„Prečo by sme sa mali postiť?“ Možno vám túto otázku položí jedno z vašich detí. Alebo je to otázka, ktorá sa prediera z hĺbky vášho vnútra, keď bojujete s tým, či si dať niečo malé pod zub medzi hlavnými jedlami. Na podobné situácie sa môžeme dobre pripraviť, ak začneme vnímať Pôstne obdobie ako čas pre oboje: pre pôst aj pre hostinu. Určite nie je bežné spájať tieto dve slová v tomto čase. Veď ide o liturgické obdobie venované pokániu a sebazapieraniu. Otázkou je, či vnímame skutky sebazapierania ako bremeno, alebo ako príležitosť na rast. Pôst je opisovaný ako „duchovná hostina, ktorá prináša duši to, čo telu prináša jedlo“. Môže to znieť nadpozemsky, ale výraz „postenie je hostenie“ nie je len slovná hračka alebo pokus prikrášliť niečo nepríjemné. Vyzdvihuje dôležitú pravdu: skutky sebazapierania robené slobodne z lásky k Bohu súvisia väčšmi s požehnaním než s odriekaním. Ak by sme videli, ako ich Pán dokáže obrátiť na náš úžitok, robili by sme ich s radosťou bez známky smútku alebo frflania!
„Otvor si ústa a ja ti ich naplním,“ vraví Boh ľudu Izraela (Ž 81, 11). To isté vraví aj nám. Keď hľadáme Pána skrze pôst, modlitbu a almužnu, nasýti nás. Ponúkame vám niekoľko jednoduchých nápadov, ktoré pomôžu vašej rodine oceniť duchovnú hostinu. Preštudujte si cirkevné predpisy, ktoré sa týkajú pôstu a zdržiavania sa pokrmov. Zdraví katolíci nad štrnásť rokov a vyššie by sa mali minimálne zdržiavať mäsitých pokrmov v piatky a na Popolcovú stredu. Osemnásťroční až šesťdesiatnici môžu mať jedno hlavné jedlo na Popolcovú stredu a Veľký piatok a dve menšie jedlá, ktoré by nemali byť dohromady úmerné hlavnému jedlu. Vysvetlite, že všetci sme boli stvorení, aby sme v sebe rozvíjali ducha pokánia počas Pôstu spôsobom, ktorý zodpovedá nášmu veku a situácii. Rozprávajte o rôznych možnostiach: častejšia účasť na svätej omši, pôstne predsavzatia a podobne.
Sprostredkujte správne vnímanie pôstu. Nie škrupulantské a striktné zachovávanie príkazov, ani postoj „nejako to len prežiť“. Skvelé jedlo počas pôstneho dňa nie je cestou, ktorou treba ísť. Ani trápenie sa nad tým, či človek, ktorý prehltne zubnú pastu, porušil pôst pred svätým prijímaním. Pomôžte svojim deťom, aby vnímali, že zásady pôstu a odriekania majú svoj význam. Pomáhajú nám vzdať sa niečoho dobrého v prospech lepšieho – pomáhajú nám vytvoriť priestor pre Boha. Cieľom je rozvíjať veľkorysú lásku, ktorá je slobodná a schopná nasledovať vedenie Ducha. Zdôrazňujte to. Preberte dôvody na pôst a to, čo prináša.
Biblické príbehy nám môžu pomôcť rozvíjať rozhovor: prečo sa Ježiš postil (Mt 4; Lk 4) a ako sa mu môžeme pripodobniť? Čo sa dialo, keď sa modlil a postil Mojžiš (Ex 34, 28)? A čo Eliáš alebo Anna (1 Kr 19, 8; Lk 2, 36-38)? Môžete prirovnať pôst k výkriku v modlitbe: zdôrazňuje bolesť nad hriechmi, túžbu ponúknuť Bohu celého seba a odhodlanie nasledovať Ježiša. Pôst nás posilňuje a uschopňuje bojovať s pokušením, odhaľuje nám našu slabosť a obrovskú potrebu Boha. To všetko nám pripomína, aby sme sa modlili! Keď sa postíme, vravíme Bohu: „Chcem ťa postaviť na prvé miesto a byť ti blízko. Potrebujem tvoju pomoc. Som ochotný zriecť sa seba, aby som ťa našiel a prijal milosť, ktorú mi chceš dať.“
Pripravte si pôstny jedálny lístok. Uistite sa, že máte dostatočne veľa nápadov na bezmäsité, jednoduché a výživné jedlá. Len nebuďte príliš labužnícki! Spojte pôst s almužnou. Cirkevní otcovia, ako svätý Gregor Veľký, zastávajú názor, že peniaze, ktoré ušetríme na jedle počas pôstu, patria chudobným. Prediskutujte v rodine, ako budete zaznamenávať drobné úspory, ktoré vzniknú počas Pôstneho obdobia vďaka jednoduchším jedlám, menšiemu vreckovému a podobne. Potom sa spolu rozhodnite, kam ušetrené peniaze dáte.