Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! (2 Kor 6, 2)
Každú Popolcovú stredu počujeme tieto slová svätého Pavla. Vyzývajú nás, aby sme v Pôstnom období prijali do svojho života Ježiša. Hovoria , že čas pôstu nám ponúka jedinečnú príležitosť rásť vo viere a plnšie zakúsiť Božiu lásku. Hovoria , že Boh má pre nás v tomto období ďalšiu milosť, ak prijmeme jeho pozvanie. Ale ako môžeme prijať Božie pozvanie, ak nevieme, čo je to „spása“? Ako môžeme rásť vo viere a prehĺbiť svoj vzťah k Bohu, ak nevieme, čo chce urobiť v našom živote? Vo svete s toľkými protichodnými filozofiami a názormi na Boha sa môžeme stratiť. Vo svete, ktorý má tendenciu uzavrieť Boha do akejsi škatule a vyhradiť mu len nedeľné ráno, môžeme ľahko zanechať svoje očakávania a zredukovať vieru len na návštevu kostola a dodržiavanie súboru pravidiel.
Ježiš nám však v každom Pôstnom období ponúka oveľa viac. Rok čo rok nám ponúka mocné obdobie milosti, aby nám ešte hlbšie zmenil srdce a plnšie obnovil náš život. Teraz je ten čas! Nie na budúci mesiac alebo na budúci rok, alebo keď pôjdeme na dôchodok. Práve teraz je čas milosti, je to náš čas! Aby sme prijali toto pozvanie, sústreďme sa na spásu, ktorú nám Ježiš získal. Z amerajme sa na tento text: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Chceme nájsť odpoveď na otázku, čo tieto slová, ktoré vystihujú evanjelium spásy, znamenajú v našom živote.
Verím...
Asi neexistuje lepšie zhrnutie posolstva o spáse než Vyznanie viery, ktoré každú nedeľu recitujeme či spievame pri svätej omši. Ono hovorí, že Boh je náš Stvoriteľ a Otec. Hovorí , že Ježiš je jeho jediný Syn, božská osoba Najsvätejšej Trojice. Hovorí , že Ježiš sa stal človekom ako my, „pre nás a pre našu spásu“ zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Hovorí , že Ježiš poslal Ducha Svätého, aby nám dal podiel na božskom živote. Hovorí , že Ježiš ustanovil Cirkev ako celosvetový znak jeho moci a prítomnosti. A hovorí , že Ježiš opäť príde na konci čias, aby nás vzal do večného života.Toto je jadro našej viery, podstata posolstva o spáse. Je to posolstvo, ktoré Peter ohlasoval v deň Turíc, a posolstvo, ktoré Pavol šíril na všetkých svojich misijných cestách. Je to posolstvo všetkých apoštolov, posolstvo, ktoré Cirkev uchováva a ohlasuje už 2 000 rokov. Je to posolstvo, ktoré napĺňalo prvých mučeníkov odvahou, posolstvo, ktoré viedlo ľudí ako Františ ka z Assisi a Katarínu Siensk ú k životu modlitby a ktoré podnietilo Matku Teré ziu a Jána Bosca k životu láskyplnej služby. Nezáleží na tom, do akej časti cirkevných dejín na zrieme, lebo vždy nájdeme to isté premieňajúce posolstvo: Všetci sme hriešnici. Ježiš nás vykúpil z hriechov. A skrze vieru v neho môžeme žiť nový život.
Viac než odpustenie
Keď premýšľame o evanjeliu, takmer automaticky hovoríme, že Ježiš zomrel za naše hriechy. Je to pravda a je to úžasná pravda. Ale Ježiš urobil viac než len to, že pre nás získal odpustenie. Premýšľajte o tom takto: Keby ste mali dlh milióny eur a nejaký neznámy človek by prišiel a zaplatil ho, boli by ste nepochybne veľmi vďační - pravdepodobne by ste sa nesmierne tešili! Vaša situácia by sa veľmi zmenila, ale ostali by ste tým istým človekom. Možno pôjdete a budete robiť to isté, čo vás predtým dostalo do problémov, pretože vo vás sa nič nezmenilo. Ježiš zomrel za naše hriechy - za všetky. Vykúpil nás zo smrti a oslobodil nás od súdu, ktorý sme si zaslúžili. Hoci je to úžasné a veľkodušné, je to len časť toho, čo pre nás urobil na kríži. Ježiš nás neprišiel len vyslobodiť z hriechov ; prišiel nám dať aj nový život. Keby sa jeho poslanie obmedzilo len na odpustenie hriechov, neposlal by do nášho srdca Ducha Svätého a nedal by nám všetky sviatosti a učenie Cirkvi. Ježiš neprišiel, aby nám len odpustil hriechy; prišiel nám dať nový život. Prišiel nás premeniť na nové stvorenie!
Ostávať v Kristovi
Prorok Ezechiel asi päťsto rokov pred Ježišových príchodom vykreslil obraz o veľkolepom diele, ktoré Ježiš prišiel vykonať. Ezechiel povedal, že Boh nás chce očistiť, dať nám nové srdce a vložiť do nás nového ducha. Dokonca povedal, že Boh nám chce dať svojho Ducha (Ez 36, 26 - 27). Inými slovami, Boh nás chce spasiť a dať nám svoj božský život. Sám Ježiš hovoril o tomto veľkom prisľúbení, keď povedal Nikodémovi: „Musíte sa znova narodiť“ (Jn 3, 7). Hovoril o tom jasnejšie pri Poslednej večeri, keď apoštolom povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15, 5) a „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15, 4). Čo vidíte, keď sa pozriete napríklad na vinič? Vidíte listy, konáre, korene, ba aj strapce hrozna. Ale v skutočnosti ich nevidíte izolovane. Vidíte rôzne časti toho istého viniča. Ježiš podobne chce, aby sme sa s ním zjednotili, aby sme boli jedno s ním, „v ňom “. Chce, aby do nás prúdila jeho moc a život práve tak, ako ratolesti na viniči dostávajú život. Chce nás naplniť svojím životom do takej miery, že budeme vedieť, že sme s ním veľmi úzko spojení.
Môžeme sa „ zbožstviť“
Podľa cirkevných otcov prisľúbenie, že nás naplní Boží život, je jadrom evanjeliového posolstva. A nikto toto prisľúbenie neopísal jasnejšie a výrečnejšie než svätý Atanáz, biskup, ktorý žil na konci 3. storočia v egyptskej Alexandrii. Vo svojom diele O Vtelení napísal dobre známe slová: „Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať Bohom“ (54). Potom vysvetlil, že Boh nás „ zbožstvil“ tak, že nás pri krste zjednotil s Kristom. A ko Ježiš prijal naše ľudské telo, tak je v Božom pláne, aby sme my ľudia prijali Ježišovu božskú podobu. Samozrejme, „ zbožstvenie“ neznamená, že sa staneme bohmi a bohyňami alebo sa staneme božskými objektmi uctievania. Skôr to znamená, že Boží Duch Svätý nás premení do takej miery, že začneme zmýšľať a konať, žiť a milovať ako Ježiš. Podľa Atanáza Adam a Eva prežívali v rajskej záhrade priame a veľmi blízke spojenie s Bohom. Deň čo deň zakúšali Božie požehnania a mali podiel na jeho živote. To znamenalo, že deň čo deň sa mu čoraz väčšmi podobali.
To všetko sa však zmenilo, keď naši pra rodičia neposlúchli Boha a padli do hriechu. Strata pôvodného stavu milosti ich zmrzačila - a tiež nás všetkých. Keď však Ježiš zomrel na kríži, nielenže nám odpustil hriechy, ale pozdvihol nás zo smrteľného stavu, do ktorého nás dostal hriech. „Zbavil nás smrti a obnovil nás“ (O Vtelení, 16). Atanáz tiež povedal, že toto zbožstvenie je nemožné bez Božej milosti a moci. „Nikto iný by nemohol priviesť to, čo je narušené, do neporušiteľnosti, dokáže to len sám Spasiteľ“ (26). Keď Ježiš prijal našu ľudskú prirodzenosť, nielenže sa znížil, aby sa nám stal podobný, ale tiež nás povýšil, aby sme sa mu podobali (49).
Teraz je čas
Pôstne obdobie je „milostivý čas“, ktorý nám Boh pripravil, aby sme sa priblížili k Ježišovi a zakúsili jeho lásku a moc. Celé obdobie je pre nás „dňom spásy“ (2 Kor 6, 2). Využime tento čas, aby sme prijali spásu. Zanechajme hriech a prosme o Božie odpustenie. Uistime sa však tiež, či sa v našom živote napĺňa aj prí sľub zbožstvenia. Nájdime si čas, aby sme si sadli k Ježišovým nohám a prosili ho, aby nám ukázal, ako „zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom“ (2 Tim 1, 10).