Pôst. Prvé, čo nám ako kresťanom napadne, sú piatky bez mäsa. Ale ruku na srdce: je toto pre nás ešte vôbec nejaký sebazápor?
Mnohí z nás mäso vôbec nemusia, ba práve majú pocit, že ho už je všade priveľa. Byť jeden deň bez neho je skôr dar ako zrieknutie sa. Napriek tomu ale posolstvo pôstu je tu: a jasne hovorí o tom, že je potrebné sa zrieknuť niečoho, čo nám je príliš milé alebo obetovať niečo, čo nám je príliš ťažké. Len takto bude obdobie pôstu ponorením sa do seba a spoluúčasťou na utrpení Krista, spoločným nesením kríža, v ktorom všetci, každý jeden z nás, väčšmi dozrejeme. Ale: nie každý má fantáziu na to, aby si vymýšľal „pôstne výzvy“. Pre tých z vás, ale aj pre ostatných, ktorí sú otvorení zmene a neboja sa ísť ďalej, hlbšie, vyššie, dôslednejšie, ponúkame inšpiratívny zoznam. Možno si vyberiete jeden bod, možno na každý deň iný. V každom prípade nezabúdajte, že by to malo „trošku viac“ zabolieť, že by v tom mala byť námaha, pot, prekročenie seba samého a vlastnej pohodlnosti. Len tak bude mať ktorýkoľvek čin zo zoznamu zásluhu. A ak dáte niečo lepšie: sem s tým!
X možností namiesto dňa bez mäsa:
1. Máš rád facebook? Cez pôst si ho odpusti a celkom ho na tých štyridsať dní opusti. Namiesto vypisovania priateľom „Online“ urob pre nich niečo hmotné, konkrétne. Tých, ktorých tam máš zaradených ako priateľov a najčastejšie im píšeš, poznáš ako „staré boty“ - takže nech sa páči, poteš ich „live“ - stretnutím, poslaním listu či drobnej pozornosti. Prejav priateľstvo inak ako statusom či komentárom na fb.
2. Druhou častou závislosťou a „nevyhnutnosťou“ je mobil. Aj ty s ním spíš? A nevieš vydržať desať minút, aby si niečo na ňom „neriešil“? Nauč sa ovládať: používaj teda mobil v pôste len v nevyhnutných prípadoch. Vlož čas, ktorý ti ostane namiesto komunikácie na mobile do modlitby, do komunikácie s Bohom. Uvidíš, že táto investícia prinesie dobré ovocie.
3. Ešte je čo vypnúť: a tak sa pozrieme pravdivo na televízor a počítač. Aj tu treba strihnúť a zrieknuť sa, aj keby boli hokejové majstrovstvá sveta a naši by hrali o prvé miesto. Vieš o tom, že keď „čumíš do bedne“, nevnímaš ani toho najmilšieho človeka, ktorého pri sebe máš? Urob to teraz teda opačne - ignoruj TV a vnor svoju pozornosť, lásku, nadšenie voči tomu, kto stojí pri tebe.
4. Pribrzdi jazyk! Nedovoľ aby ti počas pôstu cezeň prešlo čokoľvek negatívne: čiže sťažnosti, frflanie, ohováranie, osočovanie, posudzovanie. Namiesto toho sa zameraj na pozitívny marketing svojho života a ľudí okolo seba: chváľ, vždy je čo. Hľadaj dobro v druhých, objavíš viac, ako si si predstavoval. Ak nevieš nič nájsť, mlč v milosrdnom prijatí a žehnaj. A to aj politikom.
5. Otvor oči. Ja viem, však sa dívaš, ale teraz sa dívaj lepšie. Tvojou úlohou je vnímať všetky drobné zázraky, ktoré ti Boh predkladá každý deň a nie je ich málo. Všímaj si všetko: To, že máš opraté a ožehlené košele. To, že si stihol vlak či električku, hoci si zaspal. To, že opravár práčky prišiel ešte v ten deň, ako sa pokazila, hoci minule si čakal tri týždne. Načo je dobré toto pozorovanie? Na jednoduchý akt, ktorý si asi aj zabudol: na vďaku. Ďakuj za všetko Bohu, a tiež ľuďom, cez ktorých ti tie zázraky prináša. Uvidíš, ako sa tvoje srdce bude meniť!
6. Prijmi kríž. Prestaň ho brať ako rekvizitu alebo ako trest. Nes ho každý deň, všetky svoje bolesti čakané aj nečakané, v tichu a pokore rovnako, ako niesol ten „svoj“ nezaslúžený kríž Ježiš. Bolesť chrbta či zubov nech ťa tentoraz neurobia nevrlým, iba stíšeným. Rovnako vnímaj podraz od šéfa, ticho od dlhoročnej kamošky či štipľavý komentár od suseda, ktorý by si inokedy ironicky od-pálil späť.
7. Pracuj naplno. Dôsledne rob, čo máš - či už v zamestnaní alebo v tvojom stavovskom po-stavení. Neuhýbaj sa pred tým, čo sa ti nechce robiť. Ty sám vieš, koľko nepodstatných, „nepracovných“ blbostí robíš popri práci. Pomysli na Ježiša, ktorý v pote svojej tváre v dielni s Jozefom hobľoval trámy. Bol čas na rozhovor, formáciu a modlitbu, ale nie na hlúposti. A ostal konečný výsledok práce - v tráme z dreva aj v tráme osobnosti. Presne to spoj aj ty: ora et labora.
8. Uč sa odpúšťať. Škola odpúšťania nikdy nezaškodí. Aj ty máš okolo seba ľudí, ktorí ti ublížili alebo sa k tebe správajú divne, možno sú to aj ľudia z kostola, kde sedíte v jednej lavici. Ak vládzeš, povedz im pokojne z tváre do tváre, medzi štyrmi očami: čokoľvek sa stalo medzi nami, je to odpustené. Ak nevládzeš hovoriť, napíš im v tomto duchu malý lístok. Tvoje odpustenie môže otvoriť brány, ktoré sú už dlhé roky zamknuté a dovoliť požehnaniu vstúpiť iným do života.
9. Vykroč dopredu. Vieš, pre ktoré resty sa škrabeš za ušami, čo ti dlho trvá, v čom sa dlho štartuješ a kde stagnuješ. Kde nemáš odvahu vykročiť dopredu. Prijmi tento čas ako výzvu a začni. Učiť sa jazyky? Viac čítať Písmo? Začať hneď ráno deň modlitbou? Možno sa pred týmto rozhodnutím potíš rovnako, ako Ježiš v Getsemani. Hovor s Ježišom: Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane! A choď!
10. Vzdaj sa seba. Prestaň byť sebastredný niekto, čo všetko vie najlepšie. Cieľom tvojho života nie je a kariéra, ale láska. Začni sa teda deliť o čas, o pozornosť a možnosti s inými. Napríklad je tu kolega, čo nastúpil len nedávno a ty vieš, aký je šikovný, len nedostal šancu. Alebo tvoje dorastajúce dieťa, ktoré na dozretie potrebuje príležitosť dokázať, čo v ňom je. Aj keď je to „len“ varenie čaju alebo obeda. Vzdaj sa svojho postu, takého istého a bezpečného a dovoľ im dokázať, že aj v nich je skrytý potenciál. A teš sa, čo dokážu - aj keď to nebude hneď dokonalé.
11. Deľ sa o to najlepšie, čo máš. Zvykom je posúvať veci, ktoré nepotrebujeme. Alebo nám nechýbajú. Ale ty si pozvaný urobiť viac: dať všetko, čo máš najcennejšie. Ježiš dal svoj život. Ty môžeš dať pri pozornom počúvaní a sledovaní ľudí okolo seba tiež svoje „všetko“: ak sa postavíš a zo skrine vytiahneš krásne plesové šaty... tie, ktoré si mala pred týždňom a ktoré ti tak závideli - ona na ne nemá... a nemôže ísť na predsa megaúspech ples. Ak vezmeš náradie a ideš namontovať svetlá susedom. Vieš, že tvoj sused nie je technický typ: ale dokáže iné veci a v mnohom ti nezištne pomáha. Vezmi teda svoju schopnosť urobiť rukami čokoľvek a daruj mu to! Ak už inak nevieš, tak dobrý veľký nákup na prah rodiny, ktorá to potrebuje, zabalený v škatuli s adresou urobí viac, než si myslíš.
12. Zníž sa. Ak to urobil Ježiš, že sa stal posledným a zomrel najponižujúcejším spôsobom, čo ti bráni sa mu podobať? Odhliadni od svojho IQ, vzdelania, finančného zabezpečenia či vnútorného odporu: aj ten človek, ktorého stretávaš na ulici pred stanicou, alebo tá stará babka, čo sa večne len predmodlieva a hovoria o nej ako o klebetnici, potrebujú tvoje láskavé slovo a prijatie. Nie, nemá to byť len formálny pozdrav. Daj čas, počúvaj, zastav sa. Nikdy nevieš, ako môžeš takto uzdraviť rany, skryté pred svetom. A je to viac ako euro do vačku či znak pokoja narýchlo.
13. Rob viac, ako musíš. Zabudni, že to, čo robíš, musí Bohu postačovať, aj iným, čo je povinnosť. A za túto hranicu nie si ochotný ísť. Počuj: ani Boh nemusel prísť sa narodiť, nieto ešte zomrieť. Urobil to, lebo mal rád viac iných, ako seba. V tejto láske neexistujú hranice, koľko, čo a kedy budeš robiť. Láska ich nemá. Nepozná: toto sa patrí. Láska vidí a koná. Aj keď si včera umyl riady a dnes ich má niekto iný, nie ty. Aj keď nie si povinný po niekom upratovať. Aj keď ... treba ešte hovoriť?
14. Začni prvý. Mnohokrát aj vieš, čo a komu, ale váhaš. Nechce sa ti vytŕčať z davu, byť divný, byť ten, kto začína. Necítiš sa byť pionier. Čudovať sa potom, že sa veci nemenia, je hlúposťou: každý totiž čaká, kto začne. Prihovor sa vo vlaku starému známemu. Odnes tašku či odvez niekoho, kto ledva šliape medzi dedinami po zmeškaní autobusu. To je tvoja príležitosť, nenechaj si ju vziať, aby si prvý daroval lásku. Nezabudni: „My máme milovať, lebo on prvý miloval nás.“ Ježiš v tebe nechal stopu.
15. Prinášaj radosť a dobré správy. Viem, to zlé sa tak lepšie hovorí. Ale teraz to otoč: a ver, že je čo povedať dobré iným. Hľadaj a budeš prekvapený, ako trošku vtipu a úsmevu, trošku nadhľadu a optimizmu (pozor, bez sarkazmu, irónie a dvojzmyselnosti) dokážu zmeniť atmosféru kdekoľvek. Nie je to úžasné, že ty môžeš byť katalyzátorom radosti?
16. Viac počúvaj, ako hovor. Ak bolo vtipne povedané, že máme dve uši a jedny ústa, je v tom povedané dosť. Minimálne toľko, že máme dvakrát viac počúvať, ako hovoriť. A na počudovanie to prinesie viac dobra, ako si kto môže myslieť. Je to drina, lebo si treba pričasto zahryznúť do jazyka - ale stojí to za to. Skús!
17. Dávaj nehu. Ježiš bol povestný tým, že sa ľudia pri ňom cítili dobre. Tú možnosť máš aj ty: pohladiť dieťa, potľapkať kamoša po pleci, objať len tak. Nikdy netušíš, ako prejav jednoduchej súdržnosti a blízkosti dokáže aj bez slov pozbierať ľudské sebavedomie. Máš na to šancu: skúšaj a buď vynachádzavý v láske, niekedy stačí málo!
18. Buď prítomný celý. Ak si s niekým, vlož sa do toho okamihu. Dívaj sa mu pozorne do očí. Počúvaj naplno, až do hĺbky svojho „ja“. Preciťuj, čo počuješ. Nehraj už to divadlo s obligátnym „hej“ a „hm“, ktoré ťa aj tak vždy prezradili, že si mimo. Daj sa do každého okamihu naplno. Bude stačiť na celý pôst?