Autor: P. Jozef Trstenský | Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Rozmer 1/2014, s. 23-26 | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
10.03.2014
Hoodoo » Temný svet ľudovej mágie » Afroamerický synkretizmus
Hoodoo nie je názov náboženstva ani žiadnej denominácie, hoci obsahuje prvky viacerých relígií. Mnohí autori ho definujú ako ľudovú mágiu. Keď do Ameriky prišli africkí otroci, priniesli si so sebou svoju vieru a zvyky. Tie postupne zmiešali s vierou, so zvykmi a s botanickými poznatkami domorodých indiánov, kresťanov, židov a s pohanskými praktikami európskych prisťahovalcov. Výsledkom bolo hoodoo. V príspevku sa pokúsime bližšie špecifikovať tento okultný fenomén a priblížiť spôsob, akým vznikol, ako sa prejavuje a čo ho charakterizuje. Súčasne s objavením Ameriky sa začal tiež proces jej kolonizácie, a to nielen dobyvačným európskym obyvateľstvom, ale aj lacnou pracovnou silou, africkými nevoľníkmi. Začiatky dovozu otrokov spadajú už do počiatku 16. storočia, avšak už o niekoľko desaťročí sa v mnohých regiónoch Ameriky stali čierni nevoľníci majoritným obyvateľstvom.
Čierna populácia spolu s európskymi kolonizátormi a pôvodnými domorodými indiánskymi kmeňmi vytvorila jedinečný kultúrno-civilizačný systém. Africkí otroci si so sebou zo svojej vlasti priniesli tradície, kultúru, vieru a zvyky. Boli im blízke a najdrahšie, a preto ich odovzdávali nasledujúcim generáciám. Stali sa záväzkom spojeným s pamäťou o ich identite a koreňoch. Avšak napriek takémuto tradičnému životu v duchu Afriky, predsa len títo prisťahovalci žili už v celkom iných geografických podmienkach. A tak sa uprostred tohto zložitého sveta začali postupne vytvárať synkretické náboženstvá. Duchovný svet Afričana je neobyčajne pestrý a schematicky by sa dalo povedať, že ho tvoria tri samostatné svety. Prvým je ten, ktorý ho obkolesuje, hmatateľný a viditeľný, tvorený ľuďmi, rastlinami, zvieratami a celou neživou prírodou.
Druhým je svet predkov, ktorí síce zomreli, ale naďalej metafyzicky existujú a dokážu sa zúčastňovať na živote v reálnom svete, formovať a vplývať naň; je preto potrebné byť s nimi v dobrom vzťahu. Napokon je to tretí svet, bohatý na duchov, ktorí existujú nezávisle, no súčasne žijú vo všetkom a všade. Ako sme už naznačili, situácia, do ktorej sa dostali africkí otroci, bola priaznivá pre synkretické procesy, v dôsledku ktorých sa snažili uchovávané africké tradície podriadiť tamojšej náboženskej kultúre prítomnej v novom priestore. To viedlo k vytvoreniu veľkej duchovnej syntézy viery a správania. Narýchlo pokrstení otroci reinterpretovali kresťanské obrady podľa vzoru svojich domorodých relígií a z kresťanstva prebrali hlavne úctu k svätým, náboženské symboly ako kríž, náboženské obrazy a sochy, sviece a pod.
Nezrozumiteľnú latinskú liturgiu si vyplnili magickými formulkami, volaním k duchom a zaklínadlami. Ocitli sa tak na hranici dvoch náboženských systémov, ktoré sú však prakticky nezlučiteľné. K tomu je potrebné ešte pripojiť aj vplyv pôvodných indiánskych religióznych prvkov. Z afroamerických synkretických náboženstiev, ktoré sa sformovali medzi otrokmi, sú najznámejšie: candomble, umbanda, quimbanda, santeria, regla de arará, palo, voodoo, obeah, spiritual baptist a hoodoo. Tieto náboženstvá od polovice 20.storočia zažívajú obrovský rozmach. Nachádzajú vyznávačov vo všetkých spoločenských vrstvách a silne konkurujú katolicizmu. Na svojej ceste expandujú do celého sveta, vrátane Európy.
Mágia, alebo náboženstvo?
Hoodoo je náboženský systém, ktorý sa neustále vyvíja. Používanie rozličných magických predmetov a formúl počas rituálov poukazuje na to, že sa hoodoo zaraďuje do mágie. Častou hoodooistickou praktikou je čarovanie, pri ktorom sa využívajú kúzla a kliatby, navyše veľmi populárne je aj jasnovidectvo, numerológia a astrológia. Vykonávatelia hoodoo praktizujú najrôznejšie magické činnosti, ktorých výsledok závisí od ich osobnej viery a duchovnej sily. Hoodoo nie je kompaktným a koherentným náboženským systémom, napriek tomu však má niektoré znaky náboženstva. Prítomnosť viery v duchov je ale druhoradá. Vykonávateľ hoodoo nie je kňazom a nepoužíva ani posvätné spisy. K jeho poznaniu sa môže dopracovať každý človek, navyše je potrebné zdôrazniť, že hoodoo nemá ani usporiadané doktríny. Takisto jeho učiteľom sa môže stať každý, kto ho praktizuje a žiaci hoodoo nepotrebujú dlhé roky učenia a náboženskej formácie.
Keď počujeme slovo hoodoo, hneď sa nám v mysli vybaví podobný pojem - voodoo. Nie je ale správne tieto dva pojmy stotožňovať, pretože pokiaľ hoodoo má niektoré duchovné princípy a postupy príbuzné duchovným ľudovým vieram v haitskej, kubánskej, jamajskej a neworleánskej tradícii, voodoo je synkretické náboženstvo, ktoré sa sformovalo na Haiti spojením polyteistických afrických náboženstiev, hlavne vodunu, kresťanstva a domorodých haitských náboženstiev. Na označenie afroamerickej ľudovej mágie sa v praxi používajú výrazy ako hoodoo, conjure, rootwork, witchcraft a iné. Hoodoo je americkým termínom, ktorý pochádza z 19. storočia alebo ešte o čosi skôr. Označujú sa ním mágia a magické praktiky a osoby, ktoré ho vykonávajú, sa nazývajú hoodoo doktor alebo hoodoo muž, resp. hoodoo žena. Roku 1930 sa začal používať tiež termín hoodooizmus, analogicky k termínu okultizmus. Napriek tomu pôvod tohto pojmu nie je úplne objasnený.
Niektorí predpokladajú, že má africký pôvod a pochádza z hauského slova smola, iní zase usudzujú, že je odvodený z galských slov uath dubh (vyslovované hooh dooh), čo znamená tmavý prízrak, zlo, duch. Poniektorí dokonca tvrdia, že slovo hoodoo vzniklo zo slova voodoo, ale to sa zdá veľmi nepravdepodobné. V afroamerických spoločenstvách pozdĺž východného pobrežia sa často používa ako synonymum pre pojem hoodoo čarodejníctvo (witchcraft). Jeho regionálnym výrazom je i kúzliť (conjure). Slovo rootwork zase poukazuje na používanie bylín na liečebné a magické účely. Hoodoo sa vyvíjalo v delte rieky Mississippi, kde bola hustá koncentrácia afrických otrokov. Odtiaľ sa šírilo po celom juhovýchode Spojených štátov a tiež na sever pozdĺž rieky Mississippi. Vtedy sa objavili aj silné predsudky proti vznikajúcemu hoodoo založené na mýtoch, ktoré tvrdili, že ide o uctievanie Satana.
Avšak pri hoodoo ide o ľudovú mágiu a vieru. Je to afroamerický magický systém a súbor ľudových povier vytvorený na juhu Spojených štátov. Praktizuje sa hlavne v štátoch New York a Louisiana a za jeho kolísku sa považuje New Orleans. Učenie hoodoo nie je zapísané, ale odovzdáva sa ústne. Nedá sa preto hovoriť o náboženstve, ani o teológii. Vyznávač hoodoo nazývaný hoodooista nie je kňazom, ktorý sa odvoláva na posvätné knihy či spisy. Poznanie, ktoré má, nie je prísne tajné a môže ho prehĺbiť každá zainteresovaná osoba. Požiadavkou je iba to, aby si našla zodpovedajúceho učiteľa. Medzi učiteľmi hoodoo neexistuje hierarchické usporiadanie a ani rozdelenie, ako je to v niektorých náboženstvách, na osoby zasvätené (kňazi, rehoľníci) a laikov. Hoodoo sa vytvorilo pod vplyvom špiritizmu 19. storočia. Svoj podiel na jeho vzniku ale zohrávali aj protestantizmus a katolicizmus, indiánske povery a haitské voodoo.
Možno teda konštatovať, že hoodoo tvorí súbor rôznorodých prvkov, ktoré sa na prvý pohľad k sebe vôbec nehodia. Spája v sebe európsky a africký náboženský folklór, židovskú mystiku, bylinkárstvo (pochádzajúce z afrického a indiánskeho prostredia) a tiež kabalu. Príkladom vplyvu kresťanstva je nepochybne používanie Biblie, ktorú hoodooisti uznávajú za talizman a prameň magickej sily. Biblia je pre hoodoo, popri všetkých iných funkciách, najväčšia čarodejnícka kniha na svete.5 Postavu Mojžiša stúpenci hoodoo považujú za prvého hoodooistu na svete. Paralelu medzi Mojžišom a magickými činnosťami vidia napríklad v biblickom rozprávaní o stretnutí Mojžiša s faraónom. Mojžiš vyvoláva či vykonáva magické zázraky, akým je napríklad to, že premenil svoju palicu na hada. Biblické žalmy môžu byť recitované či písané ako súčasť kúzla alebo pri výrobe magických predmetov.
Zmyslom hoodoo je umožniť ľudom prístup k nadprirodzeným silám s cieľom zlepšiť ich každodenný život. Hoodoo sľubuje, že im pomôže získať moc alebo úspech v mnohých oblastiach života, vrátane získania peňazí, lásky, zdravia, zamestnania, ale aj uskutočniť odplatu a pomstu. Rovnako ako v mnohých iných duchovných a liečiteľských ľudových praktikách aj hoodooisti využívajú produkty vyrobené z bylín, minerálov, častí tiel zvierat, z telesných tekutín, najmä z krvi, moču, zo slín a spermií. Hoodooisti veria, že svet je preniknutý duchmi, pričom bežný človek nemá schopnosť vnímať ich pôsobenie. Prvým predpokladom pre adepta hoodoo je otvoriť si oči pre vnímanie pravdivého sveta a života. Hoodoo je tak špecifický druh dverí, cez ktoré má adept prístup k novému vedomiu. Prejdením cez tieto symbolické dvere sa aktivujú obzory, ktoré boli dovtedy zatvorené alebo spiace. Táto sféra vedomia je zodpovedná za paranormálne javy.
Dôležitým prvkom v hoodoo je viera, bez ktorej človek nič nedosiahne. Ak chcú hoodooisti použiť kúzlo alebo kliatbu, musia veriť v pravdivosť vykonávaných činností, inak bude ich námaha márna. Svoje kliatby podporujú aj mágiou štyroch živlov, ktorými sú zem, voda, vzduch a oheň. Sústreďujú sa na svoju magickú silu, bez ktorej by ich pôsobenie nemalo zmysel. Pri mágii si pomáhajú výrobou rôznych talizmanov. Niekedy sa stáva, že pri tejto činnosti sa stotožňujú kňazi voodoo, nazývaní hungon alebo mambo, s hoodooistami. Podstatným rozdielom je však ich technika. Kým hoodooisti používajú pri výrobe amuletov vlastné magické sily, hungan či mambo sa obracajú o pomoc na svojho loa a vykonávajú jeho nariadenia. Najdôležitejšími používanými amuletmi sú wanga, mojo, gris-gris a bábiky.
Svoju dôležitosť má v hoodoo aj numerológia a astrológia, číslam sa tu pripisuje skrytý význam. Napríklad číslo 5 hoodooisti považujú za mystické, vzťahujúce sa na všetkých ľudí bez rozdielu toho, z ktorej rasy a kultúry pochádzajú. Vychádzajú zo skutočnosti, že človek má päť prstov na rukách i nohách. Navyše toto číslo reprezentuje bránu či prechod na druhú stranu skutočnosti a duchovnú komunikáciu s druhým svetom. Hoodooisti si vytvárajú oltár, na ktorom pripravujú rôzne amulety, pričom recitujú zaklínadlá. Oltár je skromný a spravidla ide o pokojné miesto v dome. Všeobecne sa používajú sviece. Mágia sviec zohráva dôležitú úlohu. Farba a tvar sviečky je prispôsobený cieľu príslušnej kliatby alebo účelu amuletu. Zelená svieca má prinášať bohatstvo, peniaze, použitie čiernej má zase za cieľ ochraňovať. Populárne sú aj sviečky s natlačeným obrazom anjela alebo svätého. Počas vykonávania rituálu pri zapálenej sviečke, ktorá bola predtým namastená špeciálnym olejčekom, hoodooisti recitujú modlitby, kliatby a kúzla.
Dôležitým je pre nich poznať taktiež význam farieb. Správne použitie farieb pomáha, aby duch alebo svätec bol správne oslovený. Na tento cieľ sa používa aj kadidlo. Hoodooisti sa vo všeobecnosti venujú aj ľudovému liečiteľstvu a bylinkárstvu. Dokážu pripraviť rozličné bylinné zmesi na rôzne choroby. Významné miesto má koreň povojníka, ktorý volajú aj Ján Víťaz (Ipomea jalapa). Má široké použitie a hoodooisti ho často využívajú v ľudovom liečiteľstve. Navyše veria, že prináša šťastie a prosperitu, keď sa nosí ako amulet. Inými koreňmi, o ktorých hoodooisti veria, že prinášajú šťastie, a preto ich používajú nielen v bylinkárskych, ale i magických praktikách hoodoo, sú koreň orchidey (radix Orchidis), vanilka (Vanilla communis), lotos orechoplodý (Nelembo nucifera), myrta obyčajná (Myrtus communis), fialka voňavá (Viola adorata), mandragora lekárska (Mandragora officinarum), ale aj škorica (cynamon), muškátový orech (Myristica fragrans) a pod.
Niektorí autori uvádzajú až 56 rôznych byliniek, ktoré sa používajú. Za príhodných okolností sa v podstate čokoľvek môže stať matériou, ktorá sa môže v hoodoo použiť na kúzla a čary. Duchovné sily, ktoré pomáhajú hoodooistom, sa nazývajú loa. Sú to duchovia, ktorí majú africký pôvod. Avšak v hoodoo dostali niektoré špecifické funkcie a spájajú ich s katolíckymi svätcami. Nie sú to síce tie isté postavy, ale získali ich špecifické črty. Podstatným rozdielom však je, že svätci nie sú považovaní za duchov a ku svätým sa hoodooisti utiekajú vždy, keď majú nejakú potrebu alebo prosbu. Svätci tak v hoodoo plnia viac integrálnu úlohu, než samotné loa. Ak hoodooista pozná svätca a jeho pôsobenie, môže si vytvoriť vlastný rituál prispôsobený príslušným potrebám svojich magických praktík.
Wanga je magický predmet, druh amuletu, ktorého pôsobením sa má dosiahnuť určený cieľ. Pozostáva z hodváb-neho vrecka, v ktorom sú umiestnené vhodne vybrané položky. Vrecúško sa zaväzuje stužkou. Prístup k wange by mala mať len osoba, ktorá ho potrebuje. Účinok amuletu závisí od cieľa a úmyslu osoby, ktorá ho používa. Mojo je špeciálne pripravené vrecúško do ruky, najčastejšie z červeného flanelu, lebo červená farba symbolizuje silu. Vkladajú sa do neho korienky, bylinky a prakticky akékoľvek iné hoodoo pred-mety. Voľba materiálu závisí od účelu vrecka. Ak by osoba napríklad brala do ruky alkohol, vrecko stratí svoju moc.
Gris-gris sú amulety s rozmermi 5 až 7 centimetrov, do ktorých sa vkladá nepárny počet starostlivo vybraných pred-metov, ako sú bylinky, kvety, orechy, semená, mince, kúsky kostí, perie a iné rituálne predmety. Spolu s amuletom sa dávajú aj dve sviece a olej s návodom. Cieľom zadováženia je dosiahnuť šťastie a lásku.
Bábiky sa vyrábajú z prírodných materiálov, ako je drevo, slama, vosk. Dôležitou zložkou je prvok pochádzajúci bezprostredne od osoby, ktorej má pomôcť, alebo naopak od obete. Môže ísť o vlasy, nechty, časti oblečenia. Tieto predmety sa použijú na vypchatie bábiky. Následne cez magické úkony sa sústredia na vyhnanie prekliatia. Môžu slúžiť na dobrý aj zlý úmysel, napríklad na uzdravenie, ale aj na ochorenie, ba i smrť.
Rozdielny prístup k Hoodoo
Jeffrey E. Anderson v tretej kapitole svojej príručky Hoodoo, Voodoo and Conjure uvádza komentár k textom rôznych autorov hodnotiacich hoodoo. Najprv poukazuje na krátky text spisovateľa Thomasa Nelsona Pagea, ktorý ho považuje za diabolské klamstvá jeho vykonávateľov. Druhým spomenutým textom sú výpovede osôb, ktoré využili služby hoodoo a zažili sklamanie, a preto ho vnímajú ako šarlatánstvo. Tretí uvedený text analyzuje článok z novín Southern Work man, vydávaných Hampton Institute, v ktorom sa hoodoo pokladá za folklórnu záležitosť čiernych obyvateľov Ameriky.
Štvrtým textom je štúdia z The Journal of the American Medical Association (časopis americkej lekárskej spoločnosti), v ktorej sa jej autori snažia poukázať na pozitívnu stránku pôsobenia hoodoo doktorov. Tí podľa nich pomáhajú svojim klientom nájsť zmysel sveta, v ktorom žijú, prispôsobiť sa ťažkým situáciám, a tak dosiahnuť duševné zdravie. Piaty text pochádza od černošskej americkej folkloristky a antropologičky Zory Neale Hurstonovej, ktorá sa celý život snažila poukazovať na kladný charakter hoodoo a predstavovať ho ako pozitívnu silu pomáhajúcu ľudom v nepriazňach ich osudu. Hurstonovej práce inšpirovali tiež ďalších autorov k literárnej a umeleckej oslave hoodoo.
Hoodoo v súčasnej kultúre.
Aj mnohí umelci zahrnuli hoodoo do svojich umeleckých projektov. Napríklad ho vo svojich piesňach priamo spomínajú niektorí bluesoví speváci: speváčka Gertrude Pridgettová v piesni Louisiana Hoodoo Blues, či speváci Arthur Crudup (Hoodoo Lady Blues) a Junior Wells (Hoodoo Man Blues). Pieseň Bo Diddleya Who Do You Love zase obsahuje rozsiahly rad slovných hračiek o mužovi, ktorý hoodooje o svoju lásku. Hoodoo sa stalo taktiež témou niekoľkých filmových projektov. Spomeňme aspoň film Eve's Bayou, ktorý v roku 1997 nakrútil režisér Karen Lemmons, alebo film Midnight in the Garden of Good and Evíl, ktorý v tom istom roku vytvoril režisér Clint Eastwood.
Známy je aj hororový triler The Skeleton Key z roku 2005, ktorý režíroval anglický producent, režisér a scenárista Iain Softley. Dokonca vzniklo taktiež niekoľko videohier, ktoré majú v podtexte hoodoo. Ide napríklad o hru Gabriel Knight: Sins of the Fathers, v ktorej prebieha vyšetrovanie niekoľkých vrážd s hoodoo kontextom. V hre Mystery Čase Files: 13th Skuli sa zase hoodoo predstavuje ako dobrá mágia, na rozdiel od voodoo. V hre Rayman 3: Hoodlum Havoc zase ako titulná postava vystupuje čarodejník Hoodlum, ktorý praktizuje hoodoo.
Záver
Hoodoo si v poslednom čase získava čoraz väčší záujem a priestor, a to aj vďaka širokej a rôznorodej medializácii. Poukazuje to na záujem ľudí o duchovné a paranormálne javy. Avšak tento fakt upozorňuje na to, že dnešní ľudia nepripisujú dôležitú úlohu dogmám viery svojho náboženstva. Veriaci nepoznajú náuku svojho náboženstva a nezaujímajú sa o teologickú podstatu svojej viery. Čoraz viac hľadajú duchovnosť, ktorá sa rozchádza s prijatými štandardmi a prahnú po neznámych, tajomných a neobyčajných náboženských formách.
Mágia je tak pre mnohých lákadlom. A hoodoo nie je výnimkou. Aj ono je totiž magickým systémom, v ktorom ľudia hľadajú naplnenie svojich skrytých a nesplnených túžob, novou formou duchovnosti, ktorá dovoľuje veriť, že život záleží na veštbe alebo prekliatí. Ľudia sa podriaďujú rituálom hoodooistu, ktorý im prostredníctvom numerológie a veštenia dá odpovede na ich existenciálne hľadanie. Mnohokrát ale ide o slepú a nekritickú dôveru.
Hoodoo nie je názov náboženstva ani žiadnej denominácie, hoci obsahuje prvky viacerých relígií. Mnohí autori ho definujú ako ľudovú mágiu. Keď do Ameriky prišli africkí otroci, priniesli si so sebou svoju vieru a zvyky. Tie postupne zmiešali s vierou, so zvykmi a s botanickými poznatkami domorodých indiánov, kresťanov, židov a s pohanskými praktikami európskych prisťahovalcov. Výsledkom bolo hoodoo. V príspevku sa pokúsime bližšie špecifikovať tento okultný fenomén a priblížiť spôsob, akým vznikol, ako sa prejavuje a čo ho charakterizuje. Súčasne s objavením Ameriky sa začal tiež proces jej kolonizácie, a to nielen dobyvačným európskym obyvateľstvom, ale aj lacnou pracovnou silou, africkými nevoľníkmi. Začiatky dovozu otrokov spadajú už do počiatku 16. storočia, avšak už o niekoľko desaťročí sa v mnohých regiónoch Ameriky stali čierni nevoľníci majoritným obyvateľstvom.
Čierna populácia spolu s európskymi kolonizátormi a pôvodnými domorodými indiánskymi kmeňmi vytvorila jedinečný kultúrno-civilizačný systém. Africkí otroci si so sebou zo svojej vlasti priniesli tradície, kultúru, vieru a zvyky. Boli im blízke a najdrahšie, a preto ich odovzdávali nasledujúcim generáciám. Stali sa záväzkom spojeným s pamäťou o ich identite a koreňoch. Avšak napriek takémuto tradičnému životu v duchu Afriky, predsa len títo prisťahovalci žili už v celkom iných geografických podmienkach. A tak sa uprostred tohto zložitého sveta začali postupne vytvárať synkretické náboženstvá. Duchovný svet Afričana je neobyčajne pestrý a schematicky by sa dalo povedať, že ho tvoria tri samostatné svety. Prvým je ten, ktorý ho obkolesuje, hmatateľný a viditeľný, tvorený ľuďmi, rastlinami, zvieratami a celou neživou prírodou.
Druhým je svet predkov, ktorí síce zomreli, ale naďalej metafyzicky existujú a dokážu sa zúčastňovať na živote v reálnom svete, formovať a vplývať naň; je preto potrebné byť s nimi v dobrom vzťahu. Napokon je to tretí svet, bohatý na duchov, ktorí existujú nezávisle, no súčasne žijú vo všetkom a všade. Ako sme už naznačili, situácia, do ktorej sa dostali africkí otroci, bola priaznivá pre synkretické procesy, v dôsledku ktorých sa snažili uchovávané africké tradície podriadiť tamojšej náboženskej kultúre prítomnej v novom priestore. To viedlo k vytvoreniu veľkej duchovnej syntézy viery a správania. Narýchlo pokrstení otroci reinterpretovali kresťanské obrady podľa vzoru svojich domorodých relígií a z kresťanstva prebrali hlavne úctu k svätým, náboženské symboly ako kríž, náboženské obrazy a sochy, sviece a pod.
Nezrozumiteľnú latinskú liturgiu si vyplnili magickými formulkami, volaním k duchom a zaklínadlami. Ocitli sa tak na hranici dvoch náboženských systémov, ktoré sú však prakticky nezlučiteľné. K tomu je potrebné ešte pripojiť aj vplyv pôvodných indiánskych religióznych prvkov. Z afroamerických synkretických náboženstiev, ktoré sa sformovali medzi otrokmi, sú najznámejšie: candomble, umbanda, quimbanda, santeria, regla de arará, palo, voodoo, obeah, spiritual baptist a hoodoo. Tieto náboženstvá od polovice 20.storočia zažívajú obrovský rozmach. Nachádzajú vyznávačov vo všetkých spoločenských vrstvách a silne konkurujú katolicizmu. Na svojej ceste expandujú do celého sveta, vrátane Európy.
Mágia, alebo náboženstvo?
Hoodoo je náboženský systém, ktorý sa neustále vyvíja. Používanie rozličných magických predmetov a formúl počas rituálov poukazuje na to, že sa hoodoo zaraďuje do mágie. Častou hoodooistickou praktikou je čarovanie, pri ktorom sa využívajú kúzla a kliatby, navyše veľmi populárne je aj jasnovidectvo, numerológia a astrológia. Vykonávatelia hoodoo praktizujú najrôznejšie magické činnosti, ktorých výsledok závisí od ich osobnej viery a duchovnej sily. Hoodoo nie je kompaktným a koherentným náboženským systémom, napriek tomu však má niektoré znaky náboženstva. Prítomnosť viery v duchov je ale druhoradá. Vykonávateľ hoodoo nie je kňazom a nepoužíva ani posvätné spisy. K jeho poznaniu sa môže dopracovať každý človek, navyše je potrebné zdôrazniť, že hoodoo nemá ani usporiadané doktríny. Takisto jeho učiteľom sa môže stať každý, kto ho praktizuje a žiaci hoodoo nepotrebujú dlhé roky učenia a náboženskej formácie.
Keď počujeme slovo hoodoo, hneď sa nám v mysli vybaví podobný pojem - voodoo. Nie je ale správne tieto dva pojmy stotožňovať, pretože pokiaľ hoodoo má niektoré duchovné princípy a postupy príbuzné duchovným ľudovým vieram v haitskej, kubánskej, jamajskej a neworleánskej tradícii, voodoo je synkretické náboženstvo, ktoré sa sformovalo na Haiti spojením polyteistických afrických náboženstiev, hlavne vodunu, kresťanstva a domorodých haitských náboženstiev. Na označenie afroamerickej ľudovej mágie sa v praxi používajú výrazy ako hoodoo, conjure, rootwork, witchcraft a iné. Hoodoo je americkým termínom, ktorý pochádza z 19. storočia alebo ešte o čosi skôr. Označujú sa ním mágia a magické praktiky a osoby, ktoré ho vykonávajú, sa nazývajú hoodoo doktor alebo hoodoo muž, resp. hoodoo žena. Roku 1930 sa začal používať tiež termín hoodooizmus, analogicky k termínu okultizmus. Napriek tomu pôvod tohto pojmu nie je úplne objasnený.
Niektorí predpokladajú, že má africký pôvod a pochádza z hauského slova smola, iní zase usudzujú, že je odvodený z galských slov uath dubh (vyslovované hooh dooh), čo znamená tmavý prízrak, zlo, duch. Poniektorí dokonca tvrdia, že slovo hoodoo vzniklo zo slova voodoo, ale to sa zdá veľmi nepravdepodobné. V afroamerických spoločenstvách pozdĺž východného pobrežia sa často používa ako synonymum pre pojem hoodoo čarodejníctvo (witchcraft). Jeho regionálnym výrazom je i kúzliť (conjure). Slovo rootwork zase poukazuje na používanie bylín na liečebné a magické účely. Hoodoo sa vyvíjalo v delte rieky Mississippi, kde bola hustá koncentrácia afrických otrokov. Odtiaľ sa šírilo po celom juhovýchode Spojených štátov a tiež na sever pozdĺž rieky Mississippi. Vtedy sa objavili aj silné predsudky proti vznikajúcemu hoodoo založené na mýtoch, ktoré tvrdili, že ide o uctievanie Satana.
Avšak pri hoodoo ide o ľudovú mágiu a vieru. Je to afroamerický magický systém a súbor ľudových povier vytvorený na juhu Spojených štátov. Praktizuje sa hlavne v štátoch New York a Louisiana a za jeho kolísku sa považuje New Orleans. Učenie hoodoo nie je zapísané, ale odovzdáva sa ústne. Nedá sa preto hovoriť o náboženstve, ani o teológii. Vyznávač hoodoo nazývaný hoodooista nie je kňazom, ktorý sa odvoláva na posvätné knihy či spisy. Poznanie, ktoré má, nie je prísne tajné a môže ho prehĺbiť každá zainteresovaná osoba. Požiadavkou je iba to, aby si našla zodpovedajúceho učiteľa. Medzi učiteľmi hoodoo neexistuje hierarchické usporiadanie a ani rozdelenie, ako je to v niektorých náboženstvách, na osoby zasvätené (kňazi, rehoľníci) a laikov. Hoodoo sa vytvorilo pod vplyvom špiritizmu 19. storočia. Svoj podiel na jeho vzniku ale zohrávali aj protestantizmus a katolicizmus, indiánske povery a haitské voodoo.
Možno teda konštatovať, že hoodoo tvorí súbor rôznorodých prvkov, ktoré sa na prvý pohľad k sebe vôbec nehodia. Spája v sebe európsky a africký náboženský folklór, židovskú mystiku, bylinkárstvo (pochádzajúce z afrického a indiánskeho prostredia) a tiež kabalu. Príkladom vplyvu kresťanstva je nepochybne používanie Biblie, ktorú hoodooisti uznávajú za talizman a prameň magickej sily. Biblia je pre hoodoo, popri všetkých iných funkciách, najväčšia čarodejnícka kniha na svete.5 Postavu Mojžiša stúpenci hoodoo považujú za prvého hoodooistu na svete. Paralelu medzi Mojžišom a magickými činnosťami vidia napríklad v biblickom rozprávaní o stretnutí Mojžiša s faraónom. Mojžiš vyvoláva či vykonáva magické zázraky, akým je napríklad to, že premenil svoju palicu na hada. Biblické žalmy môžu byť recitované či písané ako súčasť kúzla alebo pri výrobe magických predmetov.
Zmyslom hoodoo je umožniť ľudom prístup k nadprirodzeným silám s cieľom zlepšiť ich každodenný život. Hoodoo sľubuje, že im pomôže získať moc alebo úspech v mnohých oblastiach života, vrátane získania peňazí, lásky, zdravia, zamestnania, ale aj uskutočniť odplatu a pomstu. Rovnako ako v mnohých iných duchovných a liečiteľských ľudových praktikách aj hoodooisti využívajú produkty vyrobené z bylín, minerálov, častí tiel zvierat, z telesných tekutín, najmä z krvi, moču, zo slín a spermií. Hoodooisti veria, že svet je preniknutý duchmi, pričom bežný človek nemá schopnosť vnímať ich pôsobenie. Prvým predpokladom pre adepta hoodoo je otvoriť si oči pre vnímanie pravdivého sveta a života. Hoodoo je tak špecifický druh dverí, cez ktoré má adept prístup k novému vedomiu. Prejdením cez tieto symbolické dvere sa aktivujú obzory, ktoré boli dovtedy zatvorené alebo spiace. Táto sféra vedomia je zodpovedná za paranormálne javy.
Dôležitým prvkom v hoodoo je viera, bez ktorej človek nič nedosiahne. Ak chcú hoodooisti použiť kúzlo alebo kliatbu, musia veriť v pravdivosť vykonávaných činností, inak bude ich námaha márna. Svoje kliatby podporujú aj mágiou štyroch živlov, ktorými sú zem, voda, vzduch a oheň. Sústreďujú sa na svoju magickú silu, bez ktorej by ich pôsobenie nemalo zmysel. Pri mágii si pomáhajú výrobou rôznych talizmanov. Niekedy sa stáva, že pri tejto činnosti sa stotožňujú kňazi voodoo, nazývaní hungon alebo mambo, s hoodooistami. Podstatným rozdielom je však ich technika. Kým hoodooisti používajú pri výrobe amuletov vlastné magické sily, hungan či mambo sa obracajú o pomoc na svojho loa a vykonávajú jeho nariadenia. Najdôležitejšími používanými amuletmi sú wanga, mojo, gris-gris a bábiky.
Svoju dôležitosť má v hoodoo aj numerológia a astrológia, číslam sa tu pripisuje skrytý význam. Napríklad číslo 5 hoodooisti považujú za mystické, vzťahujúce sa na všetkých ľudí bez rozdielu toho, z ktorej rasy a kultúry pochádzajú. Vychádzajú zo skutočnosti, že človek má päť prstov na rukách i nohách. Navyše toto číslo reprezentuje bránu či prechod na druhú stranu skutočnosti a duchovnú komunikáciu s druhým svetom. Hoodooisti si vytvárajú oltár, na ktorom pripravujú rôzne amulety, pričom recitujú zaklínadlá. Oltár je skromný a spravidla ide o pokojné miesto v dome. Všeobecne sa používajú sviece. Mágia sviec zohráva dôležitú úlohu. Farba a tvar sviečky je prispôsobený cieľu príslušnej kliatby alebo účelu amuletu. Zelená svieca má prinášať bohatstvo, peniaze, použitie čiernej má zase za cieľ ochraňovať. Populárne sú aj sviečky s natlačeným obrazom anjela alebo svätého. Počas vykonávania rituálu pri zapálenej sviečke, ktorá bola predtým namastená špeciálnym olejčekom, hoodooisti recitujú modlitby, kliatby a kúzla.
Dôležitým je pre nich poznať taktiež význam farieb. Správne použitie farieb pomáha, aby duch alebo svätec bol správne oslovený. Na tento cieľ sa používa aj kadidlo. Hoodooisti sa vo všeobecnosti venujú aj ľudovému liečiteľstvu a bylinkárstvu. Dokážu pripraviť rozličné bylinné zmesi na rôzne choroby. Významné miesto má koreň povojníka, ktorý volajú aj Ján Víťaz (Ipomea jalapa). Má široké použitie a hoodooisti ho často využívajú v ľudovom liečiteľstve. Navyše veria, že prináša šťastie a prosperitu, keď sa nosí ako amulet. Inými koreňmi, o ktorých hoodooisti veria, že prinášajú šťastie, a preto ich používajú nielen v bylinkárskych, ale i magických praktikách hoodoo, sú koreň orchidey (radix Orchidis), vanilka (Vanilla communis), lotos orechoplodý (Nelembo nucifera), myrta obyčajná (Myrtus communis), fialka voňavá (Viola adorata), mandragora lekárska (Mandragora officinarum), ale aj škorica (cynamon), muškátový orech (Myristica fragrans) a pod.
Niektorí autori uvádzajú až 56 rôznych byliniek, ktoré sa používajú. Za príhodných okolností sa v podstate čokoľvek môže stať matériou, ktorá sa môže v hoodoo použiť na kúzla a čary. Duchovné sily, ktoré pomáhajú hoodooistom, sa nazývajú loa. Sú to duchovia, ktorí majú africký pôvod. Avšak v hoodoo dostali niektoré špecifické funkcie a spájajú ich s katolíckymi svätcami. Nie sú to síce tie isté postavy, ale získali ich špecifické črty. Podstatným rozdielom však je, že svätci nie sú považovaní za duchov a ku svätým sa hoodooisti utiekajú vždy, keď majú nejakú potrebu alebo prosbu. Svätci tak v hoodoo plnia viac integrálnu úlohu, než samotné loa. Ak hoodooista pozná svätca a jeho pôsobenie, môže si vytvoriť vlastný rituál prispôsobený príslušným potrebám svojich magických praktík.
Wanga je magický predmet, druh amuletu, ktorého pôsobením sa má dosiahnuť určený cieľ. Pozostáva z hodváb-neho vrecka, v ktorom sú umiestnené vhodne vybrané položky. Vrecúško sa zaväzuje stužkou. Prístup k wange by mala mať len osoba, ktorá ho potrebuje. Účinok amuletu závisí od cieľa a úmyslu osoby, ktorá ho používa. Mojo je špeciálne pripravené vrecúško do ruky, najčastejšie z červeného flanelu, lebo červená farba symbolizuje silu. Vkladajú sa do neho korienky, bylinky a prakticky akékoľvek iné hoodoo pred-mety. Voľba materiálu závisí od účelu vrecka. Ak by osoba napríklad brala do ruky alkohol, vrecko stratí svoju moc.
Gris-gris sú amulety s rozmermi 5 až 7 centimetrov, do ktorých sa vkladá nepárny počet starostlivo vybraných pred-metov, ako sú bylinky, kvety, orechy, semená, mince, kúsky kostí, perie a iné rituálne predmety. Spolu s amuletom sa dávajú aj dve sviece a olej s návodom. Cieľom zadováženia je dosiahnuť šťastie a lásku.
Bábiky sa vyrábajú z prírodných materiálov, ako je drevo, slama, vosk. Dôležitou zložkou je prvok pochádzajúci bezprostredne od osoby, ktorej má pomôcť, alebo naopak od obete. Môže ísť o vlasy, nechty, časti oblečenia. Tieto predmety sa použijú na vypchatie bábiky. Následne cez magické úkony sa sústredia na vyhnanie prekliatia. Môžu slúžiť na dobrý aj zlý úmysel, napríklad na uzdravenie, ale aj na ochorenie, ba i smrť.
Rozdielny prístup k Hoodoo
Jeffrey E. Anderson v tretej kapitole svojej príručky Hoodoo, Voodoo and Conjure uvádza komentár k textom rôznych autorov hodnotiacich hoodoo. Najprv poukazuje na krátky text spisovateľa Thomasa Nelsona Pagea, ktorý ho považuje za diabolské klamstvá jeho vykonávateľov. Druhým spomenutým textom sú výpovede osôb, ktoré využili služby hoodoo a zažili sklamanie, a preto ho vnímajú ako šarlatánstvo. Tretí uvedený text analyzuje článok z novín Southern Work man, vydávaných Hampton Institute, v ktorom sa hoodoo pokladá za folklórnu záležitosť čiernych obyvateľov Ameriky.
Štvrtým textom je štúdia z The Journal of the American Medical Association (časopis americkej lekárskej spoločnosti), v ktorej sa jej autori snažia poukázať na pozitívnu stránku pôsobenia hoodoo doktorov. Tí podľa nich pomáhajú svojim klientom nájsť zmysel sveta, v ktorom žijú, prispôsobiť sa ťažkým situáciám, a tak dosiahnuť duševné zdravie. Piaty text pochádza od černošskej americkej folkloristky a antropologičky Zory Neale Hurstonovej, ktorá sa celý život snažila poukazovať na kladný charakter hoodoo a predstavovať ho ako pozitívnu silu pomáhajúcu ľudom v nepriazňach ich osudu. Hurstonovej práce inšpirovali tiež ďalších autorov k literárnej a umeleckej oslave hoodoo.
Hoodoo v súčasnej kultúre.
Aj mnohí umelci zahrnuli hoodoo do svojich umeleckých projektov. Napríklad ho vo svojich piesňach priamo spomínajú niektorí bluesoví speváci: speváčka Gertrude Pridgettová v piesni Louisiana Hoodoo Blues, či speváci Arthur Crudup (Hoodoo Lady Blues) a Junior Wells (Hoodoo Man Blues). Pieseň Bo Diddleya Who Do You Love zase obsahuje rozsiahly rad slovných hračiek o mužovi, ktorý hoodooje o svoju lásku. Hoodoo sa stalo taktiež témou niekoľkých filmových projektov. Spomeňme aspoň film Eve's Bayou, ktorý v roku 1997 nakrútil režisér Karen Lemmons, alebo film Midnight in the Garden of Good and Evíl, ktorý v tom istom roku vytvoril režisér Clint Eastwood.
Známy je aj hororový triler The Skeleton Key z roku 2005, ktorý režíroval anglický producent, režisér a scenárista Iain Softley. Dokonca vzniklo taktiež niekoľko videohier, ktoré majú v podtexte hoodoo. Ide napríklad o hru Gabriel Knight: Sins of the Fathers, v ktorej prebieha vyšetrovanie niekoľkých vrážd s hoodoo kontextom. V hre Mystery Čase Files: 13th Skuli sa zase hoodoo predstavuje ako dobrá mágia, na rozdiel od voodoo. V hre Rayman 3: Hoodlum Havoc zase ako titulná postava vystupuje čarodejník Hoodlum, ktorý praktizuje hoodoo.
Záver
Hoodoo si v poslednom čase získava čoraz väčší záujem a priestor, a to aj vďaka širokej a rôznorodej medializácii. Poukazuje to na záujem ľudí o duchovné a paranormálne javy. Avšak tento fakt upozorňuje na to, že dnešní ľudia nepripisujú dôležitú úlohu dogmám viery svojho náboženstva. Veriaci nepoznajú náuku svojho náboženstva a nezaujímajú sa o teologickú podstatu svojej viery. Čoraz viac hľadajú duchovnosť, ktorá sa rozchádza s prijatými štandardmi a prahnú po neznámych, tajomných a neobyčajných náboženských formách.
Mágia je tak pre mnohých lákadlom. A hoodoo nie je výnimkou. Aj ono je totiž magickým systémom, v ktorom ľudia hľadajú naplnenie svojich skrytých a nesplnených túžob, novou formou duchovnosti, ktorá dovoľuje veriť, že život záleží na veštbe alebo prekliatí. Ľudia sa podriaďujú rituálom hoodooistu, ktorý im prostredníctvom numerológie a veštenia dá odpovede na ich existenciálne hľadanie. Mnohokrát ale ide o slepú a nekritickú dôveru.
