Vitajte v Pôstnom období! Ak sa vám nezdá, že je to príťažlivý pozdrav, prišli ste na správne miesto. V tomto osobitnom pôstnom čísle Slova medzi nami vám totiž chceme pomôcť, aby bolo toto obdobie príjemnejšie. Sústredíme sa na jedno prisľúbenie v Biblii: že sa v tomto pôstnom čase môžeme stretnúť s Pánom. Môžeme sa stretnúť s jeho slávou. A toto stretnutie nám môže zmeniť život.
Ako napísal svätý Pavol: „A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“ (2 Kor 3, 18). Počas ďalších šiestich týždňov nás budú kňazi vyzývať, aby sme sa viac venovali modlitbe, pôstu a almužne. Pozvú nás na slávenie sviatosti zmierenia. Budú nás pobádať k pokániu a hlbšiemu obráteniu. Predstavte si, o koľko účinnejšie budú tieto praktiky, ak ich budeme robiť s cieľom vidieť Ježišovu slávu!
Predstavte si, čo by sa mohlo stať, keby každý úkon pokánia a odriekania mal silu oslobodiť nás od hriechu a priviesť nás bližšie k Pánovi. Toto je vlastne podstata Pôstneho obdobia! Možno si myslíme, že všetky tieto praktiky sú ťažké a náročné. Avšak Ježiš sľúbil, že jeho jarmo je príjemné a jeho bremeno je ľahké. Sľubuje nám, že nemusíme mať hrdinské čnosti, aby sme videli jeho slávu. Musíme sa len naučiť, ako k nemu prísť. On sa postará o to ostatné. Pozrime sa teda na Pánovu slávu.
Pánova sláva v starovekom Izraeli
Boh sa v mnohých starozákonných príbehoch zjavuje svojmu ľudu v nádhere a velebe. Mojžišov príbeh je klasickým príkladom. Mojžiš práve vyviedol Izraelitov z Egypta a priviedol ich na púšť. Boli na začiatku dlhej cesty do zasľúbenej zeme. Boh im však chcel vysvetliť, že nebudú putovať sami. Povedal Mojžišovi, aby vybudoval prenosn ú svätyňu, „stánok stretnutia “, v ktorom bude prebývať. V tom stánku bola vnútorná svätyňa, ktorá sa nazývala Svätyňou svätých a uchovávala sa v nej archa zmluvy.
Písmo hovorí, že keď postavili Svätyňu svätých, „Pánov oblak“ naplnil stánok stretnutia. Vždy, keď sa oblak zdvihol, ľudia zbalili tábor a išli za oblakom. Keď oblak zastal, ľudia sa na tom mieste utáborili. A keď postavili vnútorný svätostánok, naplnila ho Pánova sláva. Jeho prítomnosť bola taká silná, že ani Mojžiš nemohol vojsť do stánku (Ex 40, 34-35).
O niekoľko generácií neskôr, keď sa Izraeliti usadili v krajine, kráľ Šalamún dokončil stavbu veľkolepého Pánovho c hrámu . Zhromaždil celé spoločenstvo a prikázal kňazom vniesť archu zmluvy do chrámu s veľkými fanfárami (1 Kr 8, 5-11). Potom Pánova sláva naplnila chrám - a opäť Božia prítomnosť bola taká intenzívna, že kňazi nemohli pokračovať v obetá ch. Jeho sláva bola úžasná!
Dejiny Izraelitov však neboli jed ným neprerušeným putovaním od slávy do slávy. N a začiatku 6. storočia pred Kristom sa tak vzdialili od Pána, že Boh dopustil, aby babylonská armáda dobyla ich krajinu a poslala ich do vyhnanstva. Avšak aj uprostred ich utrpenia im Boh povedal, že ich zajatie sa skončí. Sľúbil, že ich privedie domov. „Pripravte cestu Pánovi,“ volal prorok, lebo „zjaví sa Pánova sláva“ (Iz 40, 3. 5). A tak sa aj stalo. Ľud sa mohol vrátiť domov a opäť budovať svoju krajinu. Čakali, kým sa splní prisľúbenie.
Ježiš: Božia sláva v tele
Keď však Pánova sláva prišla, nebolo to nič, čo Izraeliti predtým videli. Pánova sláva bola osoba: Ježiš z Nazareta. Ježiš nezjavoval Božiu slávu v nádhere a velebe, ale skôr tak, že uzdravoval zranených a oslobodzoval sužovaných. Večeral s hriešnikmi a povedal vydedencom, že Boh ich neodsudzuje. Robil zázraky, ale robil ich pre zabudnutých a ľudí na okraji spoločnosti.
Neboli to okázalé predstavenia pre vznešených a mocných. Ako povedal prorok: „ Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli; ani výzor nemal , aby sme po ňom túžili... preto sme si ho nevážili“ (Iz 53, 2. 3). Avšak tým, čo mali oči na videnie, Ježiš zjavil Božiu slávu úplne jasne. Bola to skrytá sláva, sláva zahalená pre tých, ktorí požadovali nekonečný prúd znamení. Ale tým, čo uverili, sa zjavil ako ten, ktorý nie je ničím menším než „Božou mocou a Božou múdrosťou“ (1 Kor 1, 24).
A najväčšou iróniou bolo to, že Ježiš nakoniec zjavil svoju slávu, keď sa nechal pribiť na kríž za nás. Ježiš celý svoj život prinášal slávu svojmu Otcovi, keď vykonával dielo, ktoré ho Boh poslal vykonať (Jn 17, 4). V tomto poslednom úkone nám zjavil hĺbku Otcovej lásky. Na kríži zjavil slávu, ktorá mala svoje korene v pokore. Ukázal, že Boh nás tak veľmi miluje, že dal svojho jediného Syna, aby sme mali večný život (Jn 3, 16). Ježiš znášal poníženie kríža, aby sme s ním mohli naveky prebývať v jeho sláve (Ef 2, 6). Áno, Kristov kríž je najvyšší prejav Pánovej slávy!
Nový Pánov chrám
V Starom zákone Pánova sláva naplnila jeruzalemský chrám. V evanjeliách sám Ježiš žil medzi nami ako Pánova sláva. Jeho telo bolo „dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta“ (Hebr 9, 11). „Spočívala v ňom celá plnosť božstva“ (Kol 1, 19). Pri Poslednej večeri sa však stalo niečo pozoruhodné. Ježiš sľúbil, že bude prebývať v nás (Jn 15, 4). Dokonca dal svoje telo a krv, aby sme si vždy pripomínali, že v nás žije. Ježiš každého z nás urobil chrámom svojej prítomnosti. Celú Cirkev urobil „chrámom zasväteným Pánovi“ (porov. Ef 2, 21). Umožnil nám, aby nás naplnila Pánova sláva - tak ako Pánova sláva naplnila Svätyňu svätých a Ježiša.
Keď Šalamún videl, ako Pánova sláva naplnila chrám, bol potešený. „ Ja som ti postavil dom, aby si v ňom býval ,“ modlil sa, „ najpevnejší trón pre teba naveky“ (1 Kr 8, 13). A to je aj náš cieľ. Naše telá sú chrámami Ducha Svätého. Boh žije v nás (1 Kor 3, 16; 6, 19). V tomto Pôstnom období môžeme byť ako Šalamún, keď chceme z nášho tela a duše urobiť „dom“ pre Pána. Môžeme sa stať svätyňou, v ktorej Boh rád prebýva. Môžeme prijať jeho slávu a môžeme ju zjavovať všetkým okolo seba.
Nie je to nemožná úloha. Ako sme už povedali, Ježiš nás uisťuje, že jeho jarmo je príjemné a jeho bremeno je ľahké (Mt 11, 30). Dokonca nás pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28). Áno, náš dom môže mať svoje škvrny a nedokonalosti. Ale základ je silný, pretože je založený na Kristovi. Áno, možno musíme urobiť veľké opravy vo svojom dome, ale nezabúdajme, že Ježiš nie je obyčajný stavbár. Vždy si pamätajme, že sme chrám, ktorý nie je postavený ľudským rukami, ale buduje ho sám Boh.
Všetko môžem urobiť
Psychológovia hovoria, že keď si stanovíme vysoké ciele a opakujeme pozitívne, uisťujúce výroky, pomôže nám to dodávať energiu. Hovoria , že ak aj vysoké ciele nedosiahneme, môžeme sa dostať oveľa ďalej, ako keby sme si stanovili malé ciele alebo žili zo dňa na deň. Stanovte si teda v tomto pôstnom čase ambiciózne ciele. Skúste chodiť častejšie na svätú omšu.
Každý deň sa modlite a uvažujte nad Svätým písmom alebo predĺžte svoj modlitbový čas. Rozhodnite sa postiť od hnevu alebo netrpezlivosti, alebo povýšenosti. A zároveň si každé ráno povedzte: „Som Božie dieťa. Som jeho svätý chrám a on žije vo mne.“ Povedzte si: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ Povedzte si: „Som stvorený, aby som videl slávu, velebu a vznešenosť Boha.“ Bratia a sestry, sme stvorení na Božiu slávu. Toto je naše najväčšie dedičstvo. Prijmime tento dar, ktorý nám Ježiš štedro dáva.