Autor: P. Daniel Janáček, O.Praem.
Zdroj: © Katolický týdeník, č. 9/2017 | List českých a moravských diecézí
preklad: Janka Potančoková | Dioecesis Rosnaviensis
Datum napsání:
26.03.2017
Laetare Jerusalem - Vesel sa, Jeruzalem!
Štvrtá pôstna nedeľa sa nachádza uprostred pôstneho obdobia. Veriaci sa môžu spolu s katechumenmi pozrieť späť na prejdený úsek cesty a radovať sa z neho. Môžu tiež s radostnou nádejou vzhliadnuť k cieľu, ktorým je Deň Pána, vykúpenie, vstup do nebeského mesta Jeruzalema. Pre katechumenov zároveň vstup do cirkvi, ktorá je jeho obrazom. Nedeľa Laetare dostala svoj názov zo vstupnej antifóny, ktorá znie: "Tešte sa s Jeruzalemom a plesajte nad ním, všetci jeho milovníci, radujte sa s ním, radujte sa všetci, čo ste nad ním trúchlili. Aby ste sali a nasýtili sa z pŕs jeho útechy, aby ste sŕkali a požívali z plnosti jeho slávy." Iz (66, 10-11) V latinčine začína slovami" Laetare Jerusalem". Uprostred pôstneho obdobia sa tak trblieta záblesk veľkonočnej radosti. Rozumne je veľkonočná radosť skrytá tiež do melódie introitu, kde ucho znalca objaví tóny veľkonočného aleluja. Veľká noc uprostred pôstu!
Keď hovorí prorok Izaiáš o Jeruzaleme, chce vo svojich súkmeňovcov odvlečených do ďalekého Babylonu vzbudiť túžbu po ich vlasti. Pre kresťanov je Jeruzalem mestom utrpenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Stal sa tak obrazom pre túžbu človeka, pre púť a vstup do svätého mesta, pre život v slobode a tiež symbolom večného Božieho mesta. Tak ho opisuje Ján vo svojom zjavení, keď hovorí o novom nebi a novej zemi: "A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nim "(Zj 21,2-3)
Skrytá skutočnosť
Ako bol jeruzalemský chrám pre Izraela znamením Božej prítomnosti, bude nový Jeruzalem miestom Božieho prebývania medzi ľuďmi. V spoločenstve Cirkvi je tento príbytok Boží už skutočnosťou, aj keď skrytú a ohrozovanú. S túžbou očakávame, že raz budeme môcť prebývať v nebeskom Jeruzaleme v plnosti radosti a šťastia, kde Boh zotrie každú slzu z očí. Stacionárným kostolom pre liturgiu štvrtej pôstnej nedele bola bazilika svätého Kríža z Jeruzalema (Santa Croce di Cerusalemme), kde si veriaci mohli uctiť svätý kríž. Pretože staršie liturgické čítanie a spevy krúžia okolo Jeruzalema, chrámu a Siona, nie vylúčenie, že sú pozostatkom zo slávnosti posvätenia tejto baziliky, alebo naopak, že práve pre tieto texty bola bazilika svätého kríža pre liturgiu vybraná.
Radostný charakter nedele ďalej podčiarkuje zvyk pápežského požehnania zlatej ruže. Súvisí to snáď s ľudovým zvykom obdarovávať sa ružami, ktoré na jar začínali rozkvitať, eventuálne so slávením jari a procesiou s ružami. Iste bol potom zdobený ružami aj svätý kríž v bazilike. Od 11. storočia nesie pápež so sebou v procesii do baziliky Santa Croce umelecky vytvorenú zlatú ružu, ktorou obdarúva členov kúrie a zaslúžilé osobnosti. Taktiež kláštory a mestá alebo pútnické miesta sa môžu tešiť tejto priazni.
Pápežské požehnanie ruže
Ruža má šesť púčikov naplnených balzamom a mošusom. Zlato podľa pápeža Honoria III. symbolizuje Ježišovo božstvo, mošus, ktorý je živočíšnou vonnou látkou, jeho ľudské telo, balzam umožňuje ich spojenie. V ruži vidieť aj symbol Najsvätejšej Trojice: Otec je moc (zlato), Syn múdrosť (mošus), Duch Svätý láska (balzam). Boh Otec daruje každému človeku túto trojitosť: Otec dar "moci", Syn "poznania" a Duch "túžby". Spojenie zlata, mošusu a balzamu môže byť výrazom pre spojenie duše a tela s Bohom. Vôňa ruže tiež hlása slávu vzkriesenia. Vzácna ruža symbolizuje Krista, "výkvet" z pahýľa Jessev dvojaký zmysel: tŕne jeho umučenia, zlato potom vzkriesenia. Ruža je teda symbolom dejín spásy, spomienkou na prechod z babylonského zajatia do nebeského Jeruzalema.
Presvetlenie
Tón radosti a útechy nedele Laetare je od 16. storočia preložený aj do liturgickej farby: ružovej. Ružová je presvetlená fialová, rovnako ako chce byť veľkonočným svetlom presvetlená myseľ oslavujúcich túto nedeľu. Hra farieb môže byť obrazom pre náš život. Každý z nás v živote prežil tmavé momenty a ponuré chvíle. Viera vo vzkriesenie chce presvetliť práve ponurosť všedného dňa a ťažobu života, aby sa z našej čiernej či fialovej životnej farby stala ružová. Potom sa dá vytušiť niečo z radosti toho, ktorý vie, že je na ceste, ktorý vidí pred sebou cieľ a má nádej, že ho dosiahne cez všetky skúšky, odriekania a boja. Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista mu dáva zmysel, cieľ a svetlo: žiť ako vykúpený, v Cirkvi, v tele Kristovom, s ňou a v nej putovať do večného Jeruzalema, kde "vystupujú kmene, kmene Pánove, aby chválili Pánovo meno." (Ž 122) Kto to vie, môže sa radovať, môže žiť z nádeje proti všetkej beznádeji.
Štvrtá pôstna nedeľa sa nachádza uprostred pôstneho obdobia. Veriaci sa môžu spolu s katechumenmi pozrieť späť na prejdený úsek cesty a radovať sa z neho. Môžu tiež s radostnou nádejou vzhliadnuť k cieľu, ktorým je Deň Pána, vykúpenie, vstup do nebeského mesta Jeruzalema. Pre katechumenov zároveň vstup do cirkvi, ktorá je jeho obrazom. Nedeľa Laetare dostala svoj názov zo vstupnej antifóny, ktorá znie: "Tešte sa s Jeruzalemom a plesajte nad ním, všetci jeho milovníci, radujte sa s ním, radujte sa všetci, čo ste nad ním trúchlili. Aby ste sali a nasýtili sa z pŕs jeho útechy, aby ste sŕkali a požívali z plnosti jeho slávy." Iz (66, 10-11) V latinčine začína slovami" Laetare Jerusalem". Uprostred pôstneho obdobia sa tak trblieta záblesk veľkonočnej radosti. Rozumne je veľkonočná radosť skrytá tiež do melódie introitu, kde ucho znalca objaví tóny veľkonočného aleluja. Veľká noc uprostred pôstu!
Keď hovorí prorok Izaiáš o Jeruzaleme, chce vo svojich súkmeňovcov odvlečených do ďalekého Babylonu vzbudiť túžbu po ich vlasti. Pre kresťanov je Jeruzalem mestom utrpenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Stal sa tak obrazom pre túžbu človeka, pre púť a vstup do svätého mesta, pre život v slobode a tiež symbolom večného Božieho mesta. Tak ho opisuje Ján vo svojom zjavení, keď hovorí o novom nebi a novej zemi: "A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nim "(Zj 21,2-3)
Skrytá skutočnosť
Ako bol jeruzalemský chrám pre Izraela znamením Božej prítomnosti, bude nový Jeruzalem miestom Božieho prebývania medzi ľuďmi. V spoločenstve Cirkvi je tento príbytok Boží už skutočnosťou, aj keď skrytú a ohrozovanú. S túžbou očakávame, že raz budeme môcť prebývať v nebeskom Jeruzaleme v plnosti radosti a šťastia, kde Boh zotrie každú slzu z očí. Stacionárným kostolom pre liturgiu štvrtej pôstnej nedele bola bazilika svätého Kríža z Jeruzalema (Santa Croce di Cerusalemme), kde si veriaci mohli uctiť svätý kríž. Pretože staršie liturgické čítanie a spevy krúžia okolo Jeruzalema, chrámu a Siona, nie vylúčenie, že sú pozostatkom zo slávnosti posvätenia tejto baziliky, alebo naopak, že práve pre tieto texty bola bazilika svätého kríža pre liturgiu vybraná.
Radostný charakter nedele ďalej podčiarkuje zvyk pápežského požehnania zlatej ruže. Súvisí to snáď s ľudovým zvykom obdarovávať sa ružami, ktoré na jar začínali rozkvitať, eventuálne so slávením jari a procesiou s ružami. Iste bol potom zdobený ružami aj svätý kríž v bazilike. Od 11. storočia nesie pápež so sebou v procesii do baziliky Santa Croce umelecky vytvorenú zlatú ružu, ktorou obdarúva členov kúrie a zaslúžilé osobnosti. Taktiež kláštory a mestá alebo pútnické miesta sa môžu tešiť tejto priazni.
Pápežské požehnanie ruže
Ruža má šesť púčikov naplnených balzamom a mošusom. Zlato podľa pápeža Honoria III. symbolizuje Ježišovo božstvo, mošus, ktorý je živočíšnou vonnou látkou, jeho ľudské telo, balzam umožňuje ich spojenie. V ruži vidieť aj symbol Najsvätejšej Trojice: Otec je moc (zlato), Syn múdrosť (mošus), Duch Svätý láska (balzam). Boh Otec daruje každému človeku túto trojitosť: Otec dar "moci", Syn "poznania" a Duch "túžby". Spojenie zlata, mošusu a balzamu môže byť výrazom pre spojenie duše a tela s Bohom. Vôňa ruže tiež hlása slávu vzkriesenia. Vzácna ruža symbolizuje Krista, "výkvet" z pahýľa Jessev dvojaký zmysel: tŕne jeho umučenia, zlato potom vzkriesenia. Ruža je teda symbolom dejín spásy, spomienkou na prechod z babylonského zajatia do nebeského Jeruzalema.
Presvetlenie
Tón radosti a útechy nedele Laetare je od 16. storočia preložený aj do liturgickej farby: ružovej. Ružová je presvetlená fialová, rovnako ako chce byť veľkonočným svetlom presvetlená myseľ oslavujúcich túto nedeľu. Hra farieb môže byť obrazom pre náš život. Každý z nás v živote prežil tmavé momenty a ponuré chvíle. Viera vo vzkriesenie chce presvetliť práve ponurosť všedného dňa a ťažobu života, aby sa z našej čiernej či fialovej životnej farby stala ružová. Potom sa dá vytušiť niečo z radosti toho, ktorý vie, že je na ceste, ktorý vidí pred sebou cieľ a má nádej, že ho dosiahne cez všetky skúšky, odriekania a boja. Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista mu dáva zmysel, cieľ a svetlo: žiť ako vykúpený, v Cirkvi, v tele Kristovom, s ňou a v nej putovať do večného Jeruzalema, kde "vystupujú kmene, kmene Pánove, aby chválili Pánovo meno." (Ž 122) Kto to vie, môže sa radovať, môže žiť z nádeje proti všetkej beznádeji.
