Autor: P. Mariusz Gajewski, SJ
Zdroj: © Rozmer, č. 1/2014, s. 13 » časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
preklad: Ondrej Štefaňak
Datum napsání:
10.03.2014
Hare Krišna » Ctitelia modrého boha
Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (The International Society for Krishna Consciousness - ISKCON), známa aj ako hnutie Hare Krišna, sa na verejnosti prezentuje ako misijné hnutie „reprezentujúce jedno z najstarších monoteistických náboženstiev sveta - višnuizmus, čo je jeden z troch hlavných smerov hinduizmu. V Indii, krajine svojho pôvodu, sa k nemu hlási okolo tristo miliónov prívržencov.“ V Spojených štátoch a Európe však z ISKCON-u v dôsledku mnohých vnútorných turbulencií a krízy, ktorá v hnutí prepukla po smrti jeho zakladateľa Swami Prabhupádu, odišlo mnoho aktívnych členov a viacerých dokonca vylúčili. Rozruch, ktorý sa vytvoril okolo hnutia Hare Krišna spôsobil, že sa počas niekoľkých rokov vynorilo množstvo často nepravdivých historiek zveličujúcich skutkový stav vzniknutých kontroverzií, no na druhej strane sa viaceré obvinenia ukázali ako opodstatnené.
Kým v minulosti spôsobili hnutiu najviac ťažkostí početné škandalózne historky spojené s jeho najvyššími duchovnými predstaviteľmi, dnes sú jednými z jeho najväčších bremien viaceré závažné problémy týkajúce sa sexuálnych zneužívaní detí a mládeže žijúcej v jeho centrách. Skúmajúc faktografické pramene tohto hnutia prichádzame k roku 1896, keď sa v indickej Kalkate (západný Bengál) narodil Ind menom Abhaj Čaran De. Na Západe je známy ako A. C. Bhaktivédanta Swami Prabhupáda.
Roku 1947 mu indická organizácia Gaudiya Vaisnava Society priznala titul Bhaktivédanta, čo sa dá voľne preložiť ako „ten, ktorý pozná Védy“. Ako vo svojich informačných materiáloch členovia hnutia uvádzajú, mudrc, filozof, učenec a zároveň prostý mních Swami Prabhupáda „sa vo veku 69 rokov rozhodol vycestovať do Ameriky, kde pokračoval v misijnom pôsobení započatom v Indii,“ ktoré prevzal od svojho guru Bhaktsiddhántu Sarasvatího. Prvých žiakov našiel Prabhupáda v šesťdesiatych rokoch minulého storočia medzi mládežou a študentmi, ktorí sa vymaňovali zo sociálnych väzieb (tzv. kontra-kultúra mládeže) a rôznymi spôsobmi protestovali proti spoločenskému životu vtedajšej Ameriky.
Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (The International Society for Krishna Consciousness - ISKCON), známa aj ako hnutie Hare Krišna, sa na verejnosti prezentuje ako misijné hnutie „reprezentujúce jedno z najstarších monoteistických náboženstiev sveta - višnuizmus, čo je jeden z troch hlavných smerov hinduizmu. V Indii, krajine svojho pôvodu, sa k nemu hlási okolo tristo miliónov prívržencov.“ V Spojených štátoch a Európe však z ISKCON-u v dôsledku mnohých vnútorných turbulencií a krízy, ktorá v hnutí prepukla po smrti jeho zakladateľa Swami Prabhupádu, odišlo mnoho aktívnych členov a viacerých dokonca vylúčili. Rozruch, ktorý sa vytvoril okolo hnutia Hare Krišna spôsobil, že sa počas niekoľkých rokov vynorilo množstvo často nepravdivých historiek zveličujúcich skutkový stav vzniknutých kontroverzií, no na druhej strane sa viaceré obvinenia ukázali ako opodstatnené.
Kým v minulosti spôsobili hnutiu najviac ťažkostí početné škandalózne historky spojené s jeho najvyššími duchovnými predstaviteľmi, dnes sú jednými z jeho najväčších bremien viaceré závažné problémy týkajúce sa sexuálnych zneužívaní detí a mládeže žijúcej v jeho centrách. Skúmajúc faktografické pramene tohto hnutia prichádzame k roku 1896, keď sa v indickej Kalkate (západný Bengál) narodil Ind menom Abhaj Čaran De. Na Západe je známy ako A. C. Bhaktivédanta Swami Prabhupáda.
Roku 1947 mu indická organizácia Gaudiya Vaisnava Society priznala titul Bhaktivédanta, čo sa dá voľne preložiť ako „ten, ktorý pozná Védy“. Ako vo svojich informačných materiáloch členovia hnutia uvádzajú, mudrc, filozof, učenec a zároveň prostý mních Swami Prabhupáda „sa vo veku 69 rokov rozhodol vycestovať do Ameriky, kde pokračoval v misijnom pôsobení započatom v Indii,“ ktoré prevzal od svojho guru Bhaktsiddhántu Sarasvatího. Prvých žiakov našiel Prabhupáda v šesťdesiatych rokoch minulého storočia medzi mládežou a študentmi, ktorí sa vymaňovali zo sociálnych väzieb (tzv. kontra-kultúra mládeže) a rôznymi spôsobmi protestovali proti spoločenskému životu vtedajšej Ameriky.
