Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu sa vo svojej doktríne odvoláva na tradíciu bengálskeho višnuizmu (tzv. višnuizmus Gaudiya) reprezentovaného Šň Krišnom Čaitanjom Maháprabhuom (1486 - 1534). Vyznávači Krišnu sú presvedčení, že Čaitanja Maháprabhu je vtelením samého boha Krišnu, ktorý zostúpil na zem približne pred päťsto rokmi preto, aby učil ľudí ceste bhakti spočívajúcej v úplnom oddaní sa Najvyššiemu bohu. Z historického hľadiska bol Čaitanja Maháprabhu potulný extatický mystik zo 16. storočia, ktorého rodiskom bolo bengálske mesto Majápur. Vyznačoval sa najmä tým, že propagoval idey milostného vzťahu medzi človekom a bohom. Jeho životopis bol s najväčšou pravdepodobnosťou spísaný v Bengálsku a publikovaný v knihe Šrí Čaitanja-čaritámrita. Súčasné doktrinálne tézy sa však odvolávajú predovšetkým na duchovné zásady kodifikované prostredníctvom Šrílu Bhaktivinóda Thákura (1838-1914). V súlade s usmerneniami tohto učiteľa členovia hnutia Hare Krišna, veria, že:
Védy a písma predkladajúce védské konklúzie predstavujú Absolútnu Pravdu. Ako zjavené a večné sú prameňom a hlavným dôkazom, z ktorého vyplývajú ostatné vieroučné pravdy. Osobný boh - Krišna je pôvodným Najvyšším Pánom, konečnou skutočnosťou a pražriedlom všetkých expanzií a všetkého, čo jestvuje. Krišna ako prapríčina všetkého je Vševedúci a Všemohúci. Krišna je prameňom všetkých emócií a najvyšším objektom lásky; čerpá potešenie zo vzťahov so svojimi ctiteľmi a odjakživa je prítomný v duchovnom svete. Všetky žijúce bytosti (duše) sú večnými a odlišnými časťami majúcimi svoj počiatok v Krišnovi; jestvuje nekonečné množstvo živých bytostí, ktoré obývajú duchovné aj materiálne svety.
Živé bytosti (duše) prebývajúce v materiálnom svete zabúdajú na svoj večný vzťah s Krišnom a podliehajúc ilúzii sa stotožňujú s materiálnymi telami a trpia strasti opakujúcich sa rodení a smrti. Živé bytosti (duše) prebývajúce v duchovnom svete si uvedomujú svoju duchovnú identitu; majúc rôznorodé vzťahy s Krišnom, večne s ním prebývajú v duchovnom svete. Všetko, čo sa prejavuje v tomto svete, je súčasne identické a odlišné od Krišnu. Oddaná služba (bhakti) je najlepším spôsobom prebudenia duchovnej prirodzenosti a obnovenia vzťahu s Krišnom; ako taká sa považuje za najdôležitejšiu činnosť. Najvyšším životným cieľom je rozvinutie čistej lásky k bohu.
Charakteristickým rysom Krišnových vyznávačov je ich silné zaangažovanie v memorovaní Hare Krišna mantry, ktorú je potrebné recitovať každý deň v plnom znení minimálne 1 728-krát. Mantra (tzv. mahámantra - veľká mantra) pozostáva z niekoľkých jednoduchých slov (mien) a znie: Hare Krišna, Hare Krišna, Krišna Krišna, Hare Hare; Hare Ráma, Hare Ráma, Ráma Ráma, Hare Hare. Intonácia tejto mantry predstavuje hlavnú životnú zásadu, ktorej cieľom je priviesť vyznávača na patričnú úroveň dokonalého vedomia. Jej slová pochádzajú z Kalí Santarana upanišády a boli rozšírené okolo roku 1500 prostredníctvom Čaitanju Maháprabhua. Medzi najdôležitejšie a základné náboženské zásady hinduizmu, ktoré uznáva hnutie Hare Krišna, ďalej patria:
Telo je odlišné od duše - Duša je skutočným Ja; vďaka jej prítomnosti sa telo rozvíja a cíti. Duša je večná, nezrodená a nesmrteľná, nezaniká na rozdiel od tela, v ktorom prebýva. Duša je prítomná v tele každej živej bytosti (taktiež v rastlinách a zvieratách). Zákon karmy reguluje akúkoľvek aktivitu v tomto svete - V súlade s týmto zákonom každá činnosť so sebou nesie zodpovedajúce dôsledky v budúcnosti; súhrn dobrých a zlých skutkov podmieňuje súčasné i budúce vtelenia duše. Zákon karmy pôsobí automaticky a podliehajú mu bez výnimky všetky živé bytosti v tomto materiálnom svete. Dokiaľ živá bytosť generuje karmu, dovtedy je sústavne prinútená rodiť sa i umierať v cykle samsáry.
Reinkarnácia - Ide o cyklus opakujúcich sa rodení a smrti v rôznych vteleniach (ľudských, zvieracích, rastlinných) podmienených predchádzajúcim konaním. Cieľom ľudského života je uvoľniť sa z tohto reťazca a dosiahnuť definitívne oslobodenie. Nie je to však možné, pokiaľ živá bytosť zotrváva v nevedomosti ohľadom svojej duchovnej identity. Oslobodenie - je cieľom náboženských úkonov a znamená úplné podriadenie sa bohu; dosiahnuť taký stav možno prostredníctvom praktizovania jogy. Joga - akákoľvek vedomá aktivita človeka, ktorá smeruje k oslobodeniu; jogu je najlepšie praktizovať pod vedením kvalifikovaného duchovného majstra (guru).
Etické zásady a každodenná prax rôznymi spôsobmi nadväzujú na filozofiu hinduistického višnuizmu. Štyrmi piliermi duchovného života ctiteľa Krišnu sú: milosrdenstvo, čistota, pravdovravnosť a sebazaprenie. Skrze vegetariánsku stravu a odmietnutie používania násilia sa členovia hnutia Hare Krišna usilujú v sebe rozvinúť vlastnosť milosrdenstva. Prostredníctvom odmietania rozličných pokušení sa usilujú zachovať čistotu tela, jeho zdravie a jasnú myseľ. Odmietanie hazardu má viesť k pravdovravnosti.
Manželská vernosť a praktizovanie života v celibáte zase majú slúžiť vlastnému zdokonaľovaniu. Uvedené etické zásady, ktorými sa majú riadiť stúpenci hnutia, sú pomerne prísne, čo spôsobuje, že len málokto ich dokáže zachovať všetky. Hoci značná časť členov žije nábožensky veľmi aktívne a úprimne sa usiluje uplatňovať stanovené zásady, medzi členmi a sympatizantmi hnutia sú jedinci, ktorí vedú „dvojitý život" - rôznymi spôsobmi porušujú zásady, pričom sa k tomu, samozrejme, nepriznávajú.