Tento čas sa volá pôstny. Nie je to však len akási liturgická nálepka? Je pôst niečím reálnym, niečím, čo má svoj význam, niečím, čo skutočne prežívame, alebo to je len tradičný prežitok? Slovo pôst by si dnes hocikto mohol pomýliť s diétou. Diéta je módna záležitosť - rovnako ako posilňovne, šport, wellness. Nič proti tomu, len to možno niekedy tak trochu odráža súčasný kult tela a zdravia. Cieľom diéty je schudnúť, byť zdravý, výkonný, krásny a úspešný. To nemá nič spoločného s pôstom. V diéte ide o mňa, o moje dobro. V pôste ide o niekoho iného, pre ktorého chcem niečo obetovať. Cieľom diéty som ja sám, cieľom pôstu je niekto iný. Pôst je vyjadrením vzťahu k tomu druhému: k Bohu, ľuďom, tvorom, svetu. Pôst má napomôcť vyjsť zo seba, preniesť ťažisko života inam.
Vzor skromnosti
Pôstom vyjadrujeme vzťah k niekomu a solidaritu s niekým. V prvom rade s Kristom. On pre nás trpel, a tak chceme dať symbolicky najavo svoju vďačnosť, svoju spoluúčasť, chceme ho nasledovať a napodobňovať. Evanjelium je celé naplnené skromnosťou: nedáva za vzor ani bohatých, ani mocných, výkonných, silných, ani tých, ktorí si užívajú tohto sveta. Evanjelium oslobodzuje a v tom spočíva jeho radostná zvesť. Radosť z toho, že v sile Ducha Svätého je človek schopný niečo si odriecť len tak, len preto, že tým vyjadruje solidaritu s Kristom. Boží pôst sa nazýva kenoza, teda seba-zmenšenie, seba-poníženie. On je nesmrteľný, večný, v ňom sú všetky dokonalosti. On by si mohol vystačiť sám, ale nechce, pretože miluje. Túži sa rozdeliť s niekým, a preto tvorí vesmír, tvory, rastliny, zvieratá, ľudí, robí im priestor a čas, a tým sa sám akoby obmedzuje, postí. Zo svojej vlastnej vôle a pre svoju lásku sa obmedzí, aby dal život druhým, a nakoniec sa obmedzí až na smrť na kríži, aby dal večný život.
Pôst ako solidarita so stvorením
Pôstom vyjadrujeme tiež solidaritu s ľuďmi. Nie všetci sa majú tak dobre ako my. Až 8 miliónov detí každý rok zomiera v dôsledku chudoby; 150 miliónov detí mladších ako päť rokov trpí extrémnou podvýživou; 100 miliónov ďalších žije na ulici. Trom miliardám ľudí sa dostáva len 1,2% svetového dôchodku, zatiaľ čo len niekoľko miliónov ľudí v bohatých krajinách má na ňom 80% podiel. Naproti tomu my žijeme v civilizácii nezmyselnej nadprodukcii a plýtvaní. Štatistiky sú dobre známe.
Planéta odumiera pod ťarchou našich nárokov
Len v krajinách EÚ sa ročne vyhodí cca 100 miliónov ton potravín. Pôstom môžeme aspoň symbolicky vyjadriť, že v tomto my kresťania "nejdeme", pretože nechceme vidieť len seba, svoju rodinu, svoje záujmy a nemôžeme sa naplno radovať vo svete plnom nespravodlivých rozdielov medzi ľuďmi a absurdnej honby za maximálnou produkciou. Pôstom môžeme vyjadriť ešte tretí stupeň solidarity: so stvorením, so Zemou. Ako Boží obraz a podľa Božieho vzoru má človek byť schopný z lásky k svetu podobného sebaobmedzenia ako Stvoriteľ. Naša planéta odumiera pod ťarchou našich nárokov. Spotreba všetkého predsa musí len rast a rast a rast. Taká je zvrátená logika našej ekonomickej mašinérie. Poslednú dobu napríklad počujeme z úst politikov lamentácie nad tým, že sa znižuje spotreba bravčového mäsa. "S tým musíme niečo urobiť," hovoria.
Sme zvyknutí tradične spájať pôst s nejedením mäsa. Mäso sa v pôste nejedlo preto, že mať mäso bolo prejavom blahobytu. Dnes je mäso často lacnejšie ako zelenina a ovocie. Postiť sa od mäsa už nemožno spájať s ujmou, veď ho konzumujeme oveľa viac, než naše telo potrebuje. Pôst od mäsa vždy mal a najmä dnes môže mať hlbší význam: vyjadrenie solidarity a spolupatričnosti s ostatným trpiacim stvorením. Moderné veľkokrmne zvierat, továrne na mäso, sú doslova vizitkou zvrátenosti našej konzumnej mentality, našej nenásytnosti a bezcitnosti. Aj na to máme myslieť aspoň na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Táto spoločnosť má prečo sa postiť - a nielen od mäsa: od internetu, televízie, cigariet, alkoholu, prejedania ... Pôst je stále aktuálny.