Zdroj: © Slovo medzi nami | ročník 6, č. 2/2005 | slovomedzinami.sk
Datum napsání:
09.02.2005
Ak môj ľud... Boh koná zázraky skrze pokorné srdce
Keď ľudia začnú držať diétu, chcú vidieť výsledky. Rovnako aj tí, ktorí začnú cvičiť. Aj športovci chcú dosiahnuť výsledky: chcú vyhrať. Keď počas pôstu vstúpime s Ježišom na púšť, chceme tiež výsledky. Chceme pocítiť, ako v nás pôsobí Boh. Chceme vidieť jeho slávu a zakúsiť jeho premieňajúcu moc. A čo uvidíme? Uvidíme, ako sa uvoľňujú putá nespravodlivosti v našich vlastných vzťahoch a vo vzťahoch okolo nás. Uvidíme, ako sa oslobodzujú utláčaní. Rany sa uzdravia, nádej obnoví a srdce ozdravie. Uvidíme svetlo Božieho zjavenia. Staneme sa plodnejšími pre Božie kráľovstvo. A nakoniec vo svojom živote uzrieme Božiu slávu - a tú slávu jasnejšie uzrú naši priatelia aj nepriatelia (Iz 58, 8–12). Ešte úžasnejšie je, že Boh toto všetko pripraví nielen nám, ale aj celej Cirkvi a všetkým na svete, ktorí sú v núdzi. Môžu sa diať veľké veci, najmä keď sa všetci zjednotíme v modlitbe a pôste. Pripravme sa teda a pozrime sa, aké zázraky má Boh pre nás a pre celý svet pripravené.
Na púšť
Všimli ste si niekedy, ako sa v ťažkých situáciách naliehavejšie obraciame na Pána? Napríklad keď je milovaný človek vážne chorý alebo po ťažkej havárii. Možno sme práve prežili hrozné zemetrasenie, víchricu či teroristický útok. Alebo nám nejaký článok v novinách pripomenie, aký krátky je život človeka. Všetky tieto situácie nás môžu priviesť k tomu, aby sme správny smer, útechu a silu hľadali u Boha. Podobne keď pôstom a modlitbou vstupujeme na púšť, cítime sa slabí, bezmocní. Sme sami, bez pomoci a zraniteľní v tvrdých podmienkach života na púšti. Už nemáme naporúdzi veci, ktoré nám poskytovali istotu a oporu. Vtedy si uvedomíme, že sa musíme spoliehať už len na Božiu prozreteľnosť. A keď to urobíme, zistíme, že Božie pramene majú v sebe oveľa viac sily a účinnosti než čokoľvek, čo pochádza od človeka. Dovoľte Duchu Svätému, aby vás počas tohto pôstu zaviedol na púšť. Pokúste sa vzdať pohodlia, ktoré vám poskytujú svetské veci, a prijať ťažkosti spojené s rozhodnutím vzdať sa moci. Nech vás tieto ťažkosti nasmerujú k Bohu a prinútia hľadať uňho pomoc a útechu.
Stretnutie s Bohom: naša oáza na púšti
Keby ste cestovali naprieč púšťou a prišli do oázy, čo by ste urobili najprv? Asi by ste sa poriadne napili. Teraz si predstavte, že namiesto skutočnej oázy by ste po období duchovnej vyprahnutosti prežili stretnutie s Bohom. Čo by ste urobili v tejto situácii najprv? Nebežali by ste k nemu a neprosili, aby naplnil vašu prázdnotu? Neodstránili by ste prekážky medzi vami a Bohom, aby ste mohli utíšiť svoj hlad a smäd po jeho prítomnosti? Ďalším paradoxom kresťanského života je, že každý, kto sa ocitne s Ježišom na púšti, nakoniec prežije toto stretnutie ako čas hlbokého osvieženia a naplnenia. To, čo sa najskôr zdalo byť bezútešnou pustatinou, stáva sa oázou pokoja, jedinečnou príležitosťou na dôverný rozhovor s Pánom, na uzdravenie a obnovenie jeho mocou. Z púšte sa stáva nádherné miesto, kde sa hoja rany, pozdvihuje srdce a posilňuje a očisťuje láska k blížnym.
Praktické kroky v modlitbe a pôste
Každý si musí vytýčiť vlastné hranice pôstu. Možno sa vám bude zdať, že najlepšie je úplne sa zrieknuť jedla. Alebo možno vynecháte jedno-dve jedlá denne. Alebo sa rozhodnete nejesť medzi hlavnými jedlami dňa, či pripravovať jednoduché jedlá, takže vám ostane viac času na modlitbu. Nech už si zvolíte čokoľvek, robte to vždy so zámerom priblížiť sa Pánovi. Lebo vtedy vám bude ľahšie znovu začať v prípade, že zlyháte. Pôst si vyžaduje disciplínu a disciplíne sa naučíme len skúškami alebo chybami. Keď vedome jeme menej než zvyčajne a robíme to dobrovoľne ako skutok sebazaprenia, môžeme získať hojnú milosť od Boha, no len ak pôst vychádza z pokorného srdca. Nič neohrozuje duchovný pôst väčšmi než myšlienka, že robíme niečo zvláštne pre Boha, lebo potom to v skutočnosti robíme pre nás samých, pre svoju samoľúbosť či dobré meno.
Chvíle bezútešnosti na púšti tak ako obdobie pôstu nás vyzývajú stráviť viac času v modlitbe. Z Písma vieme, že najlepší spôsob, ako nájsť Boha, je aktívne ho hľadať. Ježiš sľúbil, že tí, ktorí ho hľadajú, ho nájdu, a tí, ktorí prosia, dostanú (Mt 7, 7; Lk 11, 9). Len v Starom zákone nájdeme na vyše päťdesiatich miestach výzvy, aby sme hľadali Pána a jeho múdrosť (napríklad Dt 4, 29; 1 Krn 16, 11; Ž 63, 1; Prís 8, 17; Iz 55, 6; Jer 29, 3; Am 5, 4). Ak chcete hľadať Pána, kým ste na púšti, pokúste sa zdvojnásobiť čas, ktorý strávite v modlitbe. Ak modlitbe venujete zvyčajne desať minút, zvýšte ich na dvadsať. Ak dvadsať minút, pokúste sa zvýšiť to na štyridsať. Môžete pravidelnejšie chodiť na svätú omšu. Ďalšia možnosť je stráviť viac času čítaním Písma a rozjímaním o ňom. Pamätajte: čas nemusí byť najlepším meradlom kvality modlitby, no svedčí o tom, čomu dávame prednosť. Najmä keď sa postíme, máme viac času väčšmi zamerať sa na Ježiša.
Buďte pripravení na pokušenie
Keď sa začnete postiť, nezabudnite: vaše telo sa pravdepodobne bude búriť. Bude mu chýbať pocit naplnenia. To len značí, že ste na správnej ceste. Namiesto toho, aby ste sa poddali hladu, využite tento pocit na upevnenie vzťahu s Bohom. Zahĺbte sa do Boha a jeho slov, a vaše pokušenie sa pominie. Diabol vás počas pôstu môže pokúšať aj ináč. Bude tvrdiť, že váš pôst a modlitba nemajú takmer nijakú hodnotu. Bude vám hovoriť, že človek sa môže postiť, ale nemusí. Aj keď má z formálnej stránky pravdu, nedajte sa oklamať. Nedovoľte mu, aby vás presvedčil, že kresťanstvo je len plnenie príkazov a zákazov. Je to spoznávanie Ježišovej prítomnosti, cesta, ako sa stať nástrojom jeho moci, milosti a lásky.
Ak môj ľud…
„Ak môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja ho vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím“ (2 Krn 7, 14). Keď budeme vstupovať na púšť, spomeňme si na tieto nádherné slová, ktoré Boh povedal Šalamúnovi pri posviacke jeruzalemského chrámu. Tieto slová rovnako platia aj pre nás a dnešnú Cirkev, ako platili pred dávnymi vekmi aj pre Izraelitov. A rovnako ako vtedy aj dnes sa toto posolstvo nevzťahuje len na náš život. Je to univerzálne posolstvo, ktoré nám hovorí, že náš pôst, modlitba, pokánie a sebazaprenie nám môžu získať Božiu uzdravujúcu moc. A nielen nám, ale aj Cirkvi a celému svetu.
Toto posolstvo nadobúda počas pôstu zvláštny význam, lebo vieme, že po Pôstnom období príde Ježiš, aby sa o nás postaral. Veľká noc je koruna, ktorú dostaneme, keď vyjdeme z púšte. Je živým dôkazom toho, že Boh odpúšťa, uzdravuje a obnovuje. Náš Boh, ktorý nás tak veľmi miluje, chce nám ukázať plody pôstu. Túži otvoriť náš duchovný zrak a zahojiť naše rany. Chce nás zaplaviť svojou milosťou a láskou a povedať nám, že sme jeho milované deti. Jeho konečným cieľom je úplne pretvoriť Cirkev, aby sa stala Kristovým svetlom pre celý svet. V tomto a v každom Pôstnom období nám Boh sľubuje, že ak sa pred ním pokoríme a budeme hľadať jeho tvár, vykoná po celom svete veľké diela. A to všetko len vďaka nášmu rozhodnutiu nasledovať ho na púšť. Nech vás Boh požehná.
