Nažívať v pokoji s každým, je úsilie, ktoré je dnes veľmi časové. Myslím, že ľudia ani v minulosti nepodceňovali túto potrebu a že ju budú vždy podporovať, aby sa táto veľmi šľachetná snaha čo najviac naplnila v našom každodennom živote.
Na začiatku tohto nového roku sme si všetci vzájomne želali okrem zdravia, šťastia a radosti aj pokoj. Pokoj potrebujeme k svojej práci, potrebujeme ho aj pre svoje zdravie, pre svoju radosť a šťastie. Teda je to požiadavka veľmi naliehavá, ale je treba si uvedomiť, že nestačí zostať iba pri želaniach, treba tieto želania aj uskutočňovať. A tu už z pekného želania sa stáva veľká úloha a zároveň aj vznešená povinnosť. Túto povinnosť si musíme všetci bez rozdielu uvedomiť a privlastniť ako čosi, čo chceme všetci spoločne dosiahnuť, ale k čomu musíme všetci spoločne priložiť aj svoje ruky.
Sv. Pavol v liste Rimanom, z ktorého v nadpise citujeme úryvok, okrem uvedeného nám ešte pripomína, aby sme sa nikomu neodplácali zlým za zlé, ale usilovali sa konať dobré a to tak pred Bohom, ako aj pred všetkými ľuďmi (Rim 12, 17-18). A jeho výzva z diaľok storočí sa ozýva aj do nášho storočia ako výzva, ktorú sme ako kresťania povinní bez výnimky a rozdielu cirkevnej alebo obradovej príslušnosti plniť s nadšeným zápalom, uvedomelou zodpovednosťou a s neumdlievajúcou láskou.
Je to nevädnúca povinnosť, z ktorej nemožno nikdy nikoho dišpenzovať. Zaväzuje nás všetkých spoločne. Snažme sa ju preto všetci spoločne a s dobrou vôľou realizovať tak v tomto novom roku, ako aj v budúcich rokoch svojho života!