Autor: P. Jozef Trstenský | Dioecesis Scepusiensis
Zdroj: © Rozmer 2/2014, s. 37-38 | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
20.06.2014
Sumeri » Bohoslužobné obrady
Základným bohoslužobným úkonom v chráme bola každodenná starostlivosť o sochu božstva. Na tento cieľ slúžili obety, ktoré sa pokladali za hostiny prichystané kňazom na rituálne čistom mieste podľa predpísaných nariadení. Veľa zachovaných náboženských textov opisuje výpočet obiet prinášaných v chráme. Z nich vieme, že obľúbeným obetným darom bolo mäso, ale tiež chlieb, maslo, ovocie ako ďatle, figy a hrozno, olivy a pod. Z nápojov to bola čistá voda, ale aj mlieko, mušt, pivo a víno. K obetným darom patrili tiež sladkosti. Bohom sa predkladali takisto voňavky a kvety. Obety sa kládli na oltár, ktorý mal podobu stola a boh ich mal skonzumovať mystickým spôsobom. Sumeri poznali rovnako krvavé obety, pri ktorých najčastejšie obetovali ovce, dobytok, hydinu a ryby. Nemohlo byť obetované hocijaké zviera. Každý boh mal svoje obľúbené, ale taktiež nežiaduce zvieratá.
Dôležitou kultovou činnosťou bolo modlenie. Väčšinou šlo o opakovanie predpísaných textov. Modlitby boli rôzneho druhu. Modlitba sa po sumersky povie pitu upna, v preklade otvorené ruky, čo poukazuje na očakávanie božských darov. Modlitba unninu (zmilovať sa) má zase prosebný charakter. Bola to prosba o dlhý život, potomstvo atď. Modlitba označovaná slovom keribu (dobrorečenie) vystihuje, čím bola pre Sumerov modlitba. Pre modlitbu niš qati (zdvihnuté ruky) je charakteristický modlitbový postoj, pri ktorom boli ruky zdvihnuté do výšky úst. Sumerské modlitby sa vyznačovali značnou dĺžkou a prednášali sa s hudobným sprievodom aj v rôznych telesných postojoch, vrátane vrhnutia na zem. Náboženské obrady sa v chrámoch konali každý deň podľa ustáleného poriadku. Sochy bohov sa považovali za ich reprezentantov na zemi, preto ich každý deň umývali a obliekali.
K týmto obradom patrilo aj čistenie svätyne, obnova sôch, renovácia chrámu a obrady jeho znovuzasvätenia. Obrady vrcholili počas veľkých sviatkov. Sviatočné dni mali radostný charakter. Iba slávenia za umierajúcich bohov mali smútočný ráz. Najdôležitejším sviatkom roka bolo slávenie Nového roka, ktorého príchod predstavoval nový začiatok. Oslava sumerského Nového roka Zag mug (prah roka) mala silne politický, ale i náboženský a citový náboj. Bohovia boli oslavovaní, aby obnovili nielen čas, ale aj celý vesmír, ktorý usporiadali a riadili. Sviatok trval niekoľko dní a mal zložitý a pestrý rituál. Na začiatku nového roka Sumeri otvorili chrám a očistili ho na oslavu. Nasledovalo umývanie veľkňaza v rieke Eufrat a jeho predstúpenie pred tvár boha, aby mu predniesol oslavnú modlitbu.
Modlitby mali charakter litánií. Zaklínači pokropili chrám vodou, zapálili kadidlo s vonnými bylinkami a brány chrámu pomazali cédrovým olejom. Nosič meča obetoval zviera a s jeho odseknutou hlavou potieral chrám, aby ho očistil. Potom mŕtvolu obťaženú nečistotami svätyne hodili do vody. Klenotníci a rezbári obnovili božské sochy, ktoré boli vyhotovené zo vzácnych drevín a pokryté plátkovým zlatom a drahými kameňmi. Po týchto očistných a obnovných obradoch ostatní kňazi začali prinášať bohom jedlo. Po obede veľkňaz predniesol mýtus o stvorení sveta, čo zvýraznilo kozmologický a univerzálny charakter sviatku. Bol pripravený zlatý baldachýn a boha prosili, aby pri tejto príležitosti pomohol zaklínačom vyhnať z chrámu všetko zlo.
Po tomto obrade uviedli do miestnosti boha samého kráľa. Veľkňaz mu vzal z rúk žezlo aj korunu a nechal ho pokľaknúť. Kráľ urobil vyznanie, že nezhrešil, nezanedbal bohoslužbu, nekonal nečestne a staral sa o mesto. Nato veľkňaz kráľa upokojil, že boh jeho modlitbu vyslyší, upevní jeho kráľovstvo, požehná mu a zničí jeho nepriateľov. Potom veľkňaz vrátil kráľovi jeho insígnie. Obrad pokračoval na chrámovom námestí, kde bola vykopaná jama a obetovaný biely býk. Oslavy sa ukončili zhromaždením božského dvora v podobe svojich sôch a obrazov vo zvláštnej chrámovej sieni pod predsedníctvom najvyššieho boha, keď sa bohovia uzniesli a určili osudy vládcu a všetkého ľudu v nasledujúcom roku. Toto rozhodnutie bolo okamžite zapísané na tabuľku osudu. Záverečná procesia smerovala za hradby mesta do chrámu, ktorý sa nachádzal pri každom meste a volal sa chrám Akítu.
Veriaci niesli sochy bohov a ich púť trvala jeden až dva dni a mala sedem zastavení. Keď došli do chrámu Akítu, hlavným bodom programu bolo znázorniť víťazstvo boha nad Tiamatou, dávnou a prvotnou matkou bohov. Po návrate späť sa oslavy Nového roka skončili. Tento sviatok sa krútil okolo idey nového začiatku, obnovenia kráľovskej moci a stvorenia sveta a ľudí. Sumeri to všetko chápali ako míňajúce sa a závislé od pôsobenia bohov, ktorí jediní mohli všetko zachrániť pred zánikom a zničením. Dôležitým bol aj sviatok Hieros gamos - starobylý sviatok siahajúci svojím vznikom do najstarších čias. Šlo tu o spojenie boha a bohyne, ktoré malo zaručiť plodnosť a blahobyt v nasledujúcom období. Toto spojenie božských manželov vykonávali v zastúpení bohov najvyšší vládca a kňažka, s cieľom zaistiť priazeň bohov a prežiť mystické zjednotenie mužského a ženského princípu. Pri svojom posvätnom sobáši prežili hlboké spirituálne zasvätenie a vnímali ho ako ocitnutie sa v božej blízkosti. V rámci osláv sa prednášalo mnoho milostných spevov naplnených citmi a lyrikou, ktoré zaujmú svojou poetikou, jemnosťou a túžbami.
Na druhý deň po posvätnom sobáši Sumeri usporiadali bohatú oslavnú hostinu, ktorá mala obrad potvrdiť a dať sviatku radostný a oslobodzujúci charakter. Bol to totiž sviatok lásky. Slávnosť sa konala krátko po začiatku nového roka. Kráľ v rámci tohto rituálu prechádzal aj procesom očistenia a symbolického znovuzrodenia. Starého kráľa nahradil nový kráľ. Posvätným sobášom si vládca na zemi chcel získať posilnenie svojej moci a neobmedzené postavenie predstaviteľa zeme, aby to mohol využiť pri uskutočnení dobrých opatrení pre dobro svojho ľudu. Trikrát v mesiaci Sumeri slávili nočné sviatky spojené s fázami mesiaca, ktoré sa nazývali eš-eš. Pred trón božstva prinášali obety a konali sa, podobne ako pri slávení Nového roka, taktiež procesie s božskými sochami.
Základným bohoslužobným úkonom v chráme bola každodenná starostlivosť o sochu božstva. Na tento cieľ slúžili obety, ktoré sa pokladali za hostiny prichystané kňazom na rituálne čistom mieste podľa predpísaných nariadení. Veľa zachovaných náboženských textov opisuje výpočet obiet prinášaných v chráme. Z nich vieme, že obľúbeným obetným darom bolo mäso, ale tiež chlieb, maslo, ovocie ako ďatle, figy a hrozno, olivy a pod. Z nápojov to bola čistá voda, ale aj mlieko, mušt, pivo a víno. K obetným darom patrili tiež sladkosti. Bohom sa predkladali takisto voňavky a kvety. Obety sa kládli na oltár, ktorý mal podobu stola a boh ich mal skonzumovať mystickým spôsobom. Sumeri poznali rovnako krvavé obety, pri ktorých najčastejšie obetovali ovce, dobytok, hydinu a ryby. Nemohlo byť obetované hocijaké zviera. Každý boh mal svoje obľúbené, ale taktiež nežiaduce zvieratá.
Dôležitou kultovou činnosťou bolo modlenie. Väčšinou šlo o opakovanie predpísaných textov. Modlitby boli rôzneho druhu. Modlitba sa po sumersky povie pitu upna, v preklade otvorené ruky, čo poukazuje na očakávanie božských darov. Modlitba unninu (zmilovať sa) má zase prosebný charakter. Bola to prosba o dlhý život, potomstvo atď. Modlitba označovaná slovom keribu (dobrorečenie) vystihuje, čím bola pre Sumerov modlitba. Pre modlitbu niš qati (zdvihnuté ruky) je charakteristický modlitbový postoj, pri ktorom boli ruky zdvihnuté do výšky úst. Sumerské modlitby sa vyznačovali značnou dĺžkou a prednášali sa s hudobným sprievodom aj v rôznych telesných postojoch, vrátane vrhnutia na zem. Náboženské obrady sa v chrámoch konali každý deň podľa ustáleného poriadku. Sochy bohov sa považovali za ich reprezentantov na zemi, preto ich každý deň umývali a obliekali.
K týmto obradom patrilo aj čistenie svätyne, obnova sôch, renovácia chrámu a obrady jeho znovuzasvätenia. Obrady vrcholili počas veľkých sviatkov. Sviatočné dni mali radostný charakter. Iba slávenia za umierajúcich bohov mali smútočný ráz. Najdôležitejším sviatkom roka bolo slávenie Nového roka, ktorého príchod predstavoval nový začiatok. Oslava sumerského Nového roka Zag mug (prah roka) mala silne politický, ale i náboženský a citový náboj. Bohovia boli oslavovaní, aby obnovili nielen čas, ale aj celý vesmír, ktorý usporiadali a riadili. Sviatok trval niekoľko dní a mal zložitý a pestrý rituál. Na začiatku nového roka Sumeri otvorili chrám a očistili ho na oslavu. Nasledovalo umývanie veľkňaza v rieke Eufrat a jeho predstúpenie pred tvár boha, aby mu predniesol oslavnú modlitbu.
Modlitby mali charakter litánií. Zaklínači pokropili chrám vodou, zapálili kadidlo s vonnými bylinkami a brány chrámu pomazali cédrovým olejom. Nosič meča obetoval zviera a s jeho odseknutou hlavou potieral chrám, aby ho očistil. Potom mŕtvolu obťaženú nečistotami svätyne hodili do vody. Klenotníci a rezbári obnovili božské sochy, ktoré boli vyhotovené zo vzácnych drevín a pokryté plátkovým zlatom a drahými kameňmi. Po týchto očistných a obnovných obradoch ostatní kňazi začali prinášať bohom jedlo. Po obede veľkňaz predniesol mýtus o stvorení sveta, čo zvýraznilo kozmologický a univerzálny charakter sviatku. Bol pripravený zlatý baldachýn a boha prosili, aby pri tejto príležitosti pomohol zaklínačom vyhnať z chrámu všetko zlo.
Po tomto obrade uviedli do miestnosti boha samého kráľa. Veľkňaz mu vzal z rúk žezlo aj korunu a nechal ho pokľaknúť. Kráľ urobil vyznanie, že nezhrešil, nezanedbal bohoslužbu, nekonal nečestne a staral sa o mesto. Nato veľkňaz kráľa upokojil, že boh jeho modlitbu vyslyší, upevní jeho kráľovstvo, požehná mu a zničí jeho nepriateľov. Potom veľkňaz vrátil kráľovi jeho insígnie. Obrad pokračoval na chrámovom námestí, kde bola vykopaná jama a obetovaný biely býk. Oslavy sa ukončili zhromaždením božského dvora v podobe svojich sôch a obrazov vo zvláštnej chrámovej sieni pod predsedníctvom najvyššieho boha, keď sa bohovia uzniesli a určili osudy vládcu a všetkého ľudu v nasledujúcom roku. Toto rozhodnutie bolo okamžite zapísané na tabuľku osudu. Záverečná procesia smerovala za hradby mesta do chrámu, ktorý sa nachádzal pri každom meste a volal sa chrám Akítu.
Veriaci niesli sochy bohov a ich púť trvala jeden až dva dni a mala sedem zastavení. Keď došli do chrámu Akítu, hlavným bodom programu bolo znázorniť víťazstvo boha nad Tiamatou, dávnou a prvotnou matkou bohov. Po návrate späť sa oslavy Nového roka skončili. Tento sviatok sa krútil okolo idey nového začiatku, obnovenia kráľovskej moci a stvorenia sveta a ľudí. Sumeri to všetko chápali ako míňajúce sa a závislé od pôsobenia bohov, ktorí jediní mohli všetko zachrániť pred zánikom a zničením. Dôležitým bol aj sviatok Hieros gamos - starobylý sviatok siahajúci svojím vznikom do najstarších čias. Šlo tu o spojenie boha a bohyne, ktoré malo zaručiť plodnosť a blahobyt v nasledujúcom období. Toto spojenie božských manželov vykonávali v zastúpení bohov najvyšší vládca a kňažka, s cieľom zaistiť priazeň bohov a prežiť mystické zjednotenie mužského a ženského princípu. Pri svojom posvätnom sobáši prežili hlboké spirituálne zasvätenie a vnímali ho ako ocitnutie sa v božej blízkosti. V rámci osláv sa prednášalo mnoho milostných spevov naplnených citmi a lyrikou, ktoré zaujmú svojou poetikou, jemnosťou a túžbami.
Na druhý deň po posvätnom sobáši Sumeri usporiadali bohatú oslavnú hostinu, ktorá mala obrad potvrdiť a dať sviatku radostný a oslobodzujúci charakter. Bol to totiž sviatok lásky. Slávnosť sa konala krátko po začiatku nového roka. Kráľ v rámci tohto rituálu prechádzal aj procesom očistenia a symbolického znovuzrodenia. Starého kráľa nahradil nový kráľ. Posvätným sobášom si vládca na zemi chcel získať posilnenie svojej moci a neobmedzené postavenie predstaviteľa zeme, aby to mohol využiť pri uskutočnení dobrých opatrení pre dobro svojho ľudu. Trikrát v mesiaci Sumeri slávili nočné sviatky spojené s fázami mesiaca, ktoré sa nazývali eš-eš. Pred trón božstva prinášali obety a konali sa, podobne ako pri slávení Nového roka, taktiež procesie s božskými sochami.
