Ježiš bol pokúšaný na púšti. A pôst je časom púšte. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (540) sa Cirkev „každý rok počas štyridsiatich dní Pôstneho obdobia spája s Ježišovým tajomstvom na púšti“.
Je teda logické, že aj my môžeme v tomto čase cítiť silnejšie pokušenie. Ale Boh nedovolí nič, čo by nevedel použiť na dobro. Dokonca aj pokušenia a útoky od diabla dokáže využiť na naše obrátenie, premenu a svätosť. „Tu Pán povedal satanovi: »Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!«“ (Jób 1,12). Neviem ako vy, aleja sa počas pôstu zvyknem cítiť ako Jób. Pripadá mi to, akoby Boh pustil diabla trochu viac z reťaze a v mojom duchovnom živote dochádza k chaosu. Zatiaľ som rozpoznala tieto útoky a pomohli mi nasledujúce reakcie. Už ste zažili v tomto Pôstnom období niektoré z týchto pokušení?
1. Pokušenie rozptýlenia
Čistota srdca je chcieť len jedno. (Søren Kierkegaard)
Pôst sa veľmi skoro môže zvrhnúť na to, že budeme robiť príliš veľa vecí alebo vôbec nič. Diabol chce, aby sme sa buď topili vo svojich skutkoch pokánia, alebo sa hneď nechali znechutiť a vzdali to. Pôst však má byť o Bohu a nie o našich aktivitách, nech by boli myslené akokoľvek dobre. Je lepšie poprosiť Boha, aby nám pomohol sústrediť sa v tomto čase na jednu kľúčovú vec, a potom, hoc i padáme, vyprosovať si milosť vytrvalosti.
2. Pokušenie súdiť
To pýcha zmenila anjelov na diablov; pokora pretvára človeka na anjela. (svätý Augustín)
Ak máme od prirodzenosti schopnosť lepšie sa ovládať alebo máme silnejšiu vôľu, jestvuje pokušenie stráviť čas tým, že budeme sami seba uznanlivo „potľapkávať“ a porovnávať sa s inými vo svoj prospech. Presne to diabol chce. Chce, aby sme si mysleli, že sme lepší než iní, a rástli v pýche, z ktorej sa máme práve v Pôstnom období kajať. Ak máme túto tendenciu alebo ju zažívame v tomto Pôstnom období, najlepším protiliekom je vybrať si také pokánie, ktoré je absolútne nemožné dosiahnuť dokonale a ktoré vyskúša našu náchylnosť k pýche. To nám pomôže uvedomiť si, že pôst nie je o tom, aby sme boli dokonalými sudcami. Je o tom, že si uvedomíme, že aj s prirodzenými danosťami, ktoré nám dal Boh, sme stále hriešni a veľmi potrebujeme milosť.
Pôst sa veľmi rýchlo môže zamerať len na chudnutie alebo ukončenie nejakého zlozvyku, ktorý sa pre nás stal vrcholne nepríjemným, namiesto „prirastania“ k Bohu. A diabol by bol veľmi rád, ak by sa pôst sústredil len na nás samých. No tento čas nie je o tom. Ako sa vyjadril v jednom vynikajúcom príspevku na túto tému otec Anthony Gerber, pôst je „o hroznom neúspechu - keď tretí týždeň zvládame ťažkosti a volíme si klince a tŕnie lásky... a potom zradíme Ježiša pre pár strieborných, pre pohodlie, sebeckú, egoistickú lásku k sebe. A v tej chvíli padneš na kolená a zdvihneš ruky k nebu a povieš: Pane, toto nezvládnem sám! Pane, pomôž mi! Je mi tak ťažko milovať!“ Zvyčajne dokážeme milovať seba a padáme v láske k iným. Preto si máme voliť také pokánie, ktoré nám pomôže rásť v nesebeckej láske.
4. Pokušenie rozdelenia
Odkiaľ pochádzajú rozdelenia? Od diabla! Diabol je ich zdrojom. Prosím, utekajte pred bojom vnútri! (pápež František)
Rozdelenie je jedným z diablových najobľúbenejších nástrojov. Strašne rád sa stavia medzi kresťanov a zapríčiňuje rivalitu, zmätky, žiarlivosť, hnev a paranoju. Chce, aby sme pri pohľade na iných kresťanov videli nepriateľov, pričom v skutočnosti je jediným nepriateľom medzi nami on (a my, ak mu dovolíme jeho manévre). Takže diabol sa, samozrejme, bude v Pôstnom období snažiť vyvolávať rozpory medzi kresťanmi u nich doma, vo farnostiach a dokonca aj na internete. Ak si čítate Online materiál z viacerých zdrojov, je dobré pýtať sa (a nielen v Pôste): „Pomáha mi tento materiál viac milovať mojich kresťanských spolubratov, alebo vedie k rozdeleniu?“
Nedávno zosnulý sudca Najvyššieho súdu (USA; pozn. prekl.) Antonín Scalia, ktorý bol zároveň veriacim katolíkom, raz poznamenal: „Útočím na myšlienky, nie na ľudí.“ Je to známka charakteru, no zároveň čoraz menej častá v dnešnej spoločnosti. Ak sa to, čo čítate alebo píšete na sieti, sústreďuje na útok na ľudí a nie na úsilie o jednotu v kresťanskej láske, môže to byť nástrojom diabla. Ten sa usiluje zabrániť vám (a ostatným) rásť v duchovnom živote.
5. Pokušenie znechutenia
Pokušenia, znechutenie a nepokoj sú ponukou nepriateľa. (svätý Páter Pio)
Diablovi sa nič nepáči väčšmi, než keď sme nešťastní ako on. A vie, že ak sa necháme znechutiť, bude menej pravdepodobné, že budeme spolupracovať s Božou milosťou. Takže počas pôstu nás môže pokúšať, aby sme mali chuť vzdať to s celou kajúcnosťou prislúchajúcou tomuto času. Môže nám navodiť pocit, že ustavične zlyhávame a jednoducho na to nemáme. Ale viete, nikto nie je „macher“ na pôst. Ak sa vám zdá, že vy ste, asi ste si nevybrali správne pokánie.
Takže, keď chceme hodiť flintu do žita, je to príležitosť poďakovať Bohu hlasnými výkrikmi radosti, že nás zachránil od priemernosti a hriechu. Nedáva zmysel nechať sa odradiť, ak naozaj veríme v odkaz evanjelia. Dokonca i v Pôste, hoci vieme, že Ježiš zomrel, ale on aj vstal z mŕtvych a máme k dispozícii radosť a milosť, aby sme boli premenení. Práve teraz! Bohu vďaka za to! Existuje ešte veľa spôsobov, ako môže diabol útočiť v Pôstnom období. A je mnoho protiofenzív. Ak máte nápady zo svojej osobnej skúsenosti, z Písma alebo od svätých, pridajte ich do komentárov.