Deti fascinujú mnohé veci, ktoré my dospelí pokladáme za samozrejmé. Všimli ste si napríklad, ako ich priťahujú húsenice? Tie škaredé a chlpaté stvorenia dokážu zaujať pozornosť detí dávno predtým, ako sa zmenia na motýle. A keď deti zistia, aká premena sa s húsenicami deje, ich pozornosť sa mení na obdiv a fantáziu. To, čo kedysi vyzeralo ako zábavné skríženie červa a hmyzu, sa teraz zmenilo na niečo pôvabné a krásne. Dôvodom, prečo sú húsenice a motýle také zaujímavé, je premena, ktorou prechádzajú. Najprv boli nepríťažlivé a pripútané k zemi, potom sa menia na krásne stvorenia, ktoré môžu lietať. A to je možno dôvod, prečo mnohí kňazi hovoria o húsenici ako o symbole Pôstneho obdobia. Počas tohto mimoriadneho obdobia nás Cirkev nabáda, aby sme vykročili v ústrety svojej premene - premene, ktorá nás oslobodí od praktík tohto sveta a zjednotí nás užšie s Ježišom.
Prečo sa zmeniť?
Pôst je obdobím, počas ktorého sa môžeme uistiť, že každý z nás je stvorený na Boží obraz a podobu. Boh miluje každého z nás a nazýva nás „veľmi dobrými“ (Gn 1, 31) - hoci vie, že páchame hriechy. Pôst je zároveň obdobím, keď nám Boh ponúka príležitosť oslobodiť sa od hriechu a naplniť všetko, čo je v nás dobré, jeho božskou milosťou. Túto premenu chce v nás vykonať Duch Svätý. Hoci je premena húsenice na motýľa prirodzený proces, naša premena nie je taká automatická. Nemôžeme ju uskutočniť bez Božieho uzdravenia a obnovujúcej sily Božej milosti, ktorá pôsobí v našom živote. Svätý Pavol to vysvetlil takto: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania“ (Rim 12, 2).
Pavol nás vyzýva pustiť sa do práce na obnove svojho zmýšľania a konania, avšak to je len jedna časť obrazu. Áno, musíme sa pozrieť na to, ako sa správame. Musíme skúmať svoje myšlienky a zámery. Musíme strážiť svoj rozum a pracovať s vierou. Ale mýlili by sme sa, keby sme sa sústredili len na to, čo máme urobiť my, a nebrali by sme do úvahy pôsobenie Ducha Svätého, ktorý v nás žije, a silu milosti, ktorú nám Boh neustále ponúka. Keď teda vstupujeme do Pôstneho obdobia, sústreďme sa na nádej premeny, aby potom, keď príde Veľká noc, sa nám ľahšie rozmýšľalo a kráčalo - a dokonca lietalo - s Bohom.
Čo znamená táto premena?
Začnime tým, že sa pozrieme na učenie o premene v Kristovi. Musíme sa vrátiť ku krstiteľnici. Písmo hovorí, že keď sme sa dali pokrstiť, vstali sme zo smrti do života, z hriechu do slobody (Kol 2, 12-15). Duch Svätý vodou krstu prišiel prebývať do nášho srdca. Ponúka nám Božiu silu, aby sme sa zmenili a obnovili. Ale tento mocný Boží dar k nám prichádza ako semeno, nie ako plne rozvinutá rastlina (1 Pt 1, 23). Hoci toto semeno má potenciál urobiť nás svätými, musíme sa oň starať rovnako, ako sa staráme o akékoľvek iné semeno. Musíme ho živiť životom činnej viery, modlitbou, poslušnosťou, sviatosťami a skutkami lásky a milosrdenstva voči blížnym.
Svätý Pavol to nazval „novým životom“ v porovnaní so „starým životom“. Keď hovoril ľuďom, aby prešli zo starého života k novému, povedal, že musia „odložiť“ také hriechy, akými sú „hnev, rozhorčenie, zloba, rúhanie i mrzké reči“ (Kol 3, 8). Ale nestačí len skončiť so skutkami a myšlienkami, ktoré sa protivia Ježišovi. Pavol jedným dychom hovorí, aby sme si „obliekli nového [človeka], toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril“ (3, 10). Potom uviedol zoznam konkrétnych príkladov - to, čo si ešte máme „obliecť“: „Milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ spolu so znášanlivosťou, odpúšťaním, vďačnosťou a láskou (3, 12-14).
Podľa svätého Pavla žiť novým životom znamená usilovať sa o obnovu svojho zmýšľania a konania tým, že prosíme Ducha Svätého o milosť, aby nám pomohol zmeny uskutočniť. Naše vlastné úsilie zmeniť svoj život je dobré a môže priniesť ovocie - ale len do istej miery. V konečnom dôsledku je však nedostatočné. Nemôže vytvoriť obnovené zmýšľanie. Možno by sme presnejšie mohli povedať, že naše úsilie spočíva väčšmi v preskupení prostriedkov, ktoré už máme. Skutočný nový život je spojený s novým zdrojom sily, a síce Božej sily. Keď túto silu, pochádzajúcu z Ducha, ktorého sme dostali pri krste, zakúsime, budeme motivovaní páčiť sa Ježišovi vo všetkom, čo konáme. Budeme presvedčení, že je v nás nová sila, ktorá nepochádza z nás, sila, ktorá nás pobáda milovať Boha. Začneme vnímať aj neobmedzenú silu Božej milosti, ktorá pomáha nášmu ľudskému úsiliu a umožňuje nám zmýšľať, konať a žiť podobnejšie Ježišovi. Uvidíme, ako bude Božia milosť stavať na našej ľudskej prirodzenosti.
Vidíte ten rozdiel? Na jednej strane môžeme preskupovať a používať to, čo máme, a každý rok čoraz väčšmi rozvíjať svoje dary a talenty. Ale je to niečo iné než nový život v Kristovi. Nový život v Kristovi znamená, že prijímame a veríme, že len vďaka Božiemu dielu spásy sa môžeme zmeniť a stať svätými. To Božia sila v nás pôsobí a pomáha nám už viac nehrešiť. Pomáha nám „obliecť si Pána Ježiša Krista“ (porov. Rim 13, 14). Iste, v tomto procese zmeny zohrávame svoju úlohu, ale kde je veľké ľudské úsilie, tam sa ešte väčšmi „rozhojnila“ milosť (Rim 5, 20).
Viera alebo márnosť?
Písmo nás pobáda aj k tomu, aby sme nežili „v márnosti“ svojho starého spôsobu zmýšľania (Ef 4, 17). Je totiž možné prijať pravdu o Ježišovi, ale naďalej sa spoliehať na svoj starý spôsob zmýšľania. Je zrejmé, že to súvisí s tým, čo sa odohráva v našej hlave. Prečo? Pretože Božia sila, Božie zjavenie a Božia milosť jednoducho nemôžu vládnuť v mysli, ak ju ovláda starý spôsob zmýšľania. Najhoršie na tom je, že márne zmýšľanie znamená nemať dôvod žiť. Márne zmýšľanie si kladie otázku: „Prečo som sa vôbec narodil?“ Márne zmýšľanie považuje život za následnosť udalostí, v ktorých žijeme - ale ktoré nedávajú nijaký zmysel. Také zmýšľanie vedie napokon k rozkladu osobnosti. To je jeden z dôvodov, prečo vidíme toľkých ľudí vo väzení. Preto vidíme celosvetový, mnohomiliardový pornografický priemysel. Preto vidíme čoraz väčšiu neúctu voči ľudskému životu.
V hĺbke svojho srdca všetci hľadáme zmysel života. Keď sa pokúšame vyplniť prázdno v sebe márnymi cieľmi a nádejami, sklameme sa. Ak zostaneme v hraniciach svojho obmedzeného zmýšľania, napokon nebudeme spokojní. Budeme pociťovať úzkosť a znechutenie. Naopak, ak sa usilujeme žiť novým životom vo viere v Ježiša, zakúsime Božiu silu, ktorá pôsobí v našom srdci. Je to sila, ktorá pochádza z Ježišovho kríža a vzkriesenia. Je to sila, ktorá nám umožňuje pozdvihnúť srdce k nebu, kde nás Boh môže naplniť svojou láskou a zmeniť nás, aby sme sa čoraz väčšmi podobali jeho Synovi. Boh prenikne do nášho života, naplní naše najhlbšie túžby svojou láskou a bude nás pobádať k premene.
Boh vykoná svoje dielo!
Na základe čoho teda môžeme tvrdiť, že Božia moc v nás pôsobí? Nuž, na základe toho, že si uvedomujeme a prežívame prítomnosť Boha a jeho lásku. Klaniame sa Ježišovi a odovzdávame sa mu. Nachádzame novú silu, ktorá nám pomáha prestať hrešiť. Nadobúdame novú dynamiku, ktorá nám dáva silu čoraz väčšmi sa podobať Ježišovi. Správame sa ako Panna Mária, keď vo svojom lone nosila Ježiša - neustále vo svojom vnútri uvažovala, premýšľala o Ježišovi, vždy hľadala, čo jej Boh chce ďalej ukázať.
Keď bude Božia sila vyživovať semeno krstu, budeme takmer prirodzene prinášať nové ovocie: budeme možno láskavejší, milší, budeme ochotnejšie odpúšťať a budeme sa viac zaujímať o iných ľudí. Zistíme tiež, že hradby hriechu sú oslabené alebo sa dokonca zrútili (2 Kor 10, 4). Výzva na premenu v Kristovi je celoživotná výzva. Pôst je však zvláštnym obdobím, ktoré nás pozýva, aby sme si našli čas ísť k Ježišovi a povedať: „Pane, urob ma podobným sebe. Chcem sa zmeniť. Chcem obnoviť svoje zmýšľanie.“ Počas nasledujúcich štyridsiatich dní môžeme skutočne zakúsiť zmeny vo svojom zmýšľaní a správaní. Vyžaduje si to len trochu úsilia z našej strany - a veľa milosti z Božej strany!