Nie je úžasné, ako Písmo obracia mnohé skutočnosti naruby? Pokorní budú dedičmi zeme, kým pyšní budú pokorení a ponížení. Len v smrti nájdeme život. Poslední budú prví. Keď sa zahĺbime do Písma, zistíme, že opisované skutočnosti nie sú tým, čím sa zdajú byť, a čím viac času nad ním strávime, tým viac rozporov nájdeme. Paradoxy kresťanského života sa najvýraznejšie prejavujú práve počas Pôstneho obdobia. Kým celý svet si myslí, že je to obdobie smútku a skľúčenosti, Cirkev v ňom vidí počiatok uzdravenia a obnovy. Zatiaľ čo svet vidí iba ľútosť nad spáchanými hriechmi, Cirkev sa raduje z prísľubu odpustenia. Kde svet vidí potrebu sebazaprenia, tam Cirkev vidí možnosť dôvernejšieho vzťahu s Bohom.
Rozpornosť púšte
Jedným z obrazov, ktoré najlepšie vystihujú veľký paradox - a veľký prísľub - pôstu, je obraz púšte. Svet vidí púšť ako pustú krajinu, kde človeka čakajú len ťažkosti a nepohodlie. No Písmo ju vykresľuje ako posvätné miesto dôverného stretnutia s Bohom, miesto, kde nás pustá krajina, neľútostná horúčava a nebezpečenstvo približujú k nášmu nebeskému Otcovi. Boh zjavil svoj plán Abrahámovi a Sáre práve vtedy, keď boli na púšti. Eliáš s Elizeom išli na púšť, aby im Boh zjavil svoj plán s nimi a pomohol vyriešiť problémy, v ktorých sa zmietala ich krajina. Ján Krstiteľ žil na púšti, kde mu Boh zjavil posolstvo pokánia a krstu. Aj sám Ježiš sa utiahol na púšť, aby sa pripravil na svoje verejné pôsobenie a smrť na kríži. Keď začíname Pôstne obdobie, zoberme si tieto biblické postavy za vzor a vydajme sa aj my na púšť. Pokúsme sa oslobodiť od lákadiel tohto sveta, aby sme mohli zakúsiť milosť Božej prítomnosti.
Cesta Izraela na púšť
Okolo roku 1250 pred Kristom žil vo vyhnanstve hlboko v púšti v krajine Madián egyptský princ hebrejského pôvodu. Tam počul Boží hlas, ktorý ho vyzýval, aby sa vrátil do Egypta a vyslobodil svoj ľud z otroctva. Princ menom Mojžiš poslúchol a vyslobodil Izraelitov. Zázračne rozdelil Červené more a jeho ľud odišiel z Egypta a vydal sa do prisľúbenej zeme. Izraeliti sa najprv tešili z toho, čo pre nich Boh urobil, a s radostným očakávaním hľadeli do budúcnosti. No tieto pocity netrvali dlho. Už na tretí deň v púšti, v horúčave a bez vody začali šomrať na Mojžiša, aj na Boha. Boh vtedy premenil horký prameň vody na sladký. Neskôr nemali dostatok jedla a opäť začali reptať. A Boh sa znovu postaral - tentoraz im zoslal mannu a prepelice. A zjavil im aj svoju slávu a tak ich povzbudil, aby mu neprestali dôverovať.
Keď raz zase nemali vodu, rozhnevali sa až tak, že ohrozovali Mojžišov život. A Boh sa o nich znovu postaral. Izraeliti sa posilnili a povzbudili zakaždým, keď im Boh dal, čo potrebovali, a mohli pokračovať v ceste. Tento obraz reptajúceho ľudu, Boha, ktorý sa postará, a ľudu, ktorý sa k nemu znovu obracia, môžeme vidieť aj vo svojom živote. Tak ako Izraeliti reagovali na ťažkosti pochybovaním a reptaním, aj nám padne zaťažko ostať verní Bohu, keď sa nám niečo nedarí. Rovnako ako si Izraeliti spomínali na Egypt, keď sa im cesta pred nimi zdala priťažká, aj my sme v pokušení túžobne sa obracať k radovánkam tohto sveta. A tak obdivuhodne, ako sa Boh staral o Izraelitov, postaral sa aj o nás, keď nám poslal Ježiša, ktorý nám chce pomôcť milovať ho a slúžiť mu.
Ježišovo víťazstvo na púšti
Ako protiklad vidíme na púšti Ježiša, ktorý sa tam štyridsať dní postil a odolával pokušeniam diabla. Tieto pokušenia boli horšie než všetko, čím museli prejsť Izraeliti. Môžeme si domyslieť, že diabol vyskúšal všetko možné v nádeji, že Ježiš zaprie svojho Otca. No Ježiš odolal a ostal verný Otcovi, aj keď jeho telo trpelo hladom a diabol sa usiloval zasiať mu do srdca semienko pochybnosti. Zatiaľ čo Izraeliti na ceste púšťou opakovane zlyhávali, Ježiš zvíťazil. Kým Izraeliti neverili Božej prozreteľnosti, Ježiš sa odovzdal do rúk svojho Otca. Kým Izraeliti len reptali, z Ježišových perí vychádzali len pravdy Božích prísľubov. Kým sa Izraeliti usilovali zvládnuť všetko sami, Ježiš dôveroval, čakal a vytrval. Ježiš aj na púšti zotrval kvôli nám. Tak, ako vo všetkom, čo robil, keď bol na zemi. Keďže bol skúšaný ako my - dokonca oveľa väčšmi - cíti s nami. Môže nám pomôcť. Vie, aké je ťažké ostať verný, môže nás obdariť božskou silou a pomocou. Preto nás Písmo nabáda, aby sme k Ježišovi smelo prichádzali aj vo chvíľach pokušenia. Neodmietne nás. Nebude nás považovať za slabých a nehodných. Obdarí nás milosťou, aby sme boli silní a vytrvali v skúškach (Hebr 4, 14-16).
Poďte na púšť
Carlo Carretto, jeden z mnohých súčasníkov, ktorí sa cítili povolaní k životu rozjímania na púšti, raz napísal: „Ak nemôžeš ísť na púšť, vedz, že púšť príde k tebe.“ V tomto zmysle púšť nie je konkrétne miesto. Je to duchovná skúsenosť, ktorá má priniesť očistenie od hriechu, dôverný vzťah s Bohom a osvietenie Duchom Svätým. Púšť nás odpútava od každodenného života, aby sme mohli preskúmať sami seba. Ťažkosti, ktoré nás tam čakajú, nás nabádajú, aby sme preskúmali svoju dušu a zistili, aká silná je naša viera v Boha. Pokušenie reptať proti Bohu nás pohýna hľadať jeho silu a podporu, aby sme neupadli. Sami uprostred púšte dospejeme k najdôležitejšej otázke: Žijem tak, ako to odo mňa chce Boh?
Tak ako Duch Svätý viedol do púšte Ježiša, tak chce v tomto pôstnom čase vyviesť aj nás z nášho každodenného života. Na Popolcovú stredu chce „rozdeliť vody“ nášho bežného života, aby sme našli Boha a aby nás k nemu pritiahla jeho milosť. Aj keď to môže vyzerať zložito, môžeme sa vydať na túto cestu, keď si uvedomíme, že Ježiš, ktorý je nám vo všetkom podobný, je s nami. Čo to znamená? Aj keď sme každý iný, môžeme mať isté spoločné kroky: 1. Osloboďte sa od množstva obrazov a informácií, ktoré každodenne ponúkajú médiá. Odpútajte sa od televízora, novín, časopisov či internetu. 2. Zrieknite sa nejakého potešenia či prepychu: dobré jedlo, nepotrebné nákupy, či zábava. Namiesto toho spoznávajte, ako znášať ťažkosti, pokoru a núdzu, ktoré sú súčasťou života na púšti.
Božie pôsobenie
Počas štyridsaťdňového Pôstneho obdobia môžeme sa správať ako Ježiš, môžeme dôverovať nášmu nebeskému Otcovi a počúvať ho. Alebo sa môžeme správať ako Izraeliti, v srdci reptať, vracať sa k radovánkam tohto sveta a upadať do pokušenia. Isté je jedno: Boh bude pôsobiť. Boh Izraelitov napriek všetkým zlyhaniam neopustil a nakoniec ich priviedol do prisľúbenej zeme. Trvalo to oveľa dlhšie a bolo to náročnejšie pre pochybnosti a neveru, no Boh dodržal svoje prísľuby. V Pôstnom období, keď ideme spolu s Ježišom na púšť, majme oči otvorené.
Uvedomme si, že to bude náročné. Čakajú nás skúšky tak ako Izraelitov či samého Ježiša. Možno v istých situáciách zlyháme. Verme však, že nech už je to akokoľvek ťažké či bolestivé, požehnanie a milosť, ktoré získame, stoja za tú námahu a ťažkosti. Všetky príbehy v Písme a všetci svätí od počiatku Cirkvi nám hovoria, že ak sa na púšti do istej miery vzdáme svojho pohodlia a sebestačnosti, dostaneme milosť, akú sme si ani nevedeli predstaviť. Ak milión kresťanov - toľko ľudí v USA bude čítať pôstne číslo - vyhľadá Boha v modlitbe a pôste, uvidíme Božiu moc. Budeme svedkami víťazstiev, o ktorých sme si mysleli, že sú nemožné!