Pôst v živote Cirkvi
Pápež Sirícius (384-399) zaviedol štyridsaťdňovú prípravu katechumenov na prijatie krstu. Pre veriacich to bol čas duchovnej obnovy pred Veľkou nocou. Cirkev aj dnes počas Veľkého pôstu sprítomňuje si Ježišovo pokánie a pripomína si jeho utrpenie. Nasledujúc Ježišov príklad prikazuje svojim veriacim pôst. Na začiatku tohoto obdobia vyzýva na pokánie slovami Ježiša Krista: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Kresťan má s Kristom odumierať tomuto svetu a svojej žiadostivosti a s Kristom má znovu a znovu vstávať z mŕtvych k novému životu. Toto obdobie sa nesie v znamení intenzívnejšieho boja proti nástrahám zlého ducha.
Takto nocou veľkopôstneho boja kresťan kráča v ústrety Kristovmu veľkonočnému svetlu, naberajúc silu pre duševné zápasy, odumieranie vlastnej žiadostivosti, plnenie krstných záväzkov a kresťanského povolania. Pôst je obdobím duchovnej prípravy na veľkonočné sviatky, ktoré sú oslavou zmŕtvychvstalého Krista. Počas nich Ježiš má duchovne vstať z mŕtvych v našich srdciach, aby sme s ním mali plnší a kresťanský život. On nás môže vyliečiť z nášho sebectva, darovať nám nové srdce a nového ducha. A preto Cirkev veriacich povzbudzuje k očisteniu duše. Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami pôstu a zdržiavania sa mäsových pokrmov. Podľa zákona a tradície Cirkvi majú v tomto čase (od Popolcovej stredy do Turíc) pristúpiť k sviatosti zmierenia, ako aj k veľkonočnému svätému prijímaniu.
Len s čistým srdcom budú si môcť hlbšie prežiť veľkonočné tajomstvo - smrť a vzkriesenie Pána Ježiša - ktoré sa sprítomňuje vo svätej omši. Súčasťou pokánia sú tiež intenzívnejšie modlitby. Rímski veriaci sa vo Veľkom pôste každý deň schádzali v niektorom chráme. Po modlitbe šli v procesii za spevu litánií do vopred určeného chrámu, kde pápež slúžil svätú omšu. Podobne i nám sa v tomto období odporúča bohatšia a živšia účasť na liturgii tak. aby vynikol život miestnej cirkvi. Naše kostoly v Pôstnom období ožijú kajúcimi pobožnosťami, krížovými cestami a modlitbou posvätného ruženca.
Pôst v osobnom živote
Štyridsať dní pôstu je časom, v ktorom máme dať osobnú odpoveď na Ježišovu výzvu: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ Máme sa vážne pozastaviť v zhone udalostí, zahľadieť sa do vlastného vnútra, spytovať sa seba samých, v čom sme sa odklonili od kresťanského ideálu. Pravdivé poznanie svojich vín a ich úprimné vyznanie vo svätej spovedi, ako aj účasť na veľkonočnom svätom prijímaní v rámci svätej omše nás privedú k zmene zmýšľania i života, k hlbšej modlitbe, k odriekaniu, k posilneniu lásky voči Bohu a ľudom.
Osobitné pokánie v piatky Veľkého pôstu koná sa niektorým z týchto spôsobov:
- zdržovaním sa mäsového pokrmu (od 14. do 60. roku) ◊ alebo skutkom nábožnosti (účasť na svätej omši, krížová cesta, modlitba ruženca), alebo čítaním Svätého písma aspoň 10 minút ◊ alebo skutkom lásky k blížnemu (návšteva chorého či osamelého s konkrétnym prejavom pomoci, alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám, či návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých) ◊ alebo sebazaprením (vernejšie plnenie svojich povinností, zrieknutie sa sledovania zábavných televíznych programov alebo alkoholických nápojov či fajčenia a podobne).
V Pôstnom období za obvyklých podmienok úplné odpustky môže získať: ten, kto si koná pobožnosť krížovej cesty s rozjímaním o umučení a smrti Pána Ježiša pred riadne ustanovenými zastaveniami, - ten, kto sa pre vážnu prekážku nemôže zúčastniť na krížovej ceste, keď číta a rozjíma o umučení a smrti Pána Ježiša nejaký čas, aspoň štvrť hodiny, - ten, kto sa v piatok po prijímaní pomodlí pred obrazom Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu.