Tajomstvo tejto vody a vína nech nás spojí s božstvom Ježiša Krista, ktorý láskavo prijal našu ľudskú prirodzenosť.
Nie je úžasné, ako týchto pár slov, ktoré sa kňaz v tichosti modlí pred eucharistickou modlitbou, dokáže vyjadriť podstatu evanjeliového posolstva? Vždy, keď sa zhromaždíme na svätú omšu, prosíme Pána o milosrdenstvo, počúvame Božie slovo, spoločne sa modlíme a so vzdávaním vďaky konáme bohoslužbu nášmu nebeskému Otcovi. Ale v jadre svätej omše je prisľúbenie, že prijatím Ježišovho tela a krvi naozaj dostávame podiel na Kristovej božskej prirodzenosti! Všetko ostatné, čo robíme, buď vedie k tejto chvíli prijímania alebo pramení z nej ako zdroj našej nádeje a viery.
Týchto pár tichých slov potvrdzuje aj učenie svätého Atanáza, ktorý napísal: „Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať Bohom.“ Preto Ježiš prišiel k nám a preto za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Tu však musíme mať jasno v jednom: p roces zbožstvenia je možnosť a výsada. Neudeje sa automaticky len preto, že sme pokrstení alebo sme prijali Eucharistiu. Každý deň sa musíme rozhodnúť, že necháme v sebe pôsobiť Božiu milosť. Musíme sa rozhodnúť, že sa podriadime Duchu, že sa budeme v modlitbe stretávať s Bohom a že budeme hovoriť: „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“
Blahoslavení sú núdzni
Pôstne obdobie je veľmi vhodný čas, aby sme sa sústredili na úlohu, ktorú zohrávame v tomto procese premenenia. Je to ideálny čas, aby sme sa podriadili Bohu skrze modlitbu, pokánie a skutky sebazapierania. Vieme, aká hodnotná môže byť modlitba. Všetci vieme, akí slobodní sa cítime, keď sme pristúpili k spove di. Ale keď sa v niečom zaprieme, dostávame osobitnú milosť. Také skutky ako pôst alebo vzdať sa zákuska či televízie nemajú byť nejakým druhom trestu. Majú nám pomôcť priblížiť sa k Bohu. Väčšina z nás rada je a keď sa postíme od jedla, cítime čoraz väčší hlad. Keď sa začne náš pôst, začneme premýšľať o tom, ako chutí jedlo, ktorého sa vzdávame. Každú hodinu naša túžba rastie. Začína nám škvŕkať v žalúdku. Potom máme pocit, ako by sme boli „hladní až na smrť“. Začneme počítať hodiny a očakávame minútu, keď sa pôst skončí.
Akokoľvek humorný - alebo trápny - je opis tohto procesu, tento druh pôstu súvisí so skutočnou milosťou. Náš rastúci pocit telesnej núdze nám môže pripomenúť našu duchovnú núdzu, to, že potrebujeme Ježiša. Môže nás motivovať, aby sme padli na kolená a povedali: „Potrebujem ťa, Pane. Príď a naplň ma.“ A práve v tej chvíli prijmeme to, čo je jadrom našej katolíckej viery. Keď povieme Ježišovi o svojej duchovnej núdzi, on nás prehojne požehná. Naplní nás. Nasýti nás. Pozdvihne nás. Ježiš povedal: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Mt 5, 3. 6). Je pravda, že hlad po jedle nie je to isté, čo hlad po Bohu. Ale zároveň nám náš hlad po jedle môže ukázať, aký veľký hlad máme po Bohu. Každá obeta, ktorú prinesieme, či už malá alebo veľká, nám môže pomôcť spoznať našu hlbokú potrebu Boha.
Každodenné zasvätenie
Prvý návrh je veľmi jednoduchý, ale môže veľa zmeniť. Každé ráno sa zasväťme Ježišovi. Svätý Peter hovorí: „Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach“ (1 Pt 3, 15). Už aj krátke vyznanie viery nás dokáže naladiť na celý deň. Premýšľajte o svadobnom prsteni. Sám osebe je to len kúsok bižutérie. Ale pre muža či pre ženu, ktorí ho nosia , je prsteň verejným vyznaním lásky, oddanosti a vernosti. Podobne naše každodenné zasvätenie Ježišovi znamená, že sa pre ňho oddeľujeme. Hovoríme tým, že chceme najlepšie, ako vieme, ostať pri ňom po celý deň, byť láskyplní, odpúšťajúci a verní jeho prikázaniam. Je to vyznanie našej viery - vyznanie, ktoré Ježiš veľmi rád požehná. Keď sa v tomto Pôstnom období ráno prebudíte, povedzte: „Pane Ježišu, dávam ti svoj život. Vyznávam svojimi perami a v srdci verím, že ty si môj Spasiteľ.“ Potom si počas dňa pripomeňte tieto slová, aby sa vaše skutky i slová zhodovali s ranným zasvätením. A nebuďte prekvapení, ak zistíte, že deň beží trochu plynulejšie alebo že sa cítite pokojnejší a istejší v Pánovej láske!
Pokánie
Ďalší návrh je každodenné pokánie počas Pôstneho obdobia. Samozrejme, všetci potrebujeme chodiť na spoveď tak často, ako len môžeme, a všetci vieme, aká oslobodzujúca môže byť táto sviatosť. Avšak nie je vždy ľahké ísť na spoveď. Samozrejme, v prípade ťažkých hriechov potrebujeme silu sviatostnej spovede, ale Cirkev vždy učí, že v prípade menších, všedných hriechov môžeme prosiť o Božie odpustenie v súkromí svojho srdca. V týchto prípadoch môže byť jednoduchá kajúca modlitba spojená s úprimným srdcom veľmi osviežujúca a oslobodzujúca. A potom sa nám aj ľahšie ide na spoveď, keď vieme, že naše každodenné pokánie nás udržiava v Pánovej blízkosti. Skôr, než pôjdete do postele, nájdite si čas, aby ste preskúmali svoj deň a konali pokánie za každý hriech, ktorý nájdete. Zaberie vám to len pár minút, ale výsledky stoja za vynaložené úsilie. Jednoducho povedzte Ježišovi, že ľutujete, čo ste neurobili správne či dobre, a proste ho, aby na vás vylial svoje milosrdenstvo. Vždy, keď konáme pokánie, môžeme pocítiť slobodu a uvoľnenie, pretože sme vyčistili vzduch. Cítime sa ľahšie, pretože nám Ježiš odpustil a pretože nás už viac neťaží vina.
Pôst
Keď počujeme slovo pôst, takmer automaticky si myslíme, že sa musíme vzdať nejakého jedla. Určite je to správny spôsob pôstu. Ale existujú aj iné spôsoby a my by sme chceli jeden navrhnúť. V tomto Pôstnom období sa usilujme postiť od správania, ktoré rozdeľuje ľudí. Praktizujme také správanie, ktoré vytvára jednotu a buduje ľudí. Urobte si krátky zoznam vecí, ktoré rozdeľujú a od ktorých sa v tomto Pôstnom období môžete postiť. Urobte si aj zoznam vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste podporovali jednotu a lásku. Napríklad postite sa od hnevu a prejavujte viac pokoja, láskavosti a lásky. Alebo sa môžete postiť od tých negatívnych výrokov, ktoré vám ľahko vyjdú z úst, pričom budete vyhľadávať pozitívne a povznášajúce veci, ktoré môžete ľuďom povedať. Ďalšia možnosť je postiť sa od prílišného zamerania sa na seba a namiesto toho skúste trochu empatie, vcí ťte sa do situácie a myslenia iného človeka. Skúste sa zamerať na jeden alebo viac spôsobov správania sa počas ďalších šiestich týždňov. Každé ráno, keď zasvätíte svoj deň Ježišovi, proste ho o silu zjednocovať, a nie rozdeľovať. Proste ho o milosť inšpirovať, a nie znechucovať. Každý týždeň sa pozrite na oblasť, ktorú ste si vybrali. Zistite, kde ste urobili pokroky a kde vám Boh pomáhal a upokojoval vás.
Potrebujeme Ježiša
Náš nebeský Otec naozaj chce, aby sme poznali a žili evanjelium. Nechce, aby nás z cesty zviedlo falošné evanjelium, ktoré hovorí, že sa môžeme sami spasiť alebo že nepotrebujeme jeho milosť, aby sme žili dobrý a svätý život. Chce, aby sme vedeli, že spása a nový život sú možné len vďaka Kristovmu krížu. Ak si v tomto Pôstnom období nič iné nezapamätáme, zapamätajme si toto: Každý deň potrebujeme Ježiša. Ako naše telo potrebuje jedlo a nápoj, tak náš duch potrebuje Božiu milosť a milosrdenstvo. A radostnou zvesťou je, že Boh má každý deň nové milosti, ktoré nám chce dať, aby sme sa priblížili k nemu a čoraz viac sa podobali jeho Synovi. V tomto Pôstnom období sa vydajme na cestu a priblížme sa k Ježišovi, „zavŕšiteľovi našej viery“ (Hebr 12, 2). Dovoľme mu vykonať všetko potrebné, aby sme plnšie prijali jeho evanjeliové posolstvo. Ak tak urobíme, môžeme si byť istí, že Veľkonočná nedeľa bude dňom radosti a oslavy. Môžeme si byť istí, že sa na Veľkú noc prebudíme a povieme: „Vďaka ti, Pane Ježišu, za všetko, čo si pre nás vykonal!“