Pred niekoľkými rokmi som povedal svojmu duchovnému vodcovi, že som pripravený podstúpiť akýkoľvek pôst alebo pokánie, ktoré mi udelí. Keď som predniesol svoju chrabrú ponuku, cítil som sa ako udatný bojovník, ale tento svätý a múdry kňaz nedal vôbec najavo, že by to na neho zapôsobilo. Pozrel sa na mňa a opýtal sa ma: „Je niekto, koho máš problém milovať?“ Fíha! Otázka zasiahla priamo do srdca. Ihneď som si predstavil jedného člena rodiny, ku ktorému som mal problém správať sa láskavo a príjemne. Keď som to kňazovi povedal, odvetil: „Potom nech je súčasťou tvojho pôstneho predsavzatia to, že sa pousiluješ zahrnúť toho človeka láskavosťou a milotou.“
Bola to pre mňa výzva k celkom novému spôsobu pôstu. Musel som sa vzdať kriticizmu a prízemností a odpútať sa od svojho sebectva a sebaospravedlňovania; len tak som sa mohol stať tvorivým v prejavoch lásky voči tomu členovi rodiny. Bola to výzva na obrátenie. Moje odhodlanie prešlo skúškou, keď na mňa prišiel rad dávať tomu človeku hodiny jazdy. Jedna jazda mi zvlášť ukázala, aký dokážem byť nepríjemný. Kričal som a kritizoval, keď mi zrazu na um prišiel citát z Prvého listu Korinťanom 13, 4: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá.“ Bola to chvíľa milosti, ktorá mi otvorila oči. Vždy nanovo som sa pristihoval, ako chcem použiť nepríjemný tón reči. Často som musel poprosiť o odpustenie. Počas svojho „pôstu“ som sa začal dívať na toho človeka a správať sa k nemu s láskou. S Božou pomocou sa skúsenosť, ktorá by za iných okolností úplne zničila náš vzťah, skončila pozitívne, dokonca upevnila puto medzi nami a rozvinula ho.
Otázka srdca
Táto skúsenosť rozšírila a prehĺbila moje chápanie pôstu. Samozrejme, že dodržiavam cirkevné nariadenia, ktoré sa týkajú pôstu a zriekania sa, a vždy sa snažím vzdať nejakého jedla alebo nápoja. Ale teraz vnímam aj to, že výzva postiť sa je širšia a jej cieľom je vnútorná zmena. Ako vraví Katechizmus: „Ako už u prorokov, Ježišova výzva na obrátenie a pokánie sa nevzťahuje predovšetkým na vonkajšie skutky, na ,vrece a popol‘, na pôsty a umŕtvovanie, ale na obrátenie srdca, na vnútorné pokánie“ (1430). Postenie sa je vonkajším prejavom a prostriedkom vnútorného obrátenia sa. Pomáha pretrhnúť nezdravé pripútania sa nášho srdca. A preto keď sa zamýšľame, čoho by sme sa mohli vzdať počas tohtoročného Pôstneho obdobia, prvou otázkou je: „K čomu som pripútaný?“
Pre mnohých z nás sa pripútanie spája s jedlom alebo pitím. V takom prípade bude osožné vzdať sa koláčov, prídavku jedla alebo urobiť nejakú inú zvláštnu obetu v tejto oblasti. Jeden pôst som sa rozhodol vzdať sa sladkého čaju a namiesto toho som pil pri každom jedle čistú vodu. Ľahké? Svätý Ján z Kríža si všimol, že aj najmenšie pripútanie sa dokáže ovplyvniť srdce: „Nerobí veľký rozdiel, či je vták pripútaný tenkou nitkou alebo reťazou. Aj keby bol pripútaný nitkou, bude zviazaný tak pevne, akoby bol pripútaný reťazou“ (Výstup na horu Karmel).
Rodinný plán
Našou úlohou je pomôcť našim deťom rozvíjať zdržanlivosť a sebaovládanie. Pôstne obdobie je obrovskou príležitosťou na to, aby sme spoločne rástli v týchto čnostiach. Avšak motivovať celú rodinu, aby sa „odpútala“ a postila, môže byť veľmi náročné. Spolu s manželkou si vieme spomenúť na nejeden Pôst, ktorý bol fiaskom - obdobím, ktoré prišlo a odišlo bez toho, aby prinieslo nejaké viditeľné dobré ovocie. Po niekoľkých pokusoch a zlyhaniach sme zistili, že je veľký rozdiel, ak pôst naplánujeme vopred. Potom, čo sme sa rozprávali a modlili za Pôstne obdobie vo dvojici, začali sme sa o ňom rozprávať s deťmi počas spoločných rodinných obedov. Začali sme týždeň, dva vopred s cieľom vybrať si niečo, čoho sa vzdáme - ako rodina aj ako jednotlivci - od Popolcovej stredy. Svoje rozhodnutia sme spísali a pripevnili na chladničku.
Bez unáhlených rozhodnutí urobených v poslednej chvíli sme zlepšili svoju schopnosť plánovať a rozvíjať rôzne tvorivé spôsoby „odpútania sa“. Vyskúšajte to so svojou rodinou a možno budete prekvapení, koľko nápadov vznikne, keď sa budete rozprávať o tom, „k čomu sme pripútaní“. Ponúkame vám niekoľko jednoduchých príkladov. Vypnúť a odpojiť sa. V našej spoločnosti zaplavenej médiami je vylúčiť používanie médií jednou z bežných možností. Pre mňa bolo toto úsilie spojené s čítaním dennej tlače. Bola to prvá vec, ktorú som robil ráno po prebudení. Jedno Pôstne obdobie som sa „postil“ od čítania novín. Aj keď som získaval informácie z iných zdrojov, vzdanie sa tohto návyku ma takmer zabilo! Odvtedy však prvá vec, ktorú ráno robím, je to, že trávime čas s Pánom v modlitbe.
Moja manželka sa s deťmi rozhodla vzdať sa sledovania televízie počas týždňa okrem víkendov. Robia to takmer dvadsať rokov a získali sme z toho tieto výhody: po celý zvyšok roka pozeráme televíziu menej, naše mysle sú viac zamerané na Pána, výsledky v škole sa zlepšili a našli sme rôzne nové spôsoby spoločnej zábavy a trávenia času spolu ako rodina. Pre niektoré z našich detí bolo cvičením v odriekaní vzdanie sa počítačových hier. Inými možnosťami sú: hudba, rádio, návšteva kina a (v oblasti „komunikácie“) blogovanie na Internete, písanie sms správ a telefonovanie.
Trávenie času. Moja manželka je zdravotná sestra a pracuje na čiastočný úväzok na psychiatrickom oddelení. Ako mnohí zaneprázdnení ľudia má sklon lipnúť na svojom osobnom čase a priestore. Vzhľadom na to, že u seba rozpoznala tento sklon, často si vyberá „zriekať sa“ vlastného času a počas Pôstu pozýva iné rodiny alebo slobodných ľudí raz do týždňa na večeru. Máriino rozhodnutie praktizovať štedrosť týmto spôsobom bolo požehnaním pre celú našu rodinu. Vyzvalo nás všetkých vyjsť zo seba a vykročiť k iným. Počas rokov vzniklo pri pôstnom večernom stole mnoho dobrých vzťahov. Nastav si budík. Raz som sa zúčastnil na duchovných cvičeniach, kde prednášateľ poukázal na to, že Ježiš vstával „včasráno, hneď na úsvite“ (Mk 1, 35), aby trávil čas s Otcom. „Všimnite si,“ povedal, „Sväté písmo neuvádza, že by si Ježiš opäť ľahol do postele a zaspal!“
Počas jedného Pôstneho obdobia som sa rozhodol zriecť sa ranného driemania a vstať hneď, ako mi zazvoní budík. Snažil som sa odpútať od svojho zvyku dlhšieho spánku a vstával som ráno skôr. Onedlho sa ku mne pridala aj manželka a stalo sa to naším celoživotným zvykom. Niektoré z našich detí vravia, že náš príklad je jedným z dôvodov, prečo oni sami majú ráno čas na každodennú osobnú modlitbu. Darovať niečo. Dobrou formou pôstu je zbaviť sa toho, čo vlastníme - nie iba zbytočností, ktoré sa nájdu v každej domácnosti, ale aj vecí, na ktoré sme naviazaní. Mám rád knihy. Minulý rok počas Pôstu som mnohé z nich porozdával. Mária vyupratovala svoj šatník a darovala do charity toľko vecí, že som mal dojem, že polovica vecí je tam od nej. Naša desaťročná dcéra zobrala niekoľko svojich hračiek a dala ich do stánkového predaja. Utŕžené peniaze odovzdala priateľke, ktorá bola v núdzi.
Stíšiť sa. Jedni naši priatelia považujú Pôst za obdobie, v ktorom sa postia od hluku a neustálej činnosti. Raz do týždňa nasadnú do auta a cestujú tridsať minút do najbližšieho kostola, kde je ustavičná adorácia. Koľko času tam strávia, záleží od toho, nakoľko unavené sú ich najmenšie detí, ale všetci sa učia, ako zotrvať v tichosti! Každý sa teší z tichého času stráveného s Ježišom - a rodičia majú pauzu od neustáleho hluku. Rozhýb sa. Kto nie je pripútaný k telesnému pohodliu? Ja určite áno. Lenivosť je tradične zakorenená v tejto oblasti môjho života a podkopáva všetky pokusy o telesné cvičenie. Pred šiestimi rokmi, keď sa blížil čas Pôstu, som sa rozhodol, že začnem cvičiť každý druhý deň dvadsať minút jednoduché cvičenia a obdeň budem chodiť behávať. Bolo to pre mňa náročné a bál som sa, že nebudem mať dosť silnú vôľu. Obrátil som sa k Pánovi a vnímal som, že mi vraví: „Ponúkni to ako obetu za hlbšie obrátenie seba a iných.“ A to bola motivácia, ktorú som potreboval.
Čo to bude?
Keď uvažujeme nad tým, čoho sa zriekneme počas tohtoročného Pôstneho obdobia, nezabudnime k svojmu hľadaniu pozvať Ducha Svätého. S jeho vedením urobíme my i naše rodiny múdre predsavzatia, ktoré prinesú dobré ovocie. S jeho mocou, ktorá v nás pôsobí, máme šancu dodržať ich! A tak sa ešte raz sám seba pýtam: „Na čo som naviazaný?“ Hmm... Ľudia mi vravia, že som neústupčivý a nepočúvam iných - možno by som mohol postiť počas týchto štyridsiatich dní od vyjadrovania svojho názoru... A je tu predsavzatie, ktoré som schopný dodržať iba vďaka milosti!