Sumeri vytvorili mágiu a exorcizmus ako prostriedok v snahe nájsť odpoveď na otázku pôvodu zla. V najstaršom výklade zla Sumeri neobviňovali za nepríjemné a kruté udalosti života bohov, ale ich pripisovali nejasným bytostiam, ktoré boli ľudom nadradené, ale bohom podriadené. Tieto bytosti vo svojej zlej a nevraživej prirodzenosti napádali ľudí a spôsobovali im zlá, ktoré ľudí otravovali. Boli vymyslené tak, aby každá z nich vysvetľovala nejaké zvláštne zlo. Pre tieto bytosti Sumeri nepoznali všeobecný pojem typu démon či diabol. Mali len jednotlivé označenie tajomných a škodlivých bytostí. Horúčka bola spôsobená Horúčkou, všetko zlo urobil Všetko zlo. Zlovestný zástup bytostí svojvoľne spôsoboval zlo bez podnetu zo strany ľudí. Takéto bolo magické vysvetlenie zla.
Iným výkladom pôvodu zla je neskoršia verzia, ktorú si Sumeri vymysleli a ktorá pre objasnenie všetkého, čo sa na zemi deje, nepozná inú odpoveď ako božskú moc a božský zásah. Museli sa pred nimi skloniť a podriadiť sa im aj tí najsilnejší démoni. Ľudské nešťastia a bolesti sa i naďalej pripisovali mnohým silám zla. Ale tieto už nemohli takto konať bez príkazov bohov, lebo démoni sa premenili už len na vykonávateľov božej vôle. Ako mohlo dôjsť k tomu, že bohom, ktorí boli spravodliví a dokonalí, začali Sumeri pripisovať takéto vlastnosti? Dôvod zla totiž začali hľadať v človekovi. Bohovia, ktorí vyhlasovali príkazy a zákazy, riadili celý spoločenský i osobný život.
Zanedbávanie ich plnenia z akéhokoľvek dôvodu, vedome, nechcene, vo vážnych i nepatrných veciach, znamenalo zanedbávanie ich božského pôvodu a pohŕdanie ním, vzburu proti nim a ich autorite, teda nejaké hriešne konanie. Pojem hriechu sa objavuje v modlitbách spolu s neposlušnosťou voči božej vôli. Zároveň sa vynára aj hnev bohov. Priznaním vín a vyjadrením ľútosti sa mal utíšiť hnev bohov. Hriech sa tak stal primárnym dôvodom zla a utrpenia. Aby bohovia hriešnika náležíte potrestali, poverili démonov a sily zla, aby spôsobili vinníkovi nešťastie. Takéto riešenie sa všeobecne prijímalo a predstavovalo exorcistickú sústavu na riešenie problému zla. Avšak nie všetkých uspokojovalo toto vysvetlenie. V dôsledku uvažovania, keď si človek nevedel spomenúť na žiadny vedome spáchaný hriech, vznikal v ňom pocit krivdy zo strany bohov, lebo sa stretal so skutočnými ničomníkmi, ktorým sa darilo, mali sa dobre a žili v blahobyte.
Jedna zachovaná modlitba predstavuje človeka, ktorý stojí tvárou v tvár pred svojím bohom a je presvedčený, že bol spravodlivý a poctivý. Sťažuje sa svojmu bohu, že ho odsúdili k ťažkým trestom. Žiada milosť a obnovu svojho strateného šťastia. Bohovia ho vypočuli, zbavili ho bied a vrátili mu jeho šťastný život. Pri zdôvodnení utrpenia a zla dôležitejšia ako hriech bola vôľa bohov, ktorí mali posledné slovo. Sumeri nepopierali skutočnosť hriechu, ale od porúčali životný postoj odovzdanosti, fatalizmu a trpezlivosti. Božie rozhodnutia bolo treba s pokorou prijať, nech boli akékoľvek, v nádeji, že božia zhovievavosť a dobrota zvíťazia, aspoň v prípade tých, ktorí nezhrešili. V tomto sa ukázala náboženská inovácia.
Liečiť zlo sa dalo buď magicky, alebo exorcizmom. Pomocou mágie sa Sumeri chceli zmocniť zlých síl a donútiť ich, aby neškodili. Vytvorili si svoju sústavu obrany proti zlu. Pozostávala z formúl, postupov a rituálov usporiadaných tak, aby prostredníctvom nich odstránili nešťastia zo života človeka. V ústnych rituáloch šlo zase o zaklínania. Boli to krátke príkazy vyslané na adresu škodlivých síl typu „zaklínam ťa, buď prekliaty" a podobne. Manuálny rituál spočíval v jednoduchom dotyku postihnutej veci alebo človeka, či len v samotnom pohľade, čo malo zrušiť zlé účinky. Exorcistická liečba zla bola založená na presvedčení, že bohovia môžu dať zlým silám príkaz, aby odstránili zlo, ktoré spôsobili na rozkaz bohov. Exorcizmus sa zameriaval na človeka, na jeho ľútosť, ktorú musel pred bohmi prejaviť, a zároveň na ochote božej vôle zahladiť urážku, ktorej sa im dostalo.
Už nešlo o zaklínania, ktorými by sa donútili démoni ustúpiť aj s ich zlými účinkami. Šlo už o dosiahnutie zásahu bohov, aby oni vydali zlým silám príkaz skončiť s trestom. V magickom systéme sa bohovia neobjavovali. V exorcistickom systéme majú prvé miesto a všetko sa na nich sústreďuje. Exorcistická sústava vytvorila množstvo rôznych postupov a úkonov, ktoré mali potlačiť všetky zlá, ktoré mohli doľahnúť na ľudí ako dôsledok pôsobenia démonov a zlých síl. Vytvorila sa akási exorcistická medicína. Na konanie exorcizmov sa nepoužíval chrám ani žiadne posvätné miesto vyhradené božskému kultu. Exorcista si sám, skôr ako začal vykonávať svoje obrady, vytvoril očistené miesto chránené pred nepriaznivými silami. Spravidla boli takýmto miestom brehy riek alebo miesto v stepi, v noci pod hviezdnou oblohou, ale mohlo byť aj v dome chorého človeka. Čas konania obradov závisel od naliehavosti pomoci. Mohol byť zložito vypočítavaný astrolo-gickými a chromantickými cestami. Takto sa mal stanoviť najpriaznivejší okamih pre šťastný výsledok exorcizmu. Samozrejme, úspech nebol nikdy zaručený. Exorcizmus praktizovali profesionálni exorcisti patriaci k najdôležitejším členom kňazstva v kultových záležitostiach.
Sumerská civilizácia vplývala na celý svoj okolitý svet, lebo sa dostala do obchodných, vojenských a politických vzťahov so štátmi a s kultúrami v jej okolí. I veľké otázky o zmysle a pôvode sveta, ktorý ich obklopoval, či o zmysle a pôvode človeka sa stali predmetom vplyvu Sumerov na bezprostredných susedov i na tých, ktorí prišli po nich. Po Sumeroch prišli do Mezopotámie Akadi. Od Sumerov prebrali veľa, vrátane mnohých náboženských predstáv, ktoré sa vo veľkej miere transformovali do ich náboženského zmýšľania a v ktorých akoby naďalej žili. Tak bolo následne aj s Asýrskou a Babylonskou ríšou. Aj Asýrčania a Babylončania si ponechali mnohé z náboženského systému a správania Sumerov. Kontakt Izraelitov s Mezopotámiou počas veľkých zajatí spôsobil, že sumerský vplyv môžeme vidieť tiež na knihe kníh, Biblii. Bolo by určite zaujímavé urobiť samostatnú štúdiu, ktorá by sa zaoberala porovnaním sumerských mýtov a biblických príbehov.