Matka Ukrižovaného ⋅ J. Moricova

Vrcholiace Pôstne obdobie ponúka príležitosť zamyslieť sa nad prítomnosťou Panny Márie na Golgote, o ktorej evanjelista Ján len stručne uvádza, že „pri Ježišovom kríži stála jeho matka" (19,25). Čo vtedy prežívala? Aký význam to malo?

Evanjeliá nehovoria nič o Máriinom prežívaní, nepíšu o tom, či na Golgote plakala, alebo nie. Nezmieňujú sa ani ojej bolesti. „Do týchto podrobností sa pustila predstavivosť básnikov a maliarov, ktorí nám zanechali obrazy a opisy v dejinách umenia a literatúry“ (Pápež František a Marco Pozzo, Zdravas', Mária, s. 63). Evanjeliá však o Márii hovoria mimoriadne dôležitú vec, a síce, že na Kalvárii bola prítomná. Keď chceme nájsť adekvátnu odpoveď na horeuvedené otázky, môžeme vychádzať z dogmatickej konštitúcie o Cirkvi prijatej na Druhom vatikánskom koncile. Dokument ukazuje Preblahoslavenú Pannu Máriu ako milujúcu matku, úplne zjednotenú s Kristom a jeho dielom. Príslušný text (porov. Lumen gentium, 58) dáva do popredia niekoľko skutočností: 

Mária napredovala na ceste viery. Len postupne chápala zmysel udalostí, ktorých bola svedkom či priamo aktérom. Hoci im v danej chvíli niekedy nerozumela, neprestávala Bohu dôverovať. Tvárou v tvár svojmu nespravodlivo odsúdenému, potupovanému a ukrižovanému Synovi stále verila, že sa splnia Božie prisľúbenia. „Keď prišla Ježišova hodina, čas utrpenia, Máriina viera bola plamienkom v noci, plamienkom v úplnej tme“ (Pápež František a Marco Pozzo, Zdravas Mária, s. 74).

Verne vytrvala v spojení s Kristom až po kríž. Opravdivá láska sa vyznačuje vernosťou. A to najmä vo chvíľach utrpenia a skúšok. Mária je príkladom milujúcej matky, ktorá zostala pri Synovi aj vtedy, keď ho učeníci a priatelia opustili, nepriznávali sa k nemu alebo ho dokonca zapreli. Ľahšie by bolo oddeliť svetlo od slnka ako Máriu od Ježiša (sv. Ľudovít M. Grignion). Jej vernosť voči Bohu siahala až pod kríž, na ktorom bol pribitý jej jediný syn.

Pri kríži stála z Božieho zámeru. Máriina prítomnosť na Kalvárii nebola náhodná a ani to nebol iba prirodzený prejav jej veľkej materinskej lásky. Boh chcel, aby Kristova matka mala účasť na diele spásy. Veď „je Matkou všade tam, kde on je Spasiteľom“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 973).

Spolu s Kristom veľmi trpela. Utrpenie Panny Márie muselo byť obrovské, priam nepredstaviteľné: hľadela na svojho i Božieho Syna, ktorý na kríži v krutých bolestiach niekoľko hodín zomieral. „Nikto z nás nemôže povedať, ktoré utrpenie bolo krutejšie. Či utrpenie nevinného muža, ktorý zomiera na popravisku kríža, alebo agónia matky, ktorá sprevádza posledné chvíle života svojho Syna“ (Pápež František a Marco Pozzo, Zdravas', Mária, s. 63). Panna Mária trpela spolu s Kristom a trpela kvôli nemu. Veď „odpor voči Synovi sa týka aj Matky a ostro sa zarezáva do srdca“ (J. Ratzinger-Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský. Prológ. Ježišovo detstvo, s. 81). Na Golgote sa tak naplnilo Simeonovo proroctvo o meči, ktorý prebodne Máriinu dušu. 

S materským srdcom sa spojila s Ježišovou obetou. Kristus prišiel, aby „položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45), aby priniesol spásu celému svetu. K Ježišovej vykupiteľskej obeti pripojila jeho matku svoju bolesť a utrpenie. Spolupracovala tak so Synom na diele spásy. Na Golgote priniesla aj ona Bohu obetu. S láskou súhlasila s Kristovým obetovaním. Ježišovo odsúdenie a ukrižovanie prijala Mária vo svetle viery. Pasívne sa nepodala vývinu udalostí, ale na Kalvárii znova povedala Bohu svoje „áno“. Konala tak dobrovoľne, veľkodušné a z lásky, ktorá dozrela v utrpení. Mária bola síce utrápená vo svojom vnútri, ale neprestala byť Pánovi verná, plniť jeho vôľu a milovať ho.

Zomierajúci Ježiš ju dal za matku milovanému učeníkovi. Toto Kristovo gesto nie je iba prejavom synovskej starostlivosti o matku, ktorá by po jeho smrti zostala sama. Máriin zomierajúci syn chcel, aby prijala nové poslanie, aby sa stala matkou novým spôsobom: matkou všetkých, čo chcú veriť v Ježiša a nasledovať ho (porov. Benedikt XVI., Spe salvi, 50).

Nech nás Panna Mária - Matka, ktorú nám Kristus daroval z kríža - sprevádza na ceste viery a nech aj naše srdcia naplní radosť, keď budeme počuť zvesť, že Ježišov hrob je prázdny.