, že kúsky rozstreleného mozgu členovia skupiny opražili a zjedli a že úlomky lebečných kostí si Euronymous spolu s bubeníkom Hellhammerom odložili.
V roku 1991 si Euronymous otvoril obchod s platňami Helvete (Peklo), ktorý sa onedlho stal centrom blackmetalovej scény. V jeho pivnici založil Euronymous vydavateľstvo, kde vyšli okrem niektorých albumov Mayhemu tiež dva albumy skupiny Burzum a ďalších black a deathmetalových kapiel. Ľudia, ktorí sa schádzali v Helvete, založili organizáciu Čierny kruh. Jej cieľom bolo dokázať, že nenávisť ku kresťanstvu myslia vážne. V roku 1992 zapálili kostol Fantovt z 12. storočia a do konca roka podpálili ďalších šesť kostolov. V auguste 1992 bubeník kapely Emperor, Bard „Faust" Eithun, dobodal v lese blízko Lillehammeru homosexuála Magne Andreassena. Začalo sa intenzívne vyšetrovanie a pozornosť polície sa zamerala na blackmetalové skupiny. Boli vypočúvaní členovia mnohých hudobných kapiel, no všetci boli nakoniec prepustení pre nedostatok dôkazov. Euronymous radšej zatvoril svoj obchod. Presne rok nato, 10. augusta 1993, ho zavraždil Varg Vikernes, člen skupiny Burzum známy pod pseudonymom Count Grishnackh.
Taktiež nórska skupina Dimmu Borgir počas vystúpení vo svojich textoch a videoklipoch často používa satanské motívy. Spevák skupiny s pseudonymom Shagrath sa na margo toho vyjadril: „V knihách s námetom mágie a satanizmu nachádzam veľa blízkych myšlienok..." [29]. Silne satanistický podtext má ďalšia nórska skupina Gorgoroth, ktorá vznikla v roku 1992. Jej zakladateľ Infernus vyhlásil, že black metal je hudba satanistov pre satanistov a sám sa hlási k teistickému satanizmu [30]. Satanizmus, ktorý prezentuje Gorgoroth, svojím prejavom šokuje. Roku 2004 skupina vystúpila v Krakove, kde pódium ovinuté ostnatým drôtom bolo ozdobené satanskými symbolmi, odrezanými ovčími hlavami, zvieracou krvou a štyrmi nahými postavami s kapucňou navlečenou cez hlavu. Škandinávska blackmetalová scéna ovplyvnila veľké množstvo hudobných skupín, a tak sa black metal postupne rozšíril aj za hranice Európy.
Záver
Rock and roll predstavuje rozsiahly hudobný žáner s obrovským množstvom tém a ideí, ktoré nemožno zúžiť len na myšlienky spojené so satanizmom, prípadne ho s ním úplne stotožniť. Reprezentuje najmä odmietanie konformizmu a myšlienkovú slobodu. To je to, čo mu dáva obsah a formu. A je len na samom hudobníkovi, akým spôsobom túto slobodu využije. V neposlednom rade je však dôležitý aj konečný poslucháč a jeho postoj k hudbe, či si pripustí skutočné alebo falošné idey k telu, či vie rozpoznať hudobné posolstvo a kriticky, respektíve nekriticky prijíma niečo, čo vo svojej podstate nie je hodnotou, ale hlbokou deštrukciou.
Poznámky:
[1] Narodil sa roku 1911 v černošskej rodine v štáte Mississippi (USA).
[2] Porov. Guralnick, P.: Searching for Robert Johnson. Plume 1998, s. 10
[3] Howard, M.: Rock's Sympathy for the Devil.
[5] White, Ch.: The Life and Times of Little Richard. Omnibus Press 2003, s. 206
[6] Narodil sa roku 1935 v chudobnej americkej belošskej rodine. So svojimi rodičmi chodil do charizmatickej cirkvi Assemblies of God, kde spolu s nimi spieval v kostolnom zbore.
[7] Sanchez, T.: Up and Down With the Rolling Stones. John Blake 2011, s. 319
[8] Pop, No. 23/1976
[9] Jeden z najväčších výrobcov zvukových záznamov v Európe
[10] Norman, Ph.: Shout! The Beatles in Their Generation. Touchstone 2005, s. 152
[11] Gould, J.: Can‘t Buy Me Love: The Beatles, Britain and America. Piatkus 2008, s. 308-309
[12] Sanchez, T.: Die Rolling Stones. Ihr Leben, ihre Musik, ihre Affären. München 1980, s. 132
[13] Tamže, s. 154
[14] Larson, B.: Rock. Wheaton, Illinois 1980, s. 44
[15] Uverejnené v časopise Rolling Stone, 5. 5. 1977, s. 55
[16] Schmidt-Joos, S.: Sympathy for The Devil. Aleister Crowley, Kenneth Anger und die Folgen. In: Güllden, J., Hoffmann, K. (eds.): Rock Session 1. Hamburg 1977, s. 10
[17] Sanchez, T.: c. d., s. 196
[18] Aranza, J.: Backward Masking Unmasked. Shreveport, Lousiana 1983, s. 12
[19] Poundstone, W.: Secret Messages on Records. Big Secrets. New York City 1983
[20] Christe, I.: Ďáblův hlas: heavy metal. BB art, Praha 2005, s. 134
[21] Irwin, W.: Black Sabbath and the Secret of Scary Music. Psychology Today (2012)
[22] Rock & Schwarze Magie. In: Spotlight No. 12/1978, s. 11
[23] Zimmermann, F.: Popová hudba a jej pozadie
[24] Watkins, T.: Ozzy Osbourne. The Rest of the Story
[25] Aranza, J.: c. d., s. 49
[26] Kiss (band) - http://en.wikipedia.org/wiki/Kiss_(band)
[27] Časopis Rolling Stone, 25. 3. 1976, s. 9
[28] Iné vysvetlenia sú Knights In Satan Service, Kinder SS alebo Kings In Satan Service.
[29] Rockový magazín Spark 4/2001, s. 15
[30] Jak diabeł z gitary. Newsweek Polska (2011)
Diabolský rock
Korene rock and rollu siahajú k ľudovému černošskému blues. Legendárny bluesman Robert Leroy Johnson [1] je autorom sotva tridsiatich skladieb. Texty jeho piesní hovoria o alkohole, ženách, diablovi a smrti. Hudobná scéna ho považuje za kráľa bluesovej gitary, ktorého tvorba mala obrovský vplyv na mnohých muzikantov a hudobné skupiny, najmä na Erica Claptona, The Rolling Stones, Boba Dylana, Red Hot Chili Peppers a Jimiho Hendrixa. Johnson zomrel ako 27-ročný a o jeho predčasnej smrti kolovalo veľa teórií, medzi inými aj taká, že zapredal svoju dušu diablovi výmenou za dosiahnutie úspechu. Taktiež po predčasnej smrti Johnsonovej prvej manželky ho jej príbuzní obviňovali za jeho pakt s diablom [2].
Z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia je známych niekoľko rozprávaní o černošských hudobníkoch a spevákoch, ktorí podpísali zmluvu s tajomným mužom v čiernom na križovatke. Tmavý cudzinec býva identifikovaný niektorými spisovateľmi buď ako v kresťanstve známy diabol (satan), alebo ako jorubský duch zo západnej Afriky nazývaný Eshu, ktorého vo voodoo uctievali a do južných štátov Ameriky priviezli čierni otroci [3]. V 50. rokoch mladý americký spevák Little Richard [4] zmodifikovaním štýlov beatu a rhythm & blues položil základy novému hudobnému štýlu. Richard za zdroj svojej inšpirácie považoval Satana: „Riadila ma a rozkazovala mi akási sila. Sila temnoty..., v ktorej existenciu veľa ľudí ani neverí. Sila diabla, satana" [5].
Od roku 1954 nastúpil rock and roll s Elvisom Presleym [6] na obrovské víťazné ťaženie celým západným svetom. Presley svojou hudbou vyjadroval rebéliu proti prudérnej morálke a spoločnosť mala byť šokovaná. Pri svojich koncertoch podfarboval svoje piesne kolísavými panvovými pohybmi, ktoré vyjadrovali oslobodenie od vonkajšej morálky a primitívne emócie. V 60. rokoch začala hlasitosť rockovej a populárnej hudby kontinuálne vzrastať. Hudba sa stávala čoraz „strojovejšia". Bol to začiatok modernej elektronickej rockovej hudby, ktorá sa od začiatku spájala so satanskými kultmi a vzájomne prepleteným obchodom s drogami, sexom, násilím a vraždami [7]. Do rockovej a popovej hudby prišli nové „okultné tendencie". K takýmto interpretom patria Beatles, Rolling Stones, The Mods, Cream, Alice Cooper, Jimi Hendrix a ďalší. Mnoho rockových hudobníkov sa v tom čase nechalo zasvätiť do magických rituálov a satanských kultov.
Beatles
Na začiatku 60. rokov minulého storočia sa na hudobnej scéne objavila skupina Beatles. Prvý veľký zlom v jej sláve nastal po tom, čo dostali pozvanie hrať v nočnom klube v Hamburgu. Na koncertoch členovia skupiny vystupovali zrejme pod vplyvom drog. Tony Sheridan, ktorý roku 1962 hral spoločne s Beatles v spomínanom klube, poodhalil tajomstvo, na ktorom by mohol byť založený úspech skupiny. Sheridan opisuje, ako sa John Lennon v roku 1962 veľmi silne zaujímal o okultné veci. Zúčastnil sa s ním v Hamburgu i na jednej špiritistickej seanse. Tam mu údajne Lennon povedal: „Viem, že Beatles budú mať úspech ako ešte nijaká iná skupina. Viem to presne, lebo som pre tento úspech predal dušu diablovi"[8].
V roku 1962 nadviazalo vplyvné britské hudobné vydavateľstvo EMI [9] spoluprácu s Beatles, čo sa stalo dôležitým krokom k popularizácii skupiny. Riaditeľ nahrávacieho štúdia tejto spoločnosti, George Martin, ako vyštudovaný hudobník štúdiovo upravil ich skladby a podarilo sa mu z nich nahrať hity. Bolo to práve vydavateľstvo EMI, vďaka ktorému sa z Beatles stal mýtus a ktoré sa zaslúžilo o šírenie ich popularity, čo im prinieslo miliardové zisky. V roku 1963 Beatles produkovali jeden svetový hit za druhým, čím podnietili vznik beatlemánie, ktorá sa postarala o rekordné počty predaných LP platní.
Ďalším zlomom bol rok 1964, keď sa Beatles vybrali na koncertné turné do USA, ktoré vďaka výbornej medializácii sledovali milióny Američanov. Beatlesovské krútivé pohyby hlavami a rituálne hojdanie telami čoskoro kopírovali stovky budúcich rockových skupín [10]. Roku 1966 noviny London Evening Standard uverejnili článok o Beatles. Nachádza sa v ňom aj známy kontroverzný výrok Johna Lennona: „Kresťanstvo zanikne, vytratí sa. Nemusím sa o tom hádať, som o tom úplne presvedčený. Dnes sme my populárnejší než Ježiš. Neviem, kto pôjde skôr, rock and roll, alebo kresťanstvo. Ježiš bol v poriadku, ale jeho učeníci boli hlúpi a jednoduchí. Oni to zmenili, podľa mňa" [11].
V roku 1967 Beatles zanechali odkaz na satanizmus aj na obale svojej platne Sgt. Pepper‘s Lonely Hearts Club Band. Objavili sa na ňom portréty mnohých osôb, boli to napríklad Karl Marx, Stanley a Oliver, Marlon Brando, Bob Dylan a ďalší. Medzi nimi aj okultista, otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín Aleister Crowley. Podľa tohto anglického okultistu má človek právo postaviť sa na miesto Boha a sám si zvoliť zákony vlastného života. Bubeník Beatles Ringo Starr to komentoval slovami: „Chceli sme dať dohromady tváre osôb, ktoré máme radi a ktoré obdivujeme."
John Lennon pre LP platňu Mind Games v roku 1973 napísal pieseň s názvom Bring on the Lucie a v nej doslova vzýva diabla: „Je niečo, čo musíš urobiť okamžite. Vysloboď ľudí, teraz, hneď. Urob to, urob to teraz. Sme zajatcami so zdvihnutými rukami. Voláme to ako modlitbu: Vysloboď ľudí. 666 je tvoje meno." John Lennon bol roku 1980 zastrelený fanúšikom Marcom Chapmenom. Motív vraždy Chapmen spájal s hlasmi diabla. Bola to cena za úspech, ktorú diabol žiadal od Lennona?
Rolling Stones
V roku 1962 vznikla skupina Rolling Stones, ktorá pôsobí až dodnes a aj ona sa v určitom období vo svojej tvorbe a na koncertoch zahrávala so satanizmom. S jej nástupom začalo obdobie hard rocku. Roku 1967 vydala platňu Their Satanic Majesties Request (Žiadosť jeho satanského veličenstva). Inšpirátorom pre vytvorenie platne bol sám Anton LaVey, zakladateľ Cirkvi Satanovej. Na jednom vystúpení Mick Jagger počas spevu piesne Sympathy for the Devil strhol svoje tričko a odhalil veľké tetovanie, ktoré predstavovalo diabla [12]. Aj ďalší člen skupiny, gitarista Keith Richard sa vyjadril, že „čierna mágia je niečo, čo by mal vyskúšať každý. Ponúka netušené možnosti. Pohrávalo sa s ňou veľa ľudí, v každom z nás je jej kúsok" [13]. Názov platne Get Yer Ya-Ya's Out z roku 1970 obsahuje vetu, ktorá sa používa pri niektorých kultoch vo voodoo. Na platni Goat's Head Soup (Polievka z kozlovej hlavy) z roku 1973 v jednej piesni dokonca počuť výkriky človeka posadnutého démonmi. Na vnútornej strane obálky je zobrazený kozol, ktorý je jeden z klasických symbolov satanizmu [14]. Richard vyhlásil, že ich piesne vznikajú jedna za druhou vtedy, keď sú ochotnými a otvorenými médiami [15].
Spevák Mick Jagger si zahral tiež hlavnú úlohu Lucifera vo filme Lucifer Rising (Luciferovo povstanie). Film vytvoril samozvaný Crowleyho žiak Kenneth Anger (1927). Jeden filmový kritik o filme napísal: „Pekelná fantazmagória, v ktorej Anger zaklína démonov, celebruje akési čierne omše a ukazuje tajomné vizionárske obrazy" [16]. Roku 1969 Rolling Stones, na záver svojho turné po USA, vystúpili na koncerte na štadióne Altamont neďaleko San Francisca. Na koncert prišlo 300-tisíc divákov. Keď zaznela pieseň Sympathy for the Devil, opití členovia usporiadateľskej rockovej skupiny Hell's Angels (Pekelní anjeli) sa ako bez zmyslov vrhli na poslucháčov. Krvavú bitku pred pódiom nebolo možné zastaviť, koncert sa úplne vymkol spod kontroly. Keď Mick Jagger oblečený ako Lucifer spieval pieseň Under My Tumb (Pod mojou vládou), Pekelní anjeli pod javiskom prebodli osemnásťročného černocha Mereditha Huntera [17]. Po tejto udalosti sa Rolling Stones dištancovali od Crowleyho mágie a prerušili kontakty s Kennethom Angerom.
Led Zeppelin
V roku 1968 Jimmy Page založil skupinu Led Zeppelin. Bol veľkým obdivovateľom učenia satanistu Aleistera Crowleyho, dokonca zbieral všetky jeho osobné predmety - knihy, rukopisy, klobúky, zošity, ba i tuniky, ktoré Crowley používal počas satanských rituálov. Page býval v dome na brehu jazera Loch Ness, v ktorom predtým žil, učil a vykonával svoje rituály sám Crowley. K najznámejším a najúspešnejším piesňam skupiny Led Zeppelin patrí pieseň Stairway To Heaven (Schody do neba). Jej text v skrytej forme obsahuje satanské vyznanie viery. Keď sa táto pieseň pustí pospiatky, sú počuť nasledujúce úryvky viet: „Toto je pre môjho sladkého Satana, ktorého cesta ma nerobí smutným a na ktorej mocnosťou je Satan. On ťa bude rozvíjať, dá ti šesť, šesť, šesť" [18].
Backward masking process, ako sa po anglicky označuje skryté posolstvo, ktoré sa dá počuť pri prehraní skladby pospiatky, sa stal praktikou, z ktorej boli obviňované viaceré kapely a hudobníci. Vznikol dokonca zoznam skupín a spevákov, u ktorých sa táto prax zistila. Išlo o The Beatles, Rolling Stones, Led Zeppelin, Elo, KISS, AC/DC, Micka Jaggera, Brucea Springsteena, Black Sabbath, Devo, Dead Kennedys, Frankie Goes To Hollywood, Jefferson Airplane, The Cue, Van Morrisona, a tiež o niektoré piesne Madonny a Michaela Jacksona [19]. Takisto Led Zeppelin na obaly svojich platní umiestňovali satanské symboly. Na ich treťom albume bolo vytlačené motto Aleistera Crowleyho: „Rob, čo chceš!" a na štvrtom nachádzame magický znak, ktorý sa zvyčajne používa na uzatváranie zmluvy s diablom. Na obale albumu Presence (Prítomnosť) je vyobrazený čierny predmet zvláštneho tvaru, o ktorom Jimmy Page povedal, že je to symbol sily, ktorá umožňuje skupine mať taký veľký vplyv na poslucháčov a ktorú on jednoducho nazýva „Prítomnosť". V roku 1980 zomrel bubeník John Bonham vo veku 32 rokov na následky silnej opitosti a udusenia zvratkami. Po jeho smrti sa pozostalí členovia rozhodli Led Zeppelin rozpustiť, pretože Bonhama považovali za nenahraditeľného bubeníka.
Satanský metal
Heavy metal alebo metal je druh rockovej hudby, ktorý sa ako vymedzený hudobný štýl objavil na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Zo všetkých nespočetných foriem rock and rollu je práve heavy metal najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo teatrálnosti. Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Nový štýl bol uvedený predovšetkým tvorbou britských kapiel Black Sabbath, Led Zeppelin a Deep Purple na začiatku 70. rokov. Počas nich sa začali dostávať do povedomia aj ďalšie kapely ako AC/DC, Judas Priest, KISS a spevák Alice Cooper. Na sklonku 70. rokov a v 80. rokoch prišla nová vlna britského heavy metalu reprezentovaná skupinami Iron Maiden, Def Leppard, Diamond Head, Saxon či Metalica.
Heavymetalová hudba sa v mnohých krajinách stala terčom kritiky a jej interpreti sa veľmi často označovali za poslov Satana a všeobecne zla. Táto situácia dala napríklad v USA vzniknúť organizácii PMRC (Parents‘ Music Resource Center), čo viedlo roku 1990 k označovaniu „zlých" nahrávok varovnými štítkami umiestnenými priamo na obaloch hudobných nosičov. Veľké množstvo obchodníkov nechcelo predávať takto označené albumy [20]. Na obaloch mnohých platní haevymetalových skupín možno nájsť okultné symboly a výjavy, až po zobrazenie démonických postáv. Najčastejšie zobrazovaným okultným symbolom je pentagram. Obaly mnohých platní priam ponúkajú vysvetlenie, že sú výplodom démonickej inšpirácie. Medzi prvými hudobnými skupinami, ktoré v širšom rozsahu začali vo svojej tvorbe spracúvať rozličné okultné, magické a špiritistické témy, bola kapela Black Sabbath.
Black Sabbath
História skupiny Black Sabbath sa začala roku 1968 v anglickom Birminghame. O jej satanské smerovanie sa zaslúžil aj záhadný zážitok basgitaristu Geezera Butlera, ktorému Ozzy Osbourne požičal okultistickú knihu. V tú noc Butlera navštívila tajomná postava. Tento zážitok viedol k napísaniu slov k prvej skladbe na prvej platni s názvom Black Sabbath [21]. Skupina sa zviditeľnila svojím prvým albumom Black Sabbath, ktorý vydala v roku 1970. Obsah piesní z albumu dával otvorene najavo záujem skupiny o okultizmus, čiernu mágiu a satanizmus. Napríklad v piesni N.I.B. sú slová: „Niektorí hovoria, že moja láska nemôže byť pravá. Prosím, ver mi, môj miláčik, a ja ti to ukážem. Ó, miluj ma teraz a nebudeš váhať skoncovať so životom, ktorý si žil pred naším stretnutím. Moje meno je Lucifer, chyť sa, prosím, mojej ruky." Platňa vyvolala vlnu rozhorčenia aj odmietnutia, ale i kladné ohlasy a zvýšila záujem o knihy zaoberajúce sa čiernou mágiou, čarodejníctvom a zaklínaním [22].
Počas svojej histórie mala kapela niekoľkých vokalistov. Najdôležitejší boli Ozzy Osbourne, Ronie James Dio a Tony Martin. Ozzy Osbourne o sebe vyhlasoval: „Zdá sa mi, akoby som bol médium nejakej cudzej sily. Dúfam, že to nie je sila toho, koho sa obávam, Satana. Je to taká nadprirodzená sila, ktorá mi našepkáva, keď píšem. Snáď nie je diabolská, ale to ja neviem" [23]. Neskoršie Osbourne dokonca otvorene priznal, že je pod vplyvom diabla: „Naozaj chcel by som vedieť, prečo som urobil niektoré z tých vecí, ktoré som urobil v priebehu rokov. S odstupom času si myslím, že som posadnutý nejakým duchom" [24]. Ronnie James Dio pri jednom živom koncerte uviedol satanský pozdrav rohatú dlaň. Spevák pritom zareval na obecenstvo a mnohí odpovedali tým istým satanským pozdravom [25].
KISS
KISS je americká rocková skupina, ktorá vznikla v New Yorku roku 1973. Americký časopis Rolling Stone označil skupinu už pri jej vzniku prívlastkom americký Black Sabbath [26]. Členovia skupiny sú ľahko identifikovateľní svojimi pomaľovanými tvárami, kostýmami a vizuálnym stvárnením svojich koncertných vystúpení. Počas nich vydychujú oheň, pľujú krv, dymí sa im z gitár a používajú pyrotechniku. Ich oblečenie a mejkap majú charakter diabolsky ladených postáv. Iný rockový magazín nazýva KISS ako „oheňchrliaci démoni rock‘n‘rollového pekla". Sám ich producent Bob Ezrin označuje hudobníkov z KISS za symboly rozpútaného zla a neviazanej zmyselnosti. Bývalý bubeník tejto skupiny, Peter Criss, pyšne vyhlásil: „Považujem sa za zlého. Verím rovnako v diabla ako v Boha. Obidvoch možno použiť na to, aby človek dosiahol to, čo si praje" [27].
American Photographer Magazine v roku 1980 uviedol, že názov KISS pochádza zo začiatočných písmen slov Kids In Satan Service (Deti v službe Satana). Iná interpretácia tohto názvu je: Knives In Satan Shoulder (Nože v rukách Satana) [28]. Satanský charakter skupiny potvrdzuje i pieseň God of Thunder (Boh hromu) obsahujúca výzvu: „Zhromažďuj okolo seba temnotu, aby ťa potešovala, prikazujem ti, aby si pokľakol pred bohom hromu, bohom rock‘n‘rollu."
Démonický black metal
Black metal je extrémnou odnožou heavy metalu. Vyznačuje sa rýchlym tempom, jačavým spevom a temnou skľučujúcou atmosférou. Tento štýl sa najviac spája so satanizmom a odporom voči židovsko-kresťanskej tradícii. Veľa blackmetalových kapiel má aj nacistické a nacionalistické ladenie. Vystupujú spravidla v čiernej farbe, s čierno-bielym mejkapom, tzv. corpse paint, čo má pripomínať mŕtvolný vzhľad. Ďalšími nevyhnutnosťami muzikantov sú klincové náramky, nábojnicové pásy a na krku zavesený pentagram alebo obrátený kríž. Kontroverznú šou používaním napríklad zvieracej krvi alebo nabodnutých zvieracích hláv ešte posilňujú satanistický ráz koncertných vystúpení.
Počiatok black metalu sa datuje do osemdesiatych rokov, do tzv. prvej vlny black metalu a spája sa najmä s kapelami Venom, Bathory, Meryful Fate a Hellhammer. Tieto kapely doviedli satanistický imidž k dokonalosti. Pojem black metal zaviedla britská skupina Venom, ktorej druhý album Black Metal z roku 1982 prepožičal názov celému žánru. Texty a symbolika tohto albumu sa zameriavali na protikresťanskú a satanistickú tematiku väčšmi, než kedykoľvek predtým. Satanizmom Venom šokoval a získal mu popularitu.
Najväčší rozmach ale zaznamenal black metal v Škandinávii. Dlhé zimy, nekonečné temné lesy a bohatá mytológia boli pre tento extrémny žáner to pravé. Jednou z kapiel, ktorá najväčšmi ovplyvnila black metal, bola aj švédska Bathory vedená multiinštrumentalistom Thomasom Forsbergom prezývaným Quorthon. Hudba tejto skupiny bola temná, rýchla, mimoriadne skreslená, nízkej kvality a s protikresťanskými textami a symbolikou. Quorthon bol navyše aj prvý, kto použil škriekavé vokály, ktoré prispeli k definovaniu tohto hudobného žánru. Po štvrtom albume Blood Fire Death prichádza zmena v hudobnom štýle Bathory - namiesto škriekavého spevu a dunivých gitár nastupujú intrá, epická a atmosférická hudba podfarbená klávesmi a prírodnými zvukmi - vikinské motívy vystriedali satanizmus. Tým skupina šokovala svojich priaznivcov. Od tohto albumu sa Quorthon osamostatnil a ďalej koncertoval sám. Namiesto uctievania Satana začal spievať o škandinávskej mytológii, čím dal vzniknúť novému žánru, takzvanému viking metalu. Medzi blackmetalovými fanúšikmi získal kultový status, sčasti i pre absenciu živých vystúpení, čo len zvýrazňovalo jeho tajomný obraz.
Dánska skupina Mercyful Fate zase ovplyvnila nórsku scénu svojou symbolikou a textami. King Diamond, ktorý má pri vystúpeniach tvár pomaľovanú diabolskými čierno-bielymi vzormi, inšpiroval štýl spomínaného mejkapu corpse paint. Zo všetkých hudobníkov skupiny Diamond berie satanizmus najvážnejšie. Dokonca až tak, že je členom LaVeyovej Cirkvi Satanovej. Druhá vlna black metalu začala v Nórsku počiatkom deväťdesiatych rokov. Kapely začali dokazovať, že svoj satanizmus a protikresťanské názory myslia smrteľne vážne. Vypaľovali kostoly a dopúšťali sa násilia. Najznámejšími kapelami tohto obdobia sú Mayhem, Burzum, Immortal, Darkthrone, Emperor, Satyricon, Enslaved a Gorgoroth.
Najkultovejšou a najkontroverznejšou spomedzi nich je nórska kapela Mayhem považovaná za zakladateľku nórskeho black metalu. Vznikla roku 1984 v Osle. Vyznačuje sa agresívnym undergroundovým zvukom a desivou pódiovou šou. V roku 1991 spevák Dead spáchal samovraždu, keď si podrezal žily a strelil brokovnicou do hlavy. Keď ho našiel gitarista Øystein Euronymous Aarseth, vyfotil mŕtveho spoluhráča. Fotografia sa neskôr objavila na obale koncertného albumu Dawn of Black Hearts. Kapela získala vďaka tomuto desivú povesť. Začali sa dokonca šíriť reči o tom, že kúsky rozstreleného mozgu členovia skupiny opražili a zjedli a že úlomky lebečných kostí si Euronymous spolu s bubeníkom Hellhammerom odložili.
V roku 1991 si Euronymous otvoril obchod s platňami Helvete (Peklo), ktorý sa onedlho stal centrom blackmetalovej scény. V jeho pivnici založil Euronymous vydavateľstvo, kde vyšli okrem niektorých albumov Mayhemu tiež dva albumy skupiny Burzum a ďalších black a deathmetalových kapiel. Ľudia, ktorí sa schádzali v Helvete, založili organizáciu Čierny kruh. Jej cieľom bolo dokázať, že nenávisť ku kresťanstvu myslia vážne. V roku 1992 zapálili kostol Fantovt z 12. storočia a do konca roka podpálili ďalších šesť kostolov. V auguste 1992 bubeník kapely Emperor, Bard „Faust" Eithun, dobodal v lese blízko Lillehammeru homosexuála Magne Andreassena. Začalo sa intenzívne vyšetrovanie a pozornosť polície sa zamerala na blackmetalové skupiny. Boli vypočúvaní členovia mnohých hudobných kapiel, no všetci boli nakoniec prepustení pre nedostatok dôkazov. Euronymous radšej zatvoril svoj obchod. Presne rok nato, 10. augusta 1993, ho zavraždil Varg Vikernes, člen skupiny Burzum známy pod pseudonymom Count Grishnackh.
Taktiež nórska skupina Dimmu Borgir počas vystúpení vo svojich textoch a videoklipoch často používa satanské motívy. Spevák skupiny s pseudonymom Shagrath sa na margo toho vyjadril: „V knihách s námetom mágie a satanizmu nachádzam veľa blízkych myšlienok..." [29]. Silne satanistický podtext má ďalšia nórska skupina Gorgoroth, ktorá vznikla v roku 1992. Jej zakladateľ Infernus vyhlásil, že black metal je hudba satanistov pre satanistov a sám sa hlási k teistickému satanizmu [30]. Satanizmus, ktorý prezentuje Gorgoroth, svojím prejavom šokuje. Roku 2004 skupina vystúpila v Krakove, kde pódium ovinuté ostnatým drôtom bolo ozdobené satanskými symbolmi, odrezanými ovčími hlavami, zvieracou krvou a štyrmi nahými postavami s kapucňou navlečenou cez hlavu. Škandinávska blackmetalová scéna ovplyvnila veľké množstvo hudobných skupín, a tak sa black metal postupne rozšíril aj za hranice Európy.
Záver
Rock and roll predstavuje rozsiahly hudobný žáner s obrovským množstvom tém a ideí, ktoré nemožno zúžiť len na myšlienky spojené so satanizmom, prípadne ho s ním úplne stotožniť. Reprezentuje najmä odmietanie konformizmu a myšlienkovú slobodu. To je to, čo mu dáva obsah a formu. A je len na samom hudobníkovi, akým spôsobom túto slobodu využije. V neposlednom rade je však dôležitý aj konečný poslucháč a jeho postoj k hudbe, či si pripustí skutočné alebo falošné idey k telu, či vie rozpoznať hudobné posolstvo a kriticky, respektíve nekriticky prijíma niečo, čo vo svojej podstate nie je hodnotou, ale hlbokou deštrukciou.
Poznámky:
[1] Narodil sa roku 1911 v černošskej rodine v štáte Mississippi (USA).
[2] Porov. Guralnick, P.: Searching for Robert Johnson. Plume 1998, s. 10
[3] Howard, M.: Rock's Sympathy for the Devil.
[5] White, Ch.: The Life and Times of Little Richard. Omnibus Press 2003, s. 206
[6] Narodil sa roku 1935 v chudobnej americkej belošskej rodine. So svojimi rodičmi chodil do charizmatickej cirkvi Assemblies of God, kde spolu s nimi spieval v kostolnom zbore.
[7] Sanchez, T.: Up and Down With the Rolling Stones. John Blake 2011, s. 319
[8] Pop, No. 23/1976
[9] Jeden z najväčších výrobcov zvukových záznamov v Európe
[10] Norman, Ph.: Shout! The Beatles in Their Generation. Touchstone 2005, s. 152
[11] Gould, J.: Can‘t Buy Me Love: The Beatles, Britain and America. Piatkus 2008, s. 308-309
[12] Sanchez, T.: Die Rolling Stones. Ihr Leben, ihre Musik, ihre Affären. München 1980, s. 132
[13] Tamže, s. 154
[14] Larson, B.: Rock. Wheaton, Illinois 1980, s. 44
[15] Uverejnené v časopise Rolling Stone, 5. 5. 1977, s. 55
[16] Schmidt-Joos, S.: Sympathy for The Devil. Aleister Crowley, Kenneth Anger und die Folgen. In: Güllden, J., Hoffmann, K. (eds.): Rock Session 1. Hamburg 1977, s. 10
[17] Sanchez, T.: c. d., s. 196
[18] Aranza, J.: Backward Masking Unmasked. Shreveport, Lousiana 1983, s. 12
[19] Poundstone, W.: Secret Messages on Records. Big Secrets. New York City 1983
[20] Christe, I.: Ďáblův hlas: heavy metal. BB art, Praha 2005, s. 134
[21] Irwin, W.: Black Sabbath and the Secret of Scary Music. Psychology Today (2012)
[22] Rock & Schwarze Magie. In: Spotlight No. 12/1978, s. 11
[23] Zimmermann, F.: Popová hudba a jej pozadie
[24] Watkins, T.: Ozzy Osbourne. The Rest of the Story
[25] Aranza, J.: c. d., s. 49
[26] Kiss (band) - http://en.wikipedia.org/wiki/Kiss_(band)
[27] Časopis Rolling Stone, 25. 3. 1976, s. 9
[28] Iné vysvetlenia sú Knights In Satan Service, Kinder SS alebo Kings In Satan Service.
[29] Rockový magazín Spark 4/2001, s. 15
[30] Jak diabeł z gitary. Newsweek Polska (2011)
