Autor: Enzo Bianchi
preklad: Monika Skalová
Datum napsání:
26.02.2023
V hľadaní pravdy o sebe
Pôst je čas znovunájdenia vlastnej pravdy a autenticity. Každý rok prichádza Pôstne obdobie, čas plných 40 dní, v ktorom je kresťan pozvaný k zmene, ku konverzii, k návratu k Bohu. Ako kresťania dnes žijeme v neustálom boji s lákavými modlami, ale stále je to zároveň priaznivý čas na prijatie milosti a Pánovho milosrdenstva. Keďže nedokážeme svoju každodennosť žiť v takom správnom očakávaní Kráľovstva, potrebujeme čas, ktorý nás odtrhne od každodennosti. Potrebujeme akoby „iný čas“, silný čas, v ktorom sa nám nazbiera energia pre konverziu. A Cirkev chce, aby táto skúsenosť bola prežitá spoločne, aby zasiahla všetkých kresťanov spoločne, v solidarite. Konverzia v skutočnosti nie je udalosť, ktorá sa stane raz navždy, ale je to dynamika, ktorá musí byť obnovená v rôznych okamihoch života, v rôznych vekových kategóriách, najmä keď sa časom môže vyskytnúť prispôsobivosť svetáckosti, únava, strata zmyslu a významu vlastného povolania, čo vedie k schizofrénii vlastnej viery. Pôst je teda časom objavenia pravdy a autenticity, a nie časom len „robenia“ nejakých skutkov lásky v zmysle almužny alebo umŕtvovania. Je to čas nájsť pravdu o sebe. Ježiš hovorí, že aj pokrytci sa postia a robia dobré skutky (Mt 6, 1-6. 16-18). Práve preto je dôležité zjednotiť svoj život pred Bohom a usporiadať cieľ a prostriedky svojho života, aby nás viedli k súladu, a nie k zmätku.
Pôst nám pomáha znovu aktualizovať skúsenosť štyridsiatich rokov putovania izraelského ľudu po púšti a vedie nás k poznaniu seba, teda k poznaniu toho, čo Pán o nás už sám vie, k poznaniu, ktoré nie je založené na psychologickom sebapozorovaní, ale ktoré nájde svetlo a orientáciu v Božom slove. Ako Kristus štyridsať dní na púšti zápasil a zvíťazil nad pokušiteľom vďaka sile Božieho slova (Mt 4, 1-11), tak aj kresťan je volaný počúvať, čítať a modliť sa intenzívnejšie a vytrvalo v samote aj v liturgii Božieho slova. Zápas Krista na púšti sa stáva príkladom pre kresťana, ktorý môže zanechať zlo a rozhodnúť sa pre dobro. Stáva sa tak schopným zviditeľniť žité evanjelium, ktoré sa stáva telom a životom.
Začiatok pôstnej doby ohlasuje Popolcová streda, ktorá je charakterizovaná, ako už názov hovorí, popolom, ktorý kresťan prijíma na svoju hlavu. Gesto, ktoré snáď dnes nie je vždy pochopené, ale ktoré, ak sa vysvetlí a prijme, môže byť účinnejšie ako slová. Popol je v skutočnosti výsledkom ohňa, ktorý horí, obsahuje symbol očistenia, je odkazom na stav nášho tela po smrti, kedy sa rozkladá a stáva sa z neho prach. Ako strom v plnej sile, ktorý zotnú a spália, stane sa prachom, tak sa stane s naším telom, ktoré sa vráti do zeme, ale tento prach je určený na vzkriesenie. Popol má v sebe bohatý symbol, ktorý je známy už v Starom zákone a v židovskej modlitbe. Posypanie hlavy popolom je znamením pokánia, ochoty k zmene prostredníctvom skúšky, skúšky ohňom, ktorý očisťuje. Iste, je to len znamenie, ktoré však žiada, aby sa jeho duchovný význam dostal do života v každodennosti. A práve kvalita gesta, ak je žité s presvedčením a vzývaním Ducha Svätého, môže spôsobiť v tele, v srdci a v duši kresťana premenu.
V čase keď sa začal udeľovať popol, pripomínal kresťanovi predovšetkým podmienky človeka vzatého zo zeme, ktorý sa do zeme aj vracia podľa Pánových slov, ktoré povedal hriešnemu Adamovi (porov. Gn 3, 19). Dnes je tento rituál obohatený o význam slova, ktoré sprevádza gesto, ktoré môže byť pozvaním zo strany Jána Krstiteľa a samotného Ježiša na začiatku jeho kázania: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ … Áno, prijatý popol nám pomáha uvedomiť si, že oheň Božej lásky spaľuje náš hriech. Ak máme popol na rukách, môžeme vyskúšať, aká je váha našich hriechov, spálených Božím milosrdenstvom. Pozerať sa na popol znamená potvrdiť našu veľkonočnú vieru, že budeme prach, ale určený pre vzkriesenie. V našej Veľkej noci naše telo bude vzkriesené a Božie milosrdenstvo ako oheň spáli v smrti naše hriechy. V prežívaní Popolcovej stredy kresťania nerobia nič iné, ako potvrdzujú svoju vieru, že sú zmierení s Bohom v Kristovi, nádej, že raz budú vzkriesení s Kristom pre večný život, a povolanie k láske, ktorá nemá koniec. Popolcový deň je ohlásením Veľkej noci pre každého z nás.
