Zdroj: © Slovo medzi nami » ročník 14, č. 2/2013, s. 10-15 | smn.sk
Datum napsání:
13.02.2013
Dotklo sa nás milosrdenstvo, dojala nás láska
Čo nás pohne, aby sme vzdávali slávu Bohu?
Počas Veľkonočnej vigílie budeme opäť spievať Glória. V Pôstnom období sa táto veľká modlitba chvály nespieva, ale na Veľkú noc spojíme svoje hlasy s anjelmi a svätými a vyjadríme svoju vďaku nebeskému Otcovi. A táto modlitba sú veľké litánie! „Chválime ťa, velebíme ťa, klaniame sa ti, oslavujeme ťa, vzdávame ti vďaky, lebo veľká je sláva tvoja, Pane Bože, Kráľ nebeský, Boh Otec všemohúci.“
Nie je to nejaké letmé gesto vďačnosti. Nie, je to symfónia chvály pre toho, kto nás zachránil od smrti a priviedol nás do večného života. Glória je naša radostná odpoveď na vykúpenie, ktoré sme dostali, keď Ježiš zomrel na kríži. Je to aj hymnus vďačnosti za odpustenie, ktoré sme prijali, keď sme verejne vyznali svoju hriešnosť počas obradu kajúcnosti. V tomto článku sa pozrie me na ženu, ktorá spievala „Glória“ Ježišovi, keď jej odpustil (Lk 7, 36 - 50). Svedectvo tejto ženy nám odhaľuje, čo môžeme zažiť, keď prídeme k Ježišovi s pokáním a prijmeme jeho milosrdenstvo a odpustenie.
Prerušená večera
Táto udalosť sa stala v dome farizeja, ktorý sa volal Šimon. Ježiš bol uňho hosťom na hostine. Všetko prebiehalo dobre, kým do miestnosti neprišla žena a nezačala neovládateľne plakať pri Ježišových nohách. Svojimi vlasmi mu utierala nohy, bozkávala ich a potom ich pomazala olejom z alabastrovej nádoby. Šimona tento emocionálny výjav zarazil. Ž ena bola v meste známa ako „hriešnica“, bola buď prostitútka, alebo žena s ľahšími sexuálnymi mravmi (Lk 7, 37). Šimon vo svojej mysli nepohrdol len ženou. Oslabil aj Ježišovo postavenie.
Šimon si myslel, že keby bol Ježiš naozaj prorok alebo svätý muž, nikdy by nedovolil, aby sa ho dotkol takýto človek. Ježiša však gesto lásky tej ženy veľmi dojalo. Aj on vie, čo si Šimon myslí, a rozpovie mu podobenstvo o odpustení a láske. Hovorí, že táto žena mu prejavila veľkú lásku, lebo vie, že sa jej odpustili „mnohé hriechy“ (Lk 7, 47). Na druhej strane Šimon „miloval málo“, lebo bol dobrým človekom. Mal málo hriechov a nemyslel si, že potrebuje veľkú pomoc od Boha.
Príbeh o vďačnej láske
Ježišovo stretnutie so ženou je príbehom o vďačnej láske. Nie je to nejaká bájka z dávnej minulosti. Tento príbeh kladie každému z nás otázku: „Aký si vďačný za to, čo Ježiš pre teba vykonal?“ Ak si myslíte, že jeho smrť na kríži bol dobrý a šľachetný čin, ale nie je podstatný pre váš život, odpoviete ľahostajnosťou. Ale ak si myslíte, že to bola udalosť, ktorá vám zachránila život, odpoviete úplne inak. Táto žena videla Ježišovo milosrdenstvo v jeho podstate: nebolo to nič menšie než jej spása. Preto „veľmi milovala“. Všetci sme hriešnici. „Všetci poblúdili“ (Rim 3, 12).
Či máme málo hriechov a sú všedné, alebo veľa hriechov a sú smrteľné, všetci sme porušili Božie prikázania. A práve pre náš hriešny stav Boh poslal svojho jediného Syna, aby nás zachránil (5, 8). Táto žena svojím spôsobom pochopila Ježiša a jeho poslanie spásy. Vo svojom srdci vedela, že Ježiš ju oslobodil od všetkej viny a hriechov. Písmo nehovorí, ako to vedela. Vari sa s ňou Ježiš prorocky rozprával, ako so ženou pri studni (Jn 4, 17-18)? Vyslovil slová milosrdenstva a potom pre ňu vykonal zázrak, ako to urobil, keď uzdravil ochrnutého človeka, ktorého spustili cez strechu (Mk 2, 1-12)? Alebo sa táto žena možno od susedky dozvedela o Ježišovi a potom ho vyhľadala. Nevieme, ako sa to stalo. Ale vieme, že sa to naozaj stalo!
Duchovné znovuzrodenie
Boh nám chce otvoriť oči. Chce nám ukázať, že to, čo sa stalo spomínanej žene, sa stane aj nám vždy, keď prijímame sviatosť zmierenia. Svätá Terézia z Avily povedala, že naše hriechy pôsobia ako clona z dechtu, ktorá zakrýva čistý kryštál našej duše a bráni Kristovmu svetlu, aby zažiarilo. Táto žena bola taká vďačná Ježišovi, lebo vedela, že jej odstránil z duše „decht“ hriechu. Úžasná správa znie, že to, čo táto žena zažila v dávnej minulosti, môžeme my zakúsiť pri spovedi. Pápež Benedikt XVI. v príhovore o charaktere tejto sviatosti v roku 2007 povedal: „Táto sviatosť sa stáva duchovným znovuzrodením, ktoré premieňa kajúcnika na nové stvorenie.“
Všetci vieme, že spoveď odstraňuje hriechy. Ale ako povedal Svätý Otec, Ježiš chce, aby sme zakúsili pravé duchovné znovuzrodenie vždy, keď prijímame rozhrešenie. Chce, aby sme zažili, že naše srdce sa očisťuje a naše svedomie sa oslobodzuje. A chce, aby nás táto skúsenosť pobádala k tomu, aby sme sa poklonili, vzdávali chválu a adorovali práve tak, ako to urobila táto hriešna žena. Ak chcete hlbšie zažiť toto duchovné znovuzrodenie pri spovedi, každý deň pár minút kontemplujte Ježiša v modlitbe. A potom uvažujte o tom, že „všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3).
Premýšľajte o všetkých obmedzeniach, ktoré Ježiš prijal, keď sa stal človekom. Premýšľajte o tom, aké to bolo náročné prijať obmedzenia ľudského tela a skutočnosť, že teraz môže byť unavený, slabý, hladný a smädný. Premýšľajte o tom, že Ježiš sa nechal ukrižovať - z lásky k vám. A napokon premýšľajte o tom, že ten, ktorý položil svoj život, prichádza k vám osobne pri spovedi. Predstavte si, že vám hovorí: „Odpúšťam ti. Milujem ťa. Som veľmi rád, že si prišiel ku mne.“ Keď takto meditujeme o Ježišovi, môžeme zakúsiť Ježišovu prítomnosť pri spovedi a keď dostaneme rozhrešenie, môžeme zazrieť jeho slávu. Môže nás to inšpirovať, aby sme vo svojom živote slúžili jemu a jeho Cirkvi.
Horlivosť za Ježiša
V Písme je veľa príbehov ľudí, ktorí videli Boha vo videní. Tieto príbehy väčšinou zjavovali Božiu veľkosť a nedostatky človeka, ktorý ho videl. Tí ľudia sa však necítili zahanbení alebo vinní, ale boli dojatí a klaňali sa Pánovi úplne inak. Klaňali sa mu asi tak ako hriešna žena. Prorok Izaiáš mal takéto videnie. Videl Pána, ktorý sedel na tróne v celej svojej sláve, a zároveň videl svoj vlastný hriech. Najprv zvolal: „Beda mi, som stratený. Veď ja som muž s nečistými perami... a na vlastné oči som videl kráľa“ (Iz 6, 5). Boh však očistil Izaiáša od hriechov a prorok bol taký dojatý, že chcel hneď slúžiť Pánovi. Povedal: „Tu som, mňa pošli“ konať tvoje dielo (Iz 6, 1-8).
Hriešna žena nemala videnie, ale videla Ježiša osobne. Jej skúsenosť bola teda podobná ako Izaiášova. Keď sa stretla s Ježišom, chcela sa mu len klaňať a ďakovať mu za jeho milosrdenstvo. Venovala sa len tomu a robila to celou svojou bytosťou. Nič ju nemohlo odlúčiť od Ježiša, ani nesúhlas Šimona, keď vošla do jeho domu. Bratia a sestry, Ježiš sa nám chce zjaviť tak, ako sa zjavil Izaiášovi a hriešnej žene i mnohým iným, aby sme boli rovnako horliví zaň ho ako oni. Ak si myslíte, že to nie je možné, potom premýšľajte o Ježišov ej horlivosti za vás. Premýšľajte, ako veľmi vás miluje. Spomeňte si na všetky okamihy, keď bol pri vás, utešoval vás a povzbudzoval . Premýšľajte o horlivosti, ktorá ho vied la na kríž - a t á istá horlivosť ho o tri dni neskôr vzkriesila z mŕtvych. Urobil to pre vás! Prijmite t úto horlivosť do svojho srdca a nech je vaša horlivosť a láska voči nemu jasnejšia a silnejšia.
Vzdávajte Bohu slávu!
Boh chce dať nám všetkým chvíle, keď zakúsime jeho úžasnú prítomnosť. Chce, aby sme uvideli svoje hriechy a porovnali ich s jeho dokonalosťou - ale nie preto, aby sme sa cítili vinní, znechutení alebo zahanbení. Nie, chce nás priviesť k sebe. Hriešnici bežia k Ježišovi. Hriešnici hľadajú jeho milosrdenstvo. Hriešnici sú oslobodení. Hriešnici odpovedajú tak, že sa vrúcne a úprimne klaňajú. V tomto pôstnom čase sa každý deň pozornejšie zahľaďte na kríž a modlite sa svoje „Glória“. Zvelebujte, klaňajte sa a oslavujte Ježiša. Vyjadrite svoju radosť Pánovi a povedzte mu: „Milujem ťa. Ďakujem ti, že si zomrel na kríži. Pane, dávam ti všetko, celé svoje srdce a vôľu.“ Veľa sa vám odpustilo. Teraz poďte a veľmi milujte!
